Prúd živej vody: Biblia – inšpirované Božie slovo
Biblia – inšpirované Božie slovo
Láskyplný Pane, rozsvieť v našich srdciach neuhasínajúce svetlo tvojho božského poznania a otvor náš duchovný zrak, aby sme chápali tvoju evanjeliovú náuku. Vlož do nás bázeň pred tvojimi prikázaniami, aby sme premáhali žiadosti tela, viedli duchovný život a vo všetkom zmýšľali a konali tak, ako sa to páči tebe. Veď ty si svetlo našich duší a tiel, Kriste Bože, a my ti vzdávame slávu i tvojmu Otcovi, ktorý nemá počiatku, s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen
Modlitba pred evanjeliom – božská liturgia
Keď sa Boh zjavil určitým ľuďom, oni rozprávali o svojej skúsenosti. V niektorých prípadoch o nej napísali, v iných prípadoch ich citovali druhí, ktorí ich počuli hovoriť o nej. Keďže toto zjavenie sa neobmedzovalo na jeden deň v celých dejinách, tieto písomné záznamy sa ďalej rozširovali. Hlavný písomný opis o kresťanskej Tradície sa nazýva Biblia, resp. Sväté písmo.
Biblia je pre väčšinu kresťanov bezpochyby jedným z najdôležitejších vyjadrení Tradície. Pre väčšinu kresťanov v Severnej Amerike je Biblia v skutočnosti jediným vyjadrením Tradície, ktoré akceptujú ako definitívne. Dokonca aj nekresťania sú nútení zaoberať sa obrovským vplyvom, ktorý mala Biblia na našu západnú civilizáciu vo všeobecnosti a na našu anglicky hovoriacu civilizáciu zvlášť.
Biblia bola napísaná pod inšpiráciou Svätého Ducha v spoločenstve veriacich, Cirkvi, a prostredníctvom neho, a opisuje jej rastúce uvedomovanie si Boha, ktorí pôsobí v živote spoločenstva veriacich. Preto je to denník Cirkvi a len Cirkev mu môže správne porozumieť. Zatiaľ čo človek zvonka môže siahnuť po rodinnom albume alebo zápisníku a rozpoznať postavy ako ľudí a možno aj rozlíšiť povahu zaznamenanej udalosti (svadba, promócia atď.), náhodný pozorovateľ nemôže znovu zažiť nostalgiu pôvodnej spoločnej udalosti, ak nemá citové puto so zobrazenými ľuďmi. Rovnakým spôsobom vznikla Biblia z Cirkvi. Aby mohla plne odovzdať svoj význam, musí byť zažívaná v Cirkvi.
Keď pri zaobchádzaní sa Bibliou opustíme hranice Cirkvi, môžeme sa stať obeťou dvoch veľmi nebezpečných extrémov: zriedený pohľad na Bibliu ako na zbožný folklór a istý druh modloslužby, v ktorej sa človek klania samotnej Biblii.
„Folklórny“ prístup vníma Bibliu ako fascinujúcu zbierku starobylých príbehov, ktoré sa zachovali takmer náhodou a zobrazujú náboženské presvedčenia alebo predsudky určitého ľudu v určitej dobe. Tento prístup nedokáže vidieť, že Bibliu špeciálne zaobstaral Boh, aby slúžila na dosiahnutie konkrétneho cieľa.
Prístup klaňania sa Biblii robí z Biblie takmer tabuľu ouija. Bibliu vníma ako tuhý a nemenný text, ktorý poskytuje odpovede na všetky otázky (vrátane fyziky, astronómie atď.) a jeho jednotlivé zložky majú rovnakú hodnotu. Pre určitých fundamentalistov sa stalo módou hovoriť o „kresťanoch, ktorí veria v Bibliu“. Toto vyjadrenie nemá o nič väčší význam ako vyjadrenie „kresťania, ktorí bozkávajúci ikony“ alebo „kresťania, ktorí nosia medailóny“. Trpí rovnakou silou a rovnakou slabosťou ako všetky takéto čiastkové pohľady na posvätnú Tradíciu a Cirkev.
