Mních, ktorý žil v jaskyni mágov (11. január)

od autora: Ján Krupa · 9 januára, 2023

Teodózovi životopisci chvália jeho prísnu askézu, premyslenú obranu viery, nezištnú dobročinnosť voči cudzincom a chudobným a takmer nepretržitú modlitbu.

Svätá zem je plná prekvapení. Približne jedenásť kilometrov východne od Betlehema, v blízkosti mesta Beit Sahour, sa nachádza pravoslávny Monastier prepodobného Teodóza, v arabčine známy ako Deir Dosi alebo Ibn Obeid.

Počiatky tohto cenobitského kláštora sú späté so životným príbehom prepodobného Teodóza (423 – 529), ktorého si cirkvi latinskej, byzantskej a arménskej tradície pripomínajú 11. januára.

Tomuto propagátorovi mníšstva cirkev už za života prejavila uznanie titulom „Cenobiarcha“ (gr. Koinobiarches = Vodca mníchov spoločného života) a po smrti titulom „Veľký“.

Spoznať Teodózov život a dielo umožňuje hagiografický spis jeho žiaka Teodora, neskoršieho biskupa v Petre, ďalej Cyrila zo Skythopolu a Simeona Metafrasta.

Mníšske počiatky

Teodóz sa narodil v roku 423 v zbožnej rodine v kapadóckej dedine Mogari(a)ssos, ktorá patrila do Cézarejskej metropólie, kde v rokoch 370 až 379 bol arcibiskupom Bazil Veľký, ktorý je považovaný za „otca východného mníšstva“, pričom jeho „väčšie“ a „menšie“ pravidlá mníšskeho života ovplyvnili aj rehoľné hnutie na kresťanskom Západe, ako to vidieť zo spisov svätého Benedikta z Nursie.

Teodóza už ako mladíka ustanovili za lektora v chráme. Jedného dňa sa vydal navštíviť prepodobného Simeona Stylitu staršieho v blízkosti Antiochie, odtiaľ pokračoval do Palestíny. Od roku 451 žil pod duchovným vedením starého askétu Longina pri Dávidovej veži v Jeruzaleme.

V roku 455 prešiel do monastiera Theotokos Kathisma, medzi Jeruzalemom a Betlehemom, ktorý založila zbožná vdova Ikelia. Aby nemusel byť jeho igumenom, odišiel do monastiera Metopa a odtiaľ do samoty v jaskyni mágov v Judejskej púšti severovýchodne od Betlehema, v ktorej podľa tradície mali prenocovať traja králi po tom, čo sa poklonili novonarodenému Ježišovi v Betleheme (v byzantskej tradícii sa traja králi zvyknúť označovať ako mudrci – mágovia).

Zakladateľ cenobitského monastiera

V jaskyni mágov žil Teodóz 38 rokov vo veľkej striedmosti a ustavičnej modlitbe. Keďže nechcel odmietať početných veriacich, ktorí sa chceli stať jeho učeníkmi, založil tu monastier s cenobitským štýlom života, ktorý sa vyznačoval tromi prvkami: kláštor, ktorý slúži ako materiálny rámec pre spoločenstvo; pravidlá, ktoré sú zákonom; igumen, ktorý je často predstaveným a duchovným otcom zároveň. Monastier prepodobného Teodóza sa riadil mníšskymi pravidlami svätého Bazila Veľkého.

Pretože Teodózovi mnísi boli rozličného pôvodu, v monastieri sa žalmy spievali po grécky, arménsky a bessky, vo vlastných kaplnkách, no všetci sa schádzali k sláveniu božskej liturgie po grécky v byzantskom chráme. Obdobie rozkvetu Teodózov monastier zažíval až do dobytia Peržanmi v roku 614. O jeho prvú obnovu sa postarali križiaci. Za svoj súčasný vzhľad vďačí znovuvýstavbe počas prvej polovice 20. storočia, ktorú zafinancoval Jeruzalemský grécko- pravoslávny patriarchát.

K monastieru boli pripojené budovy pre chorých, starých, psychicky chorých (gr. energumenoi) a pútnikov. Popri povinnostiach igumena Teodóz aktívne využíval svoj dar utešovať ľudí trpiacich chronickou depresiou, čo bol prípad niektorých mníchov, ktorí žili mnohé roky v samote bez duchovného vodcu a padli za korisť posadnutým myšlienkam. Teodóz ich vyhľadával, prijímal a osobne sledoval. Tento jeho dar a jeho spôsoby boli považované za zriedkavý prípad hodný záujmu.

Cenobiarcha

V roku 494 jeruzalemský patriarcha Sallustios vymenoval Teodóza za archimandritu všetkých cenobitných kláštorov (odtiaľ jeho titul „Cenobiarcha“) a jeho krajana Sávu Posväteného za archimandritu všetkých lávr na svojom jurisdikčnom území.

Chalcedónska ortodoxia

Teodóz spolu so Sávom Posväteným bojoval proti monofyzitizmu, bludnej náuke o jedinej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi, ktorú v jeho dobe podporoval konštantínopolský cisár Anastasios I. Ten poslal Teodóza do vyhnanstva, cisárova smrť (1. júla 518) však dovolila Teodózovi so súhlasom cisára Justína I., horlivého zástancu chalcedónskej ortodoxie, vrátiť sa do svojho monastiera.

Teodózov kult

Teodóz zomrel 11. januára 529. Pochovali ho v priľahlej jaskyni mágov, kde začal svoj pustovnícky život. Jeho povesť svätosti sa veľmi rozšírila a jeho silnému príhovoru pripísali niekoľko zázrakov.

Jeho biografovia chvália jeho prísnu askézu, premyslenú obranu viery, nezištnú dobročinnosť voči cudzincom a chudobným a takmer nepretržitú modlitbu.

Na sviatok „nášho otca Teodóza, vodcu mníchov spoločného života“, slovenskí gréckokatolíci na božskej liturgii zaspievajú:

Prepodobný otec Teodóz, iste bude spasený ten, čo ťa nasleduje. Vzal si svoj kríž a kráčal za Kristom. Prísne si krotil svoje telo. A tak si aj druhých učil. Lebo telo smrťou pominie. Ale duša je nesmrteľná. Teraz sa raduješ s anjelmi. (Tropár)

Odel si svoju dušu pancierom Božej milosti a kopijou ustavičných modlitieb rozprášil si pluky pekla. Preto sa neprestaň za nás prihovárať, divotvorca, otec Teodóz. (Kondák)

Publikované v konzervatívnom denníku Postoj o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://www.johnsanidopoulos.com/2011/01/saint-theodosius-great-teacher-of.html