Šiesta nedeľa po Pasche: O slepom

od autora: Ján Krupa · 14 mája, 2023

Jánovo evanjelium je nazývané aj „evanjelium znamení“, lebo sa v ňom rozprávajú rôzne zázraky, ktoré Ježiš vykonal a boli užitočné pre izraelský ľud na pochopenie, že Ježiš je Mesiáš.

V poradí znamení, ktoré Pán vykoná počas pobytu v Jeruzaleme pri príležitosti židovského sviatku Stánkov, uzdravenie slepého od narodenia je na šiestom mieste.

Neschopný slepec sa stáva schopným teológom

V Ježišových časoch židovský svet žil s istotou: každé fyzické zlo je spôsobené hriešnym stavom, takže aj slepota dnešnej postavy bola jeho vlastným dielom od začiatku alebo sa na neho preniesol hriech jeho rodičov.

Preto učeníci majú tú odvahu položiť otázku. Pozor však, Ježiš aj tentoraz obráti situáciu naruby: nejde o hriech, ale všetko sa to deje preto, aby sa konali Božie diela.

Nuž, kto je slepý, nevidí a nemôže obdivovať nádheru svetla, prežíva veľké obmedzenie. Ale o akom svetle sa hovorí? Ježiš učí: „Ja som svetlo sveta.“ Takže slepec ako taký nemôže vidieť fyzické svetlo, áno, ale nemôže vidieť ani svetlo vychádzajúce z Pána!

Ježiš sa pustí do práce s neuveriteľným gestom, napľuje do hliny a vytvorí blato, ktorým zakryje oči slepého! Rovnaké gesto tvarovania s blatom nachádzame v knihe Genezis, keď Boh vytvára človeka, používa ten istý materiál, akoby slepcovi chýbal „nejaký kúsok“ od stvorenia, ktorý sa mu teraz dopĺňa, základný „kúsok“, vďaka ktorému môže vidieť božstvo, ktoré je v tejto chvíli pred jeho mŕtvymi očami.

Následne ho pošle, aby sa umyl vo vodách rybníka Siloe; tu si možno všimnúť jasný odkaz na krst: poslušnosť, omytie, „osvietenie“ (ako je sviatosť krstu definovaná podľa byzantského obradu).

Zmena, ktorú vyvolá v slepcovi proces, ktorý v ňom Ježiš vykoná, ho urobí priam nespoznateľným pred susedmi, ktorí sa ho, aby sa uistili, pýtajú, čo sa stalo. Vtedy sa vynorí otázka o sobote.

Ak sme dávali pozor, mohli sme si všimnúť, že väčšinu zázračných skutkov Ježiš vykonal v sobotu. Pri tomto zázraku však diskusia bude teologickejšia: farizeji vychádzajú z predstavy, že sobota je Pánovým dňom podľa ním vopred určeného Zákona, všetko, čo sa odohráva v sobotu, je pod jeho inšpiráciou, a ak Pán predpísal odpočinok a venovanie sa modlitbe, tak práca, ktorú vykonal Ježiš, pričom porušil posvätný poriadok, nemôže byť inšpirovaná Bohom.

Hoci človek, ktorý stojí pred ním, je znalcom Zákona, nemá priame poznanie Boha, jeho veľkodušnosti, jeho milosrdenstva; neschopný slepec sa stane schopným teológom, on, ktorý Boha videl na vlastné oči, môže hovoriť o Bohu, pričom si uvedomuje riziko, že bude vyhnaný z chrámu.

Ale čo môže bývalému slepcovi záležať na tom, či ho vyženú z chrámu? Zázrak svätého Osvietenia sa v ňom už stal: teraz verí v Ježiša ako Kráľa a Boha. Samotný Ježiš mení spoločenský trend: slepým už nie je ten, kto prirodzene nevidí, ale ten, kto má oči, aby videl, a nechce vidieť, v tom spočíva hriech.

Aktualizácia úryvku

Keď je tma, kto za to môže? Keď v živote už nevidíte, kam idete, čia je to vina? Keď nás okolnosti priklincujú na cesty, ktorými kráčať sme nikdy nechceli, čia je to vina? Toto je veľká otázka, ktorú zdôrazňuje dnešný úryvok: čia je to vina?

Musíme sa vzdať čítania reality meradlom viny a zavinenia. Najzaujímavejšie nikdy nie je, čia je to vina, ale čo sa v tej tme naozaj skrýva. Ježiš nám hovorí, že tam, kde sa nám zdá, že sa všetko skončilo, je skrytý ďalší príbeh.

Treba povedať, že uznať sa za hriešnika je málo platné, ak nevstúpime do perspektívy Osvietenia: Ten, ktorý svieti, dáva svoje svetlo, ktorého odrazom musíme svietiť aj my; dnes som slepcom ja vďaka mojim mnohých hriechom, zajtra je ním môj brat, ale ak žijeme v tom istom svetle, slepoty sveta môžu byť uzdravené.

Stačí aspoň na chvíľu si predstaviť radosť z toho, že vidíte realitu zdravými očami po rokoch, keď ste ju videli rozmazane: o tom je vykúpenie, vidieť všetko v pôvodnej kráse.

Zdroj: Eparchia di Lungro. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Zdroj obrázka: https://www.theforerunner.org/blog/2020/5/22/a-homily-for-the-sunday-of-the-blind-man