Správne chápanie – cirkevné chápanie – prijíma Bibliu ako inšpirovanú a uchovávanú Bohom pre konkrétny účel, pričom Boh používa ľudské inštitúcie a schopnosti v spojení s božskou prozreteľnosťou podľa doby, v ktorej boli zaznamenané jednotlivé zložky. Cirkev vníma určité biblické predpisy alebo chápania ako predstavujúce Božiu vôľu pre dočasné alebo prechodné etapy v živote jeho ľudu. A tak boli odvolané mnohé starozákonné predpisy, ako napríklad kóšer zákony o stravovaní.
Ako vznikla Biblia
Naše anglické slovo Bible pochádza z gréckeho slova Biblia, ktoré znamená Knihy. Hoci sa o Biblii bežne hovorí ako o knihe, v skutočnosti je presnejšie hovoriť o Biblii ako o zbierke kníh, ktorá sa podobá skôr knižnici než jedinému dielu.
Boh začal svoje dielo zasahovania do našich dejín sebazjavovaním. Tí, ktorí zažili jeho prítomnosť, rozprávali o jeho konaní svojim potomkom. Títo ľudia rozprávali tento príbeh svojim potomkom, pretože tento zásah bol vždy desivý alebo krásny. Tento príbeh sa odovzdával z generácie na generácie a tým sa vytvorila ústna tradícia. Po celý čas Boh inšpiroval ľudí, aby pokračovali v rozprávaní tohto príbehu, takže Boh je vnímaný nielen ako zdroj Zjavenia, ale aj ako sila jeho pokračovania a uchovávania. Keď každá generácia pridávala k tejto ústnej histórii svoju vlastnú skúsenosť s Bohom, nový materiál mal tendenciu posilňovať ten starý. Nové skúsenosti sa chápali ako potvrdenie prisľúbení, ktoré boli dané predkom, a pokračovanie zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi Bohom a ľudom. Boh pôsobil ako dirigent symfónie. Aj keď hudbu nevytváral priamo (keďže, takpovediac, nehral na žiadnom nástroji), organizoval a riadil všetky zložky tak, aby priniesli želaný efekt. Tento vznikajúci obraz, táto zintenzívnená skúsenosť vytvorila spoločenstvo, ktorého korene netvorili len pokrvné línie, ale aj skúsenosti viery. Príbeh o osobnom Bohu, ktorý sa osobne zaujímal o ich blaho, ich spájal rovnako ako krv ich genetických predkov, ktorá prúdila v ich žilách. Toto spoločenstvo sa stalo qahal (po hebrejsky) a potom ekklesia (po grécky) – zhromaždením, Cirkvou.
Nakoniec niektorí ľudia, ktorí vedeli písať, začali tieto príbehy spracúvať do literatúry, opäť pod vplyvom Svätého Ducha. Tieto texty sa následne revidovali a upravovali, aby sa objasnila táto úžasná iniciatíva Boha a výhody, ktoré z nej ľudstvo malo. Stručne povedané, veríme, že Svätý Duch pritiahol týchto spisovateľov, aby prerozprávali tieto udalosti, a potom pritiahol ďalších, aby ich zozbierali a upravili v rámci pokračujúceho tvorivého impulzu. Pretože Boh zvláštnym spôsobom ako zvláštnu láskavosť (alebo milosť) uskutočňuje toto formovanie Biblie, On je skutočným autorom. Tak ako je Boh stvoriteľom všetkých vecí, je aj udržiavateľom svojho stvorenia. Musíme dodať, že občas Boh zasahuje silnejšie alebo priamejšie, aby dosiahol veľmi zvláštny vývoj a tak preukázal – nápadným spôsobom – svoju tvorivú prítomnosť. Biblia je takýmto vyjadrením Božej stvoriteľskej prítomnosti. Bez toho, aby narušil prirodzený spôsob, akým takáto literatúra vzniká, Boh zorganizoval tento proces s osobitnou vitalitou, aby sa zaoberal niektorými z najdôležitejších prvkov života. A tak apoštol Pavol mohol odporučiť svätému Timotejovi: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti“ (2 Tim 3, 16).
