Kristus povolá posadnutého diablom

od autora: Ján Krupa · 28 októbra, 2023

V evanjeliách sa spomína niekoľko prípadov, keď Pán Ježiš povolal ľudí, aby sa stali jeho nasledovníkmi. Občas vyzval ľudí, aby opustili svoje domovy a živobytie a nasledovali ho. Povolal Petra a Andreja, Jakuba a Jána, keď boli zaneprázdnení rybolovom, a „oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním“ (Mt 4, 22). Podobne aj Matúš odišiel zo svojej mýtnice a nasledoval Ježiša (porov. Mt 9, 9); ostatní učeníci, ktorých povolania nie sú zaznamenané v evanjeliách, urobili to isté.

Niekedy Pán povolal, ale bol odmietnutý. Cena za nasledovanie Ježiša bola vyššia, než niektorí ľudia dokázali uniesť. Bohatému mladíkovi, ktorý chcel byť dokonalý, Ježiš povedal: „‚Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!‘ Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok“ (Mt 19, 21 – 22).

V iných prípadoch sám Pán vzniesol námietky skôr, ako budúci nasledovník mohol vďaka neúspechu a znechuteniu zistiť, že nasledovať Krista znamená znášať ťažkosti. Tak „k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: ‚Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.‘ Ježiš mu odvetil: ‚Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť‘ (Mt 8, 19 – 20). Pán chcel, aby tento učiteľ zákona vedel, že nasledovanie Krista mu nezabezpečí pohodlný životný štýl, ktorý možno očakával.

Podporte nás

Avšak váhavcovi dal opačnú radu. „Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: ‚Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.‘ Ale Ježiš mu povedal: ‚Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych‘“ (Mt 8, 21 – 22). Pán určite chcel nasledovníkov, ale mal iný prístup, založený na pripravenosti človeka, ktorý stál pred ním.

Tento úryvok naznačuje prekážky, ktorým budú čeliť ľudia v každom veku, keď budú uvažovať o radikálnom nasledovaní Pána: strach z neznámeho, starosť o seba, zaujatosť a pripútanosť k iným veciam, to všetko nám môže brániť v nasledovaní Krista.

Povolanie Gadarčana

Aj Gadarčan, ktorého Ježiš uzdravil (porov. Lk 8,27 – 39), chcel nasledovať Ježiša. Sväté písmo hovorí, že Pána „prosil, aby smel zostať s ním“, ale Pán mal s ním iný plán. Poslal ho preč so slovami: „‚Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!‘ On išiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš“ (Lk 8, 38 – 39).

Gadarčania dali jasne najavo, že chcú, aby Ježiš odišiel. Ježiš sa im nechce vnucovať. Zároveň im chcel zanechať trvalú pripomienku svojej prítomnosti: ich vlastného krajana, ktorého vyslobodil. Tento muž bol kedysi pre obyvateľov mesta bremenom, teraz má byť požehnaním.

Apoštolom bolo povedané, aby prechádzali svetom a hlásali evanjelium, tento muž mal ísť domov a robiť to isté vo svojej dedine. Bolo jeho povolanie Kristom menším povolaním než Kristovo povolanie apoštolov? Bolo odlišné, zaiste, ale napriek tomu to bolo povolanie.

Niektorí ľudia v Cirkvi majú sklon myslieť si, že „povolanie“ sa vzťahuje výlučne na povolanie kňaza alebo rehoľníka. Pán skutočne povoláva niektorých ľudí v každom veku, aby slúžili Cirkvi ako kňazi, diakoni, kantori atď. Iných pozýva, aby mu slúžili ako mnísi alebo mníšky, alebo ako členovia nejakého kresťanského spoločenstva. Ale to nie sú jediní ľudia, ktorých Pán povoláva, aby mu slúžili.

Naše základné povolanie

Každý človek, ktorý je pokrstený v Krista, má povolanie. Podstata tohto povolania je azda najlepšie vyjadrená v Prvom Petrovom liste: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2, 9).

