Myrovanie: pomazanie posväteným olejom: tradičný zvyk byzantského obradu
Na významné sviatky sú veriaci byzantského obradu pomazávaní posväteným olejom a dostávajú kúsok chleba, ktorý bol pre túto sväteninu požehnaný v rámci vigílie sviatku (v dnešnej realite ide o veľkú večiereň s litiou, slúženú pred významnejšími sviatkami, ktoré majú predpísané tzv. bdenie). Tento úctyhodný zvyk medzi Rusínmi je známy ako „mirovanije“ (po slovensky: myrovanie) alebo pomazanie. Je pozostatkom dvoch odlišných praktík z dávnych dôb: celonočné bdenie, ktoré sa konalo v chráme, a zapálenie olejových lámp pred ikonou sviatku. Aby sme lepšie pochopili tento pomerne jednoduchý obrad pomazania, je potrebné vysvetliť celonočné bdenie s litiou a zapálenie olejovej lampy pred ikonou sviatku.
Svätý Bazil Veľký († 379) píše vo svojom Liste 207, že veriaci sa pripravovali na slávenie nedeľnej božskej liturgie celonočným bdením, ktoré slúžilo ako „vyjadrenie ich pokánia“. V Jeruzaleme bolo celonočné bdenie pred významnými sviatkami prerušované sviečkovými procesiami na rôzne sväté miesta posvätené utrpením a smrťou nášho božského Spasiteľa. Pozostatkami týchto procesií na sväté miesta sú predpísané procesie okolo chrámu na Veľký piatok, Paschu, Päťdesiatnicu atď.
Svätý Ján Zlatoústy († 407) zaviedol podobné procesie v mestských uliciach v Konštantínopole (porov. Sozomenos, Cirkevné dejiny, VIII, 8). Naďalej sa konali najmä pri príležitosti verejných nešťastí, ako sú zemetrasenia, mor, vojna a pod., s cieľom vyprosiť si Božiu pomoc a ochranu. Počas procesie celebrant prosil o príhovor presvätej Bohorodičky a rôznych svätých, na čo ľudia odpovedali: „Pane, zmiluj sa.“ Táto verejná modlitba mala kajúci charakter.
V byzantskom obrade sa vyvinul špeciálny obrad, ktorý kombinuje tieto dve sviečkové procesie, slávnostnú jeruzalemskú a kajúcu konštantínopolskú. Ide o „litiu“, ktorej názov pochádza z gréckeho „lite“, čo znamená úpenlivú modlitbu alebo prosbu.
Pôvodne sa na významné sviatky ľudia z rôznych mestských chrámov schádzali na námestí, kde sa modlili a spievali hymny. Litia sa slávila neskoro večer po bohoslužbe večierne. Po nej sa veriaci vrátili v procesii do svojich chrámov a pokračovali v slávení rannej bohoslužby, t. j. utierne.
Konštantínopolský patriarcha Filoteos († 1379) vo svojej liturgickej reforme obmedzil tieto litijné procesie na predsieň alebo vchod chrámu, teda na miesto, ktoré bolo pôvodne určené kajúcnikom. Simeon Solúnsky († 1429) poznamenáva, že modlitby litie sa mali prednášať pri vchode chrámu, aby vyjadrovali kajúcne rozpoloženie veriacich ako v prípade mýtnika alebo márnotratného syna (porov. O svätej modlitbe, kap. 339). Z tohto dôvodu liturgické rubriky predpisujú, aby sa prosby litie prednášali v predsieni chrámu (porov. Ordo Celebrationis, Rím 1944, č. 57).
Litia sa vyvinula ako súčasť celonočného bdenia, kombinuje večernú bohoslužbu večierne s rannou bohoslužbou utierne. Svätý Ján Zlatoústy vyjadril svoj obdiv k ľudu, ktorý trávil celú noc v chráme a konal „posvätné bdenia, ktoré viažu deň k (predchádzajúcej) noci“; a ktorý neodradila „nočná tma, spánok ani žiadna iná potreba“ (porov. IV Hom. na Iz 6, 1, 1). Počas šiesteho storočia sa celonočné bdenie naplno rozvinulo v monastieroch, kde sa k polnoci na záver litie podávalo striedme pohostenie pozostávajúce z kúska chleba s olejom a pohára vína, všetko požehnané celebrantom. Počas hostiny čitateľ pokračoval v čítaní spisov apoštolov. Hneď po jedle mnísi pokračovali v bohoslužbách spievaním utierne.