Živá v Cirkvi
S rizikom opakovania sa vráťme späť a pozrime sa, ako Sväté písmo posilňuje pôvodnú skúsenosť s Bohom. Niekoľkokrát sme zopakovali, že písomná správa (Sväté písmo) o skúsenosti, ktorú máme s Bohom, stojí ako svedectvo o samotnej skúsenosti. Jedným z príkladom je epizóda, v ktorej sa Boh Mojžišovi charakterizoval ako „milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech“ (Ex 34, 6 – 7). Boh takto kategoricky vyhlásil to, čo sa jeho ľud už naučil na základe skúsenosti, že „[Boh] je dobrý… jeho milosrdenstvo trvá naveky“ (Ž 106, 1).
Táto trvalá vľúdnosť sa prejavila v niekoľkých nádherných skutkoch a skúsenosť s každou ďalšou udalosťou posilnila presvedčenie, že tento Boh je skutočne láskavý a milujúci. Vo svojich pokynoch Mojžišovi o slávení Paschy Boh poveril proroka, aby ľudu povedal: „Keď sa vás opýtajú vaše deti: ‚Čo to máte za zvyk?‘, vy odpoviete: ‚To sa robí pre to, čo pre mňa urobil Pán, keď…‘“ (porov. Exodus 12, 26 – 27; 13, 8). Dodnes pri paschálnom sedere zbožní Židia pripomínajú svojim deťom, že „v každom pokolení sa človek musí vnímať ako osobne oslobodený Najvyšším“. Tento reťazec spoločných skúseností tvorí dejiny a práve v dejinách Boh uchováva záznam o svojom zaobchádzaní so spoločenstvom. Dejiny sú je viac než záznam, je to formujúci vplyv. Ľudské bytosti sú reflexívne. To znamená, že svoje pocity a presvedčenia premietame mimo seba a potom nás tieto projekcie ovplyvňujú, akoby boli „iné“ než my.
Môžeme uviesť takýto príklad: ak napíšem hudobnú skladbu a potom si ju vypočujem, ako je hraná, ovplyvní ma interpretácia. Buď schválim svoje pôvodné úsilie, alebo partitúru prepracujem. Rovnakým spôsobom, pretože Boh sa nám stal jasnejším, keď sa objavil v dejinách, akt zjavenia a záznam zjavenia nás ovplyvňujú striedavo. Ako dva póly striedavého prúdu nás tento akt a potom jeho vyjadrenie neustále vedú k hlbšiemu porozumeniu.
Môžeme okanžite vidieť, že inšpirácia je zameraná na dve rôzne úlohy. Boh inšpiroval niektorých ľudí, aby konali určitým spôsobom (Mojžiša, aby prevzal vedenie nad spoločenstvom, Jozueho, aby sa stal jeho nástupcom, prorokov, aby hovorili v Božom mene, atď.). Potom Boh inšpiroval ďalších, aby si tieto udalosti alebo výroky všimli, zaznamenali ich a sprístupnili ostatným. Keď tieto akty inšpirácie prijímajú ďalší, musia byť tiež inšpirovaní, aby ich správne interpretovali. Použime tento príklad: nejaký text je preložený do iného jazyka a poslaný konkrétnej osobe. Ak táto osoba neovláda jazyk, v ktorom je tento list napísaný, musí ho nechať preložiť znova alebo zaangažovať niekoho, aby vysvetlil tento text. V Biblii je pôvodná udalosť vyjadrená nejakou literárnou formou a potom musí byť „preložená“ späť do skúsenosti, ak má byť živá.
Výborný príklad nachádzame v Skutkoch apoštolov 8, 26 – 39. Eunuch etiópskej kráľovnej Kandaky čítal Izaiášovo proroctvo, keď sa viezol v koči počas návratu z Jeruzalema. Svätý Filip k nemu pristúpil a spýtal sa ho, či rozumie, čo toto proroctvo znamená. Veľmož odpovedal, že potrebuje, aby mu to niekto vysvetlil. Bolo potrebné, aby evanjelizačná milosť, ktoré pôsobila vo Filipovi, premenila napísaný text späť na osobné stretnutie pre tohto človeka. Eunuch potreboval kontakt so spoločenstvom – ktorého predstaviteľom bol diakon Filip –, aby dosiahol túto premenu. Toto poukazuje na veľmi dôležitý princíp. Ľudia, ktorí hľadajú Boha, potrebujú uvedenie do Božieho ľudu a v jeho spoločenstve ožíva záznam o úžasnom Božom zaobchádzaní s ľudským pokolením! Z toho istého dôvodu Cirkev učí, že Bibliu nemá definitívne vykladať žiaden jednotlivec, ale iba samotné spoločenstvo.
