Nedeľa pred Narodením Pána

od autora: Ján Krupa · 26 decembra, 2023

Liturgická príprava na sviatok Kristovho narodenia sa zintenzívňuje Nedeľou rodokmeňa/Nedeľou otcov, venovanou pamiatke tých, ktorí boli Kristovými fyzickými predkami.

Nedeľa rodokmeňa/Nedeľa otcov urýchľuje odpočítavanie do sviatku Kristovho narodenia. Počas pôstu pred Narodením Pána slávime pamiatky niekoľkých starozákonných prorokov – Abdiáša (19.11.), Nahuma (01. 12.), Habakuka (02. 12.), Sofoniáša (03. 12.), Aggea (16. 12.) a Daniela (17. 12.). Dnes sa zamyslíme nad tým, že celé starozákonné obdobie bolo prípravou na Krista a že sme povolaní byť pripravení na Kristovo konečné víťazstvo.

Podporte nás

Proroctvá o Mesiášovi

Dnes je vhodné zamyslieť sa nad tým, čo nám Sväté písmo hovorí o tom, čo predchádzalo Vteleniu. Pomôcť nám pri tom môže nasledujúca časová os a návod na čítanie. Všetky dátumy staršie ako rok 1000 pred Kristom sú približné.

Pred existenciou času – Slovo bolo u Boha skôr, ako vzniklo čokoľvek hmotné (Jn 1, 1 – 4). Prostredníctvom tohto večného Slova vzniklo naše hmotné stvorenie.

Prehistória Izraelitov pred rokom 4000 pred naším letopočtom – Stvorenie nášho sveta, ľudský rod odpadol od spoločenstva s Bohom, začal sa život na zemi, ako ho poznáme (Genezis, kap. 1 – 3). Genezis vlastne obsahuje dva príbehy stvorenia. Prvý príbeh (Gn 1, 1 – 2, 3) je verziou staršieho babylonského mýtu prepracovaného tak, aby učil, že stvorenie je z vôle jediného pravého Boha, a nie výsledkom boja bohov a démonov. Prvý príbeh stvorenia je spracovaný do podoby jedného týždňa, aby podporil charakter soboty ako dňa odpočinku. Jeho rozprávanie (stvorenie sa začína výbuchom svetla, po ktorom nasleduje stvorenie planét atď.) harmonizuje s modernou teóriou veľkého tresku a následnými objavmi.

Genezis pokračuje príbehom stvorenia a pádu Adama a Evy. Tento tragický príbeh sa končí týmito slovami adresovanými hadovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (Gn 3, 15). Mnohí cirkevní otcovia to považovali za prvé ohlásenie Mesiášovho víťazstva nad hriechom a smrťou („protoevanjelium“). Zdanlivé Satanovo porazenie Krista na kríži je len poranením jeho päty, zatiaľ čo Kristovo pošliapanie jeho hlavy je Kristovým konečným porazením Satana. Vyžiada si to nespočetné generácie – od počiatku ľudstva, cez roky Starého i Nového zákona a následné dejiny tohto veku –, pokým sa naplní táto udalosť.

Pred rokom 3000 pred naším letopočtom – prevládal a pribúdal hriech, čo ilustruje Kain, Ábel a Lamech, Noe a veľká potopa (Gn, kap. 4 – 9). Podľa židovskej tradície Boh po potope uzatvoril s Noemom novú zmluvu. Človek sa zaviazal dodržiavať sedem Noemových zákonov, ktoré zakazujú modloslužbu, vraždu, krádež, sexuálnu nemorálnosť, rúhanie a jedenie mäsa s jeho krvou (t. j. kým je zviera ešte živé). Taktiež im bolo prikázané zriadiť súdy.

Proroci čítaní v Cirkvi

V dobe hebrejských kráľovstiev (šesťsto alebo sedemsto rokov pred naším letopočtom) proroci pravidelne vyzývali ľud, aby dôveroval Bohu napriek problémom svojho národa. Napriek konfliktom s Filištíncami alebo Asýrčanmi, a dokonca aj uprostred porážky a Babylonského vyhnanstva a okupácie Rimanmi, proroci povzbudzovali ľud, aby dôveroval Bohu, ktorý poskytne osloboditeľa.