V stredoveku, keď sa monastierske bohoslužby zaviedli do farských chrámov, boli bdenia výrazne skrátené a vynechávalo sa pohostenie. V dôsledku toho modlitba požehnania pokrmov pre pohostenie bola zmenená na modlitbu za dobrú úrodu, pričom k požehnávaným pokrmom sa pridávala pšenica. Od štrnásteho storočia sa teda na litii zvyčajne požehnáva chlieb, pšenica, víno a olej.
Keďže apoštoli „pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali“ (Mk 6,13), kresťania považovali požehnaný olej za majúci božskú uzdravujúcu moc. To platilo aj o svätých. Svätý Hieronym († 420) dosvedčuje, že „mnohí uštipnutí hadmi sa utiekali k svätému Hilarionovi, ktorý sa dotkol ich rán posväteným olejom a oni sa uzdravili“ (Hieronym, Život svätého Hilariona, kap. 32.)
Niektorí svätí používali olej z lámp, ktoré horeli na svätých miestach (napr. sv. Sabas) alebo pred svätými ikonami (napr. sv. Nilos), na pomazávanie chorých. Medzi starobylými liturgickými formulármi sa nachádza osobitná modlitba pre pomazanie chorého „svätým olejom, ktorý je vzatý z lampy“ (porov. Goar, Euchologion, s. 678). Svätý Ján Zlatoústy sa zmienil o tom, že veriaci sa zvykli pomazávať olejom z lámp, ktoré horeli v chráme: „Mnohí z nich, ktorí sa s vierou pomazali (týmto) olejom, zahnali svoje choroby“ (porov. 32 Hom. na Mt, 9). Avšak v Európe bol olivový olej nedostatkovým tovarom, preto sa namiesto neho používali sviece, a to aj v lampách na bdenie. V dôsledku toho sa olej, ktorý bol požehnaný na litii, používal na pomazanie veriacich.
Obrad litie sa zvyčajne slávi po večierni počas bdenia významnejších cirkevných sviatkov. Po prosebnej ekténii, kým veriaci spievajú osobitné litijné stichiry, celebrant sa vydá v procesii ku vchodu chrámu. Po dospievaní stichír prednáša rôzne prosby, na ktoré ľud odpovedá viacnásobným (12-krát): „Pane, zmiluj sa.“
Po tom, zatiaľ čo veriaci spievajú stichiry s veršami, celebrant a jeho asistenti prejdú k tetrapodu (= stolík so štyrmi nôžkami), na ktorom je položený litijný podnos, nazývaný „litijnik“, ktorý obsahuje päť chlebov (prosfor), misku so pšenicou, pohár s vínom a pohár s olejom, všetko to je pripravené na požehnanie.
Počas spevu tropáru sviatku, ktorý sa spieva trikrát, celebrant trikrát okiadza tetrapod zo všetkých štyroch strán a vykoná modlitbu požehnania chleba. Liturgikon vydaný Petrom Mohylom (Kyjev 1629) obsahuje túto poznámku: „Nech je známe, že chlieb, ktorý bol požehnaný (na litii), chráni ľudí pred každým druhom zla, ak ho prijímajú s vierou.“ Čo sa týka potravín požehnaných na litii, liturgikon upozorňuje kňaza: 1. použiť požehnaný olej na pomazanie ľudí, keď prichádzajú (na záver bohoslužieb) pobozkať ikonu sviatku; 2. s úctou skonzumovať víno, pretože je požehnané; 3. nakrájať chlieb na kúsky a rozdať ho ľuďom ako „antidoron“, 4. uchovať pšenicu na zasiatie alebo z nej pripravovať múku. Nakoniec liturgikon pripomína kňazovi: „Podľa predpisu Nomokánonu, kňaz sa nesmie odvážiť použiť chlieb a víno z litie na slávenie božskej liturgie.“
„Mirovanije“ alebo pomazanie veriacich sa koná na konci bohoslužieb, keď veriaci pristupujú k „ucteniu (pobozkaniu) ikony sviatku“, ktorá je obvykle vystavená na tetrapode. Kňaz, „stojac pri boku tetrapodu a držiac v ruke nádobu so svätým olejom… požehnáva ľudí pomazaním ich čela“ (porov. Goar, Euchologion, s. 7 – 8).