Osobná úvaha
Čo je inšpirácia?
Aké sú nebezpečenstvá zažívania Biblie mimo Cirkvi?
Ako Boh naďalej pôsobí v živote Cirkvi prostredníctvom liturgie a ohlasovania Božieho slova?
Moje osobné slovo od Boha
Keď prichádzame ako veriaci do Cirkvi, aby sme skúmali Sväté písmo, aby sme hľadali Pánovo slovo pre nás, prichádzame vo viere. Veríme, že ten istý Duch, ktorý inšpiroval napísanie týchto kníh a bol prítomný pri ich upravovaní a pri tom, ako Cirkev rozlišovala, ktoré knihy sú a ktoré nie sú od Boha, že ten istý Duch hovorí k nám prostredníctvom tohto prvku posvätnej Tradície. Vieme, že Sväté písmo nie je len historickým záznamom, ale spôsobom, akým s nami Boh zaobchádza, keď k Svätému písmu prichádzame s vierou. Keďže tieto knihy sú predovšetkým dielom Ducha v Cirkvi, prichádzame k nim s vierou v Cirkev a prítomnosť Ducha v nej. Na Sväté písmo sa nepozeráme ako na niečo, čo je mimo Cirkvi alebo nejakým spôsobom nad ňou (a už vôbec nie ako na niečo nahrádzajúce Cirkev). Sväté písmo vnímame ako jeden zo spôsobov, akým Boh od počiatku až dodnes zaobchádza so svojou Cirkvou a s každým jej členom. Je to prostriedok, ktorým Boh hovorí vo svojej Cirkvi k tým, ktorí sa ho snažia nasledovať s vierou.
Keďže veríme, že Sväté písmo je prostriedkom, ktorým v nás pôsobí Duch, môžeme oprávnene povedať, že Boh k nám osobne hovorí na stránkach Biblie. Pán neprišiel zanechať svetu súbor abstraktných teórií, ale premeniť životy, a preto je jeho slovo určené pre nás v hlbinách nášho bytia. Občas vieme, že napríklad Pánove slová v evanjeliu sú adresované priamo nám: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás!“ V takýchto úryvkoch hovorí k tým, ktorí tieto slová čítajú, tak priamo, ako keby sme boli s ním na galilejskom úbočí v prvom storočí. V iných prípadoch je jasné, že slová sú adresované konkrétnym osobám. Aj keď nemusia byť nevyhnutne určené mne, zvyčajne sa dá povedať, že sú o mne. Aj keď možno nemám päť manželov, určite sa môžem vidieť v Samaritánke, ktoré je bez Boha nenaplnená, ale skrýva sa za otázkami cirkevnej správy. Keď čítam Sväté písmo, najmä Nový zákon, s vierou si uvedomujem, že je napísané mne, je napísané o mne. Boh hovorí moje meno na jeho stránkach.
Ako ku mne Duch „hovorí“ v Božom slove? Určite nie počuteľným hlasom, ani nám nevytvára slová v našej mysli. Nedáva nám iné slová než tie, ktoré nájdeme na stránkach posvätného textu, ale to, čo čítame, pre nás nadobudne význam a stane sa živým, keď to čítame vo viere. Možno sme to čítali alebo počuli už mnohokrát predtým, ale stáva sa, že teraz vieme, že je to adresované nám osobne. Práve to sa vraj stalo svätému Antonovi Pustovníkovi a svätému Augustínovi v rozhodujúcich okamihoch ich života. Počuli Božie slovo, ktoré sa čítalo na bohoslužbách, a hlboko vedeli, že tieto slová sú určené im. Srdcia im horeli a uvedomovali si, že Pán sa ich takto dotkol.