V tomto úryvku sú vyjadrené tri dôležité aspekty nášho univerzálneho povolania. Po prvé, sme povolaní ku kňazstvu: k tomu, čo Sväté písmo nazýva „kráľovské kňazstvo“. Kristus je skutočným kráľovským kňazom, a pretože sme boli pokrstení v neho a zapečatení v jeho Svätom Duchu, máme účasť na jeho kňazstve. Po druhé, na tomto kňazstve sa podieľame ako členovia ľudu, Božieho ľudu. Nie sme individuálnymi kňazmi, ako sú služobníci oltára, ale sme členmi kňazstva, pretože sme spoločne zjednotení s Kristom Veľkňazom.

Tento úryvok nám tiež hovorí o dôvode tohto kňazstva: „aby ste zvestovali slávne skutky“ Boha. Naším povolaním ako členov kráľovského kňazstva je podieľať sa na povolaní Cirkvi ohlasovať Božie dielo v Kristovi. Niektorí, podobne ako apoštoli a evanjelizátori, sú povolaní prinášať evanjelium až na kraj zeme. Ďalší, ako Gadarčan, ktorého Ježiš vyslobodil v evanjeliu, alebo Samaritánka, sú povolaní, aby vo svojom vlastnom kúte sveta zjavovali Božiu lásku k ľudstvu. Ešte ďalší – v skutočnosti väčšina z nás – sú povolaní, aby sa podieľali na spoločnom povolaní Cirkvi ohlasovať Krista.

Ako môžeme „ohlasovať“?

Keď uvažujeme o „ohlasovaní Božích skutkov“, vždy uvažujeme o hovorení alebo písaní. Existuje však množstvo iných spôsobov, ktorými Cirkev sprítomňuje dobrú zvesť v našom svete. Na utierni Ženícha na Veľký utorok sa nám pripomína, že schopnosti, ktoré sme dostali, sú často spôsobom, ktorým nám Pán dáva spoznať náš spôsob odpovedania na toto povolanie:

„Príďte, veriaci, horlivo pracujme pre Majstra, lebo on rozdáva bohatstvo svojim služobníkom a rozmnožujme talenty milosti, každému podľa jeho schopností. Svoju múdrosť nech si človek ozdobí dobrými skutkami. Ďalší nech skrášľuje slávenie bohoslužby. Niekto silný vo viere nech odovzdáva slovo nezasväteným a ďalší nech rozdáva svoje bohatstvo chudobným. Takto budeme zväčšovať to, čo nám bolo požičané, a ako verní správcovia milosti budeme hodní Majstrovej radosti. Kriste Bože, urob nás hodnými tejto radosti, lebo ty si priateľ človeka.“

Prostredníctvom každého z týchto spôsobov i prostredníctvom nespočetného množstva ďalších spôsobov veriaci môžu zaujať svoje miesto v kráľovskom kňazstve a pripojiť sa k poslaniu Cirkvi ohlasovať slovom alebo prácou „chválu na toho, ktorý vás povolal z temnoty do svojho nádherného svetla“.

Čo sa stalo s Gadarčanmi?

V evanjeliách sa spomína, že Pán Ježiš poslal uzdraveného muža domov, aby svedčil svojim susedom. V evanjeliách sa neuvádza, či bol úspešný. Obrátila alebo neobrátila sa táto dedina?

Vieme, že v treťom storočí nášho letopočtu bola táto dedina takmer vyľudnená. Skala s výhľadom na Galilejské jazero sa však stala pútnickým miestom kresťanov, ktorí si chceli pripomenúť uzdravenie Gadarčana. V piatom storočí tu vznikol veľký monastier, ktorý slúžil pútnikom. V šiestom storočí monastier rozšírili, ale po katastrofálnom zemetrasení v roku 749, ktoré zničilo veľkú časť oblasti, zostal opustený. Ruiny monastiera vykopalo v 70. rokoch 20. storočia izraelské ministerstvo pre starožitnosti a neskôr boli začlenené do národného parku.

Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-scriptures/christ-calls-a-demoniac Z angličtiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://www.sthermansoca.org/spirituality/gerasene-demoniac/