Keď kňaz pomazáva čelá veriacich v podobe kríža, pozdravuje ich slovami: „Christos posredi nas! / Kristus medzi nami!“ Veriaci odpovedajú: „I jest i budet! / Je a bude!“
Počas vianočného obdobia kňaz pozdravuje veriacich slovami: „Christos raždajetsja! / Kristus sa rodí!“ a ľudia odpovedajú: „Slavite jeho! / Oslavujte ho!“
Počas paschálneho / veľkonočného obdobia sa zvyčajne používa pozdrav: „Christos voskrese! / Kristus vstal z mŕtvych!“ a odpoveďou je: „Voistinu voskrese! / Skutočne vstal z mŕtvych!“
Cirkev učí, že pri udeľovaní jej požehnaní (svätením) veriacim ich viera zohráva podstatnú úlohu pri ich účinnosti, ako to potvrdil náš božský Spasiteľ: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila“ (Mk 5, 34). Tým, že kňaz počas pomazania robí na čele znak kríža, naznačuje, že všetky božské milosti k nám prichádzajú skrze spásonosnú moc Krista, ktorý je naďalej prítomný so svojou Cirkvou, pretože „Kristus je medzi nami!“ (Mt 18, 20). A veriaci na oplátku vyjadrujú svoju vieru v Kristovu prítomnosť a pomoc odpoveďou: „Je a bude.“
Po uctení ikony sviatku a pomazaní veriaci dostanú kúsok chleba (prosfory) požehnaného na litii, ktorý, ak ho „s vierou skonzumujú, im dá mnohé milosti, zdravie a iné (duchovné) dobrá“ (porov. Simeon Solúnsky, O svätej modlitbe, kap. 342). Požehnaný chlieb je symbolom Krista, „živého chleba“ (Jn 6, 51), ktorý nám dáva telesný aj duchovný život. Konzumáciou tohto chleba „s vierou“ vyjadrujeme svoju dôveru v Krista, že nám poskytne potrebný pokrm pre naše telo (odkazujúc na rozmnoženie chleba v modlitbe požehnania) a všetky milosti potrebné pre spásu našej nesmrteľnej duše (Jn 6, 5; 51).
Záver
V minulých dobách, keď sa zdalo, že ľudia majú silnejšiu vieru a väčšiu dôveru v Boha, ľudia boli zdravší, silnejší a oveľa šťastnejší. Aj v prípade fyzického zdravia sa spoliehali viac na Božie požehnanie než na lekárov a lieky. Verili, že „všetko je možné tomu, kto verí“ (Mk 9, 23) a verili aj v silu „mirovanija“.
Máme takú všeobjímajúcu vieru v Boha? Môžeme znovu nadobudnúť takú silnú a hlbokú dôveru v Boha? Musíme sa o to pokúsiť!
Keď nabudúce prídeme na „mirovanije“ – pomazanie požehnaným olejom na čelo – spomeňme si, že prostredníctvom posvätného oleja sa nás dotýka Kristova uzdravujúca moc. Pamätajme aj na to, že prijatím požehnaného chleba (antidoron) sa približujeme k Ježišovi Kristovi, nášmu „živému chlebu“, ktorý skutočne „dáva život svetu“ (Jn 6, 33). A pevne vyznajme svoju vieru v Kristovu prítomnosť medzi nami tým, že počuteľne odpovieme: „Je a bude.“
Pozdravy pri myrovaní
Všeobecne
Kňaz: „Christos posredi nas! / Kristus medzi nami!“
Odpoveď: „I jest i budet! / Je a bude!“
Vianočné obdobie
Kňaz: „Christos raždajetsja! / Kristus sa rodí!“
Odpoveď: „Slavite jeho / Oslavujte ho!“
Veľkonočné obdobie (Pascha)
Kňaz: „Christos voskrese! / Kristus vstal z mŕtvych!“
Odpoveď: „Voistinu voskrese! / Skutočne vstal z mŕtvych!“
Modlitba pre požehnanie chleba
Pane Ježišu Kriste, Bože náš, ty si požehnal päť chlebov a nasýtil päťtisíc ľudí (Jn 6, 5 – 13). Požehnaj aj tieto chleby, pšenicu, víno a olej; rozmnož ich v tomto meste (svätom monastieri) a po celom svete a posväť všetkých veriacich, ktorí z nich požívajú. Lebo ty, Kriste, Bože náš, si ten, ktorý všetko požehnáva a posväcuje, a my ti vzdávame slávu, spolu s tvojím večným Otcom a tvojím všemohúcim, milostivým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Zdroj: https://archpitt.org/mirovanije-the-anointing-with-holy-oil-a-traditional-custom-of-the-byzantine-rite/ Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
Verím: Symbol viery podľa tradície byzantského obraduVečiereň: Večerné liturgické modlitby podľa tradície byzantského obradu