Tieto zážitky sa nedajú nijako vynútiť ani naprogramovať, ale v živote veriacich sa dejú, keď k Svätému písmu pristupujeme s modlitbou a vnímame ho ako to, čím skutočne je: prostriedkom, ktorým sa nám Duch dáva poznať. Je teda zrejmé, že nie jednoduché čítanie Biblie, ako keď si prelistujeme dennú tlač alebo prezrieme časopis Time, nás privedie k skúsenosti s naším zjavujúcim sa Bohom. K Svätému písmu treba pristupovať s duchom, ktorý túži spoznať Boha a je ochotným slúžiť Bohu akýmkoľvek spôsobom, ku ktorému nás Boh povolá. Potom sa slová na stránkach Biblie stanú pre nás Božím slovom, ako to bolo zamýšľané.
Ako človek zaobchádza so Svätým písmom ako Božím slovom? Prvým krokom je uvedomiť si, že Sväté písmo má byť našim každodenným chlebom. Jedávame každý deň a nejako nás to nenudí. Rovnako aj Božie slovo treba uznať ako našu každodennú potravu, ktorá nás má pravidelne sýtiť a formovať ako Pánov ľud. Začiatočníkom sa vo všeobecnosti odporúča začať s Novým zákonom a najmä s jedným z evanjelií. Denné čítanie malého úseku, následné uvažovanie o ňom a venovanie sa mu v osobnej modlitbe je praktickým a zmysluplným spôsobom, ako začať počuť Pánov hlas v jeho slove. Ako užitočný návod môžu poslúžiť denné čítania z božskej liturgie, ktorú sú uvedené v liturgickom kalendári, ktorý vydáva väčšina farností.
Väčšina zoznamov biblických čítaní alebo iných biblických citácií uvádza pasáže podľa kapitol a veršov. V stredoveku sa podniklo takéto rozdelenie každej biblickej knihy. Ak chceme nájsť konkrétny úryvok zo Svätého písma, najskôr musíme uviesť, aký je názov knihy (napr. Jn, čo odkazuje na Evanjelium podľa svätého Jána), kapitolu a verš (napr. Jn 3, 16, čo čítame ako 16. verš 3. kapitoly Jánovho evanjelia). Texty Svätého písma, ktoré sa používajú v liturgických bohoslužbách, sa často delia iným spôsobom, a to na „začala“ alebo časti, ktoré sú určené pre konkrétny deň. V liturgických kalendároch sa môže používať jeden alebo obidva systémy delenia.
Čítanie Svätého písma s modlitbou
Spôsob, akým čítame, rozhoduje o plodnosti čítania v našom živote. Začnite tým, že sa postavíte do Božej prítomnosti a budete zvolávať vedenie Toho, ktorého je slovo. Mnohí ľudia v byzantskej cirkvi začínajú svoje čítanie modlitbou zvolávania Svätého Ducha „Kráľu nebeský“ alebo liturgickou modlitbou, ktorá je uvedená na začiatku tejto druhej kapitoly. Po prečítaní premýšľajte nad tým, čo vám Boh možno hovorí v týchto slovách. Modlite sa za usmernenie a silu uskutočniť to, k čomu vás Pán možno vedie.
Ako už bolo povedané vyššie, niekedy sa jasne vníma Pánovo vedenie vo Svätom písme pre osobný život jednotlivca. Zároveň si uvedomujeme, že ľudia sa často klamú o tom, čo od nich Boh chce alebo očakáva. Samotná dobrá vôľa nestačí. Náš modlitbový úmysel by mal byť podporený štúdium: používaním darov, ktoré nám Boh dal, aby sme rozoznali, čo Boh chce svojím slovom vyjadriť. Každý človek, ktorý seriózne číta Sväté písmo, by mal napríklad do istej miery rozumieť každému typu literatúry v Biblii, aby mohol lepšie pochopiť Božie zámery v Biblii. Kniha Genezis, Izaiášovo proroctvo, List Rimanom sú veľmi odlišné druhy spisov. Porozumenie niečomu z ich štýlu a zámeru nám umožní sústrediť sa na to, čo Svätý Duch v tejto knihe skutočnosti učí, namiesto toho, čo si možno myslíme, že hovorí. Jedným z možno zjavných príkladov je schopnosť rozlíšiť, kedy hovoriaci alebo spisovateľ používa obraznosť. Nikto si nemyslí, že keď Kristus povedal Petrovi: „Na tejto skale postavím Cirkev,“ že mal na mysli konkrétnu minerálnu hmotu pri ich nohách. Iné použitia obraznosti a štýlu nie sú také zrejmé a často sa nesprávne vykladajú. Štúdium nám pomáha určiť pôvodný zmysel spisu a teda vernejšie rozoznať, čo Boh učí v úryvku.