Po Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní apoštoli inšpirovaní Svätým Duchom začali videli, že tieto proroctvá sa rozhodujúcim spôsobom naplnili prostredníctvom Ježiša Krista, ktorý oslobodil celé ľudstvo – nielen židovský ľud – od jeho hlavných nepriateľov, hriechu a smrti, a nielen od cudzích utláčateľov. Okolo starozákonných proroctiev o osloboditeľovi vybudovali apoštoli svoje kázanie o pravom Božom Mesiášovi (Pomazanom), Ježišovi Kristovi Spasiteľovi. To, čo nazývame Starý zákon, bolo Bibliou pre ranú Cirkev, ako aj pre judaizmus, a starozákonné proroctvá formovali prezentáciu Vtelenia v Novom zákone. Ako ukazujú nasledujúce citáty, apoštoli považovali tieto proroctvá za jasne poukazujúce na Kristov príchod:

• Kristovo počatie (Iz 7, 14, citované v Mt 1, 23): „Panna počne a porodí syna.“

• Miesto Kristovho narodenia (Micheáš 5, 1, citované v Mt 2, 6): „Betlehem… z teba mi vyjde ten, čom má vládnuť v Izraeli…“

• Útek do Egypta (Ozeáš 11, 1, citované v Mt 2, 15): „Z Egypta som povolal svojho syna.“

• Zabitie nemluvniat v Betleheme (Jeremiáš 31, 15, citované v Mt 2, 18): „V Ráme bolo počuť hlas, nárek…“

• Kristov domov v Nazarete (pravdepodobne Sudcovia 13, 5, citované v Mt 2, 23): „Budú ho volať Nazaretský.“

Často sa uvádzali aj iné proroctvá ako poukazujúce na Ježiša ako Mesiáša:

• Numeri 24, 17 – „Hviezda vychádza z Jakuba…“

• Izaiáš 11, 1 – „Z Jesseho výhonok vykvitne…“

• Izaiáš 60, 5 – 6: „…zlato a tymian prinesú.“

Hoci v Lukášovom rozprávaní o detstve nie sú doslovné citácie proroctiev, v celom texte sa nachádzajú narážky na starozákonné texty. Napríklad v Lukášovi 1, 17 anjel opisuje Jána Krstiteľa ako toho, ktorý „pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou“. To je narážka na Malachiáša 3, 23: „Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, skôr než príde Pánov deň, veľký a hrozný.“

Tieto a ďalšie narážky v evanjeliách odrážajú presvedčenie ranej Cirkvi, že celý Starý zákon nás vedie k tomu, aby sme v Ježišovi videli Krista, Syna živého Boha.

Naša príprava pokračuje

Od 20. do 24. decembra slávime päťdňový „svätý týždeň“, počas ktorého sa Kristovo narodenie javí čoraz bližšie. Ako spievame počas týchto dní: „Dnes je Panna na ceste do jaskyne, kde porodí.“ Tento predsviatok Narodenia Pána vrcholí 24. decembra Paramóniou sviatku.

Paramónia sa zvyčajne prekladá ako vigília lebo predvečer, ale v skutočnosti sa vzťahuje nepretržitú modlitbu Cirkvi v tento deň. Počas dňa sa spievajú dlhšie Cárske časy/Kráľovské hodinky, po nich nasleduje Obednica a viac než obvykle prepracovaná Veľká večiereň, ku ktorej je pripojená božská liturgia svätého Bazila Veľkého. Deň sa končí špeciálnou bohoslužbou Veľkého povečeria s lítiou pre sviatok. Občas na túto bohoslužbu priamo nadväzuje utiereň a božskej liturgie svätého Jána Zlatoústeho 25. decembra. Rovnaký okruh nepretržitej modlitby je predpísaný aj pre sviatok Bohozjavenia na 5. januára.

Vzdajme chválu otcom, ktorí zažiarili pred Zákonom a pod Zákonom a ktorí sa svojou čestnou vôľou páčili Pánovi a Vládcovi, ktorý zažiaril z Panny, lebo teraz sa tešia z nemiznúceho svetla.

Kánon Praotcov, Prvá óda

Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-before-nativity Z angličtiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://uocofusa.org/news_160103_1