Svätý a spravodlivý Jozef Snúbenec nám môže byť blízky aj ako muž pochybností

od autora: Ján Krupa · 29 decembra, 2022

Svätý Jozef je na byzantsko-slovanskom Východe, či už na ikonách alebo v bohoslužobných textoch, vykreslený ako normálny muž s pochybnosťami.

Rímskokatolícka cirkev 19. marca slávi pamiatku Svätého Jozefa, ženícha Panny Márie. V roku 2021 táto slávnosť mala špeciálny rozmer, keďže katolíci prežívali Rok svätého Jozefa, vyhlásený pápežom Františkom 8. decembra 2020.

Pamiatku Svätého a spravodlivého Jozefa Snúbenca slávia gréckokatolíci hneď v prvú nedeľu po 25. decembri, čiže po veľkom sviatku Kristovho narodenia.

Podporte nás

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku uchovala starobylý zvyk spomínať po veľkých sviatkoch na osoby, ktoré sú bezprostredne späté s oslavovanými udalosťami tajomstva spásy.

V byzantskom obrade sa už od 7. storočia ihneď po Pánovom narodení koná Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke a od 9. storočia sa v prvú nedeľu po Kristovom narodení slávi Pamiatka svätých a spravodlivých Jozefa Snúbenca, Dávida Kráľa a Jakuba, Pánovho brata.

Pri pohľade na veľký sviatok Narodenia Bohorodičky, po ktorom sa ihneď slávi menší sviatok Máriiných rodičov, Svätých a spravodlivých Božích predkov Joachima a Anny, sa natíska myšlienka, že keby boli Byzantínci postupovali podobne aj pri veľkom sviatku Kristovho narodenia, vďaka spoločnému menšiemu sviatku presvätej Bohorodičky a svätého Jozefa by pestún Ježiša Krista zaiste zakúsil viac pozornosti a úcty na byzantsko-slovanskom Východe.

Vskutku hymnus na gréckokatolíckej večierni na pamiatku „svätého a spravodlivého Jozefa Snúbenca“ má skôr konštatujúci ako oslavný charakter:

„Svätý Jozef, manžel Panny Márie, bol svedkom splnenia proroctiev. Naozaj zázračne sa zasnúbil s Máriou na príkaz anjelov, ktorí radostne spievali: Sláva Bohu darujúcemu pokoj.“

Na božskej liturgii na pamiatku „svätého a spravodlivého Jozefa Snúbenca“ gréckokatolíci spievajú:

„Svätý Jozef, o zázraku porozprávaj praotcovi Dávidovi, lebo si videl porodiť Pannu. A keď si prijal zvesť anjela, s pastiermi si zveleboval Narodeného. Prihovor sa za nás u Boha, aby spasil naše duše.“

Svätý Jozef je na byzantsko-slovanskom Východe, či už na ikonách alebo v bohoslužobných textoch, vykreslený ako normálny muž s pochybnosťami. Aj v gréckokatolíckych bohoslužobných textoch sa viac ako Jozefovo manželstvo s Pannou Máriou a pestúnstvo Ježiša Krista vyzdvihuje Jozefova viera, ktorú osvedčil v ťažkých chvíľach svojho života.

Na kráľovských hodinkách pred Narodením Pána (24. decembra) gréckokatolícki spievajú:

„Takto hovorí Jozef k Panne: Mária, ako to, že čakáš dieťa? Nechápem to a veľmi sa divím! Najskôr ťa asi prepustím! Mária, čo to na tebe vidím? Za česť mi dávaš pohanu? Za radosť úzkosti? Namiesto toho, aby som sa tebou chválil, úplne si ma pokorila. Nevládzem už počúvať sťažnosti ľudí, lebo z Pánovho chrámu som ťa prijal Nepoškvrnenú, a teraz vidím, že čakáš dieťa.“

„Jozef, povedz nám, ako si prijal Pannu, ktorú teraz sprevádzaš do Betlehema: Ja som skúmal spisy prorokov, hovorí Jozef, a keď som prijal zvesť anjela, uveril som, že Mária porodí Boha. Jemu sa prídu pokloniť mudrci z Východu a prinesú kráľovské dary. Pane, ty si sa stal človekom kvôli nám, sláva tebe.“

Keďže Jozefova pamiatka sa slávi zároveň s pamiatkou Jakuba, Pánovho brata, vnímavému gréckokatolíkovi sa natisne otázka o Ježišových bratoch a sestrách, o ktorých je v Novom zákone reč v rozličných súvislostiach a s udivujúcou samozrejmosťou (porov. napr. Mt 12, 46; 13, 55n; Mk 3, 31-55; 6, 3; Jn 2, 12; 7, 3-5; Sk 1, 14; 1Kor 9, 5). Evanjelisti Matúš (13, 55) a Marek (6, 3) uvádzajú aj mená štyroch bratov: Jakub, Jozes (Jozef), Šimon, Júda.

Údaje Nového zákona o Ježišových bratoch a sestrách nedovoľujú urobiť nepochybný záver o presnom stupni príbuzenstva, lebo sa spomínajú len rodičia Ježiša, no nie rodičia jeho súrodencov. Preto sa zvyčajne objavujú tri rozličné názory: Mária a Jozef žili po narodení Ježiša ako manželia a mali deti; pojmy bratia a sestry treba chápať v širšom zmysle, myslia bratancov a sesternice; ide o deti vdovca Jozefa z prvého manželstva.

Gréckokatolíci neochvejne veria v trvalé panenstvo presvätej Bohorodičky, a preto odmietajú názor, že Mária a Jozef žili po narodení Ježiša ako manželia a mali deti.

Na slovenskej gréckokatolíckej večierni Pamiatky svätých a spravodlivých Jozefa Snúbenca, Dávida Kráľa a Jakuba, Pánovho brata sa spieva: „Oslavujme aj Pánovho bratranca Jakuba, lebo ako mučeník prekrásne zažiaril…“

V duchu lex orandi, lex credendi si gréckokatolíci teda majú vykladať Ježišových bratov a sestry ako bratancov a sesternice. A ak teda nejde o deti vdovca Jozefa z prvého manželstva, môžu Jozefa považovať za panica. Lenže tým sa diametrálne odlišujú od pravoslávnych. Tí sa prikláňajú k vysvetleniu východných a západných cirkevných otcov, napr. Klementa Alexandrijského († pred 221), Origena († 254), Epifána zo Salamisu († 403), Hilára z Poitiers († cca. 366), Ambróza Milánskeho († 397), ktorí hovoria o Ježišových nevlastných bratoch, o Jozefových deťoch z prvého manželstva.

Namieste je otázka, či aj pravoslávni na večierni v prvú nedeľu po Kristovom narodení ospevujú Jakuba, Pánovho brata, ako Ježišovho bratranca, keď sme deti jednej konštantínopolskej matky.

Pre gréckokatolíkov táto záležitosť ešte nie je bezpredmetná, lebo kolujúce slovenské preklady cirkevnoslovanských večierňových textov nemajú oficiálne schválenie cirkevnej vrchnosti. A tak aj svätý Jozef sa môže stať príležitosťou na zbližovanie sesterských cirkví v duchu Druhého vatikánskeho koncilu.

Pôvodne publikované v konzervatívnom denníku Postoj o. Ján Krupa.

Zdroj obrázka: https://www.holyart.com/religious-items/sacred-icons/rumanian-hand-painted-icons/icon-of-saint-joseph-and-baby-jesus