Neštudujeme úryvky, ako keby sa nimi nikto nikdy predtým nezaoberal. Našou zásadou pri štúdiu akéhokoľvek vyjadrenia posvätnej Tradície Cirkvi je to, že Duch, ktorý pôsobil pri ich formovaní, stále pôsobí v Cirkvi. Z tohto dôvodu pristupujeme k Svätému písmu v širšom kontexte toho, čo Cirkev chápe ako Boží plán pre svoje stvorenie. V tomto širšom kontexte vidíme, že určité úryvky sa počas života kresťanského spoločenstva dôsledne vykladali určitým spôsobom. Toto nám ukazuje cestu. Z toho istého dôvodu vidíme, že Cirkev niekedy chápala Starý zákon ako najúplnejšiu výpoveď len vtedy, keď sa naň pozerala vo svetle Krista, na ktorého Starý zákon poukazoval. Starozákonné udalosti a osobnosti sa chápali ako „predobrazy“ alebo ukazovatele na Krista a jeho dielo. Práve takýmto spôsobom čítame starozákonné pasáže v kontexte našich bohoslužieb.
Pri štúdiu Svätého písma sa teda snažíme rozlišovať tri veci. Snažíme sa porozumieť, čo chcel jeho ľudský autor povedať, keď ho písal. Potom sa snažíme zistiť, ako Cirkev vnímala danú pasáž z hľadiska širšej vízie Ducha o Božom spásnom diele pre nás. Po tretie, skúmame, čo tento úryvok môže znamenať pre nás osobne pre náš rastúci život viery. Toto je cieľ, ku ktorému by malo naše štúdium viesť, a toto štúdium by pre nás malo byť prostriedkom lepšieho počúvania Božieho slova, a nie prekážkou, ktorá nám bráni v jeho zažívaní. Preto duchovní autori často hovoria, že musí prísť čas, keď sa od snahy porozumieť Biblii presunieme k snahe počúvať Božieho Ducha, ktorý k nám hovorí vo Svätom písme. Štúdium má napomáhať počúvaniu a musí mu ustúpiť.
Dostupnosť Svätého písma pre každého človeka na súkromnú modlitbu a štúdium je v dejinách kresťanstva relatívne novým vývojom. Pred vynájdením kníhtlače si to mohli dovoliť len bohatí, ktorí si mohli nechať Sväté písmo ručne kopírovať. V tomto období bola bohoslužba Cirkvi hlavným spôsobom, ako sa oboznamovať so Svätým písmom.
Sväté písmo tvorí dôležitú súčasť mnohých bohoslužieb v našej tradícii. Časti Svätého písma sa nám čítajú pri božskej liturgii alebo pri oficiálnych bohoslužbách a svätých tajomstvách. Žalmy spievame celé alebo ich časti, či už ako antifóny, prokimeny alebo iné druhy spievania žalmov. Dokonca aj tie modlitby, ktoré nie sú úplne prevzaté z Biblie, sú pretkané citátmi alebo narážkami na biblické úryvky. Toto hojné používanie Svätého písma viedlo mnohých k poznámke, že nemôžeme porozumieť našej bohoslužobnej tradícii bez znalosti Svätého písma a že nemôžeme plne oceniť Sväté písmo bez toho, aby sme boli zakorenení v liturgickom živote Cirkvi. Používanie Svätého písma v liturgii je azda najvýznamnejším, ako aj najoriginálnejším spôsobom ich používania v kresťanskom živote. Hlásanie Svätého písma v zhromaždení je udalosťou, ktorá vyživuje život celej Cirkvi, rovnako ako osobné čítanie má podporovať náš individuálny duchovný život.
Počúvaním Božieho slova, či už na bohoslužbách alebo v súkromí nášho vlastného modlitebného kútika, sa prostredníctvom tohto najzákladnejšieho prvku posvätnej Tradície dozvedáme o tajomstve Božieho spásneho plánu pre náš život. Prijímame Božieho slovo do svojho srdca a sme volaní odpovedať na toto slovo. Keď to robíme, náš život sa mení a my zisťujeme, že Boží Duch sa nás dotkol takisto, ako sa dotkol apoštolov a prorokov, spravodlivých mužov a žien Cirkvi, pretože Duch najskôr pôsobil, aby sa Boh prejavil týmto spôsobom.
Meditovanie so Svätým písmom
Jedným zo spôsobov, ako môžeme začať meditovať, je čítanie Svätého písma s modlitbou a premýšľanie nad ním. Nasledujúci model sa uvádza ako vzor toho, ako môžeme začať čítať Sväté písmo meditatívnym a modlitbovým spôsobom.
Najskôr si nájdi vo svojom dennom programe čas (15 – 20 minút), keď môžeš byť sám a nerušený. Môže to byť ráno po tom, ako zvyšok rodiny odišiel do práce alebo do školy; môže to byť večer, keď je všetko hotové, ale nájdi si pravidelný čas a pokojné miesto, kde sa budeš cítiť pohodlne.
Potom si prečítaj krátky úryvok z Biblie. Môžeš sa riadiť dennými čítaniami, ktoré sú v cirkevnom kalendári na každý deň v roku. Alebo si môžeš vybrať jedno z evanjelií alebo jeden z listov vcelku a každý deň si prečítať krátky úsek. Alebo môžeš sledovať sériu tém zo Sprievodcu čítaním Biblie.
Prečítaj si úryvok pomaly a pozorne. Potom si ho prečítaj ešte raz. Možno si ho budeš chcieť prečítať aj tretí raz, kým nebudeš mať pocit, že si s ním plne oboznámený. Pokús sa predstaviť si seba v danej situácii, použi svoju predstavivosť.
Teraz si postupne polož tri otázky:
Prvá: Čo znamená tento úryvok? Skús ho parafrázovať alebo predstieraj, že ho hovoríš deťom alebo niekomu, kto už nedokáže čítať. Skús ho vyjadriť vlastnými slovami.
Druhá: Čo pre mňa tento úryvok znamená? Božie slovo je živé a aktívne v našom živote. Čo mi hovorí táto konkrétna pasáž? Ako sa vzťahuje na môj život a moju konkrétnu situáciu? Týmto spôsobom začíname vzťahovať na seba Božie slovo a robíme ho súčasťou našej životnej skúsenosti.
Tretia: Ako mám reagovať v modlitbe? Toto je Božie slovo, ktoré mi bolo povedané. Pozorne ho počúvam. Toto ešte nie je dialóg, musím aj odpovedať. Teraz hovorím Bohu s vďakou, s chválou. Hľadám Božiu stálu prítomnosť a pomoc v mojom živote. Spomínam na všetkých, za ktorých sa chcem modliť. Nakoniec len sedím v tichu… už netreba hovoriť žiadne slová… len sa tešíme z prítomnosti toho druhého.
Osobná úvaha
Prečo je štúdium Biblie dôležité?
Ako sa Biblia používa v našich liturgických bohoslužbách?
Aké tri úvahy treba mať na pamäti pri čítaní akéhokoľvek úryvku zo Svätého písma?
Ako k tebe prehovoril Duch prostredníctvom živého Božieho slova? Aké bola tvoja skúsenosť?
Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.
Druhý list Timotejovi 3, 15 – 17
Prúd živej vody: Formát Biblie – Vývoj Septuaginty; Nový zákonPrúd živej vody: Čo je posvätná Tradícia?