Liturgický rok
Každoročne Cirkev upriamuje našu pozornosť na hlavné udalosti v živote nášho Pána a jeho Matky, na činy svätých a teologické doktríny viery. Tento ročný cyklus sviatkov, pôstov a pamiatok sa nazýva liturgický rok.
Význam liturgického roka
Liturgický rok je školou modlitby. Tak ako Bohom ustanovené sviatky Starého zákona pripomínali izraelskému ľudu hlavné udalosti jeho dejín a umožňovali mu obnoviť svoju zmluvu s Bohom, tak aj liturgický rok Cirkvi rozpráva:
o stvorení sveta, páde človeka a nadchádzajúcom súde – a tým nám poskytuje dôvod k pokániu;
o vtelení, živote, strastiach, smrti, zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení jednorodeného Božieho Slova pre naše dobro – a tým nám poskytuje dôvod k vďačnosti;
o živote Božej Matky a svätých – a tým nám poskytuje dôvod k vzdávaniu vďaky, nádeji a odvahe v našom živote.
No liturgický rok je zároveň zdrojom Božej milosti. Prostredníctvom každého sviatku a pamiatky sa v Cirkvi sprítomňuje význam sviatku a pripomína sa milosť sviatku; tento význam a milosť vstupujú do myslí a sŕdc veriacich a osvecujú ich, keď sa zúčastňujú na liturgickom roku.
A nakoniec, liturgický rok je prostriedkom zjednotenia s Kristom. Keď si pripomíname udalosti, ktoré viedli k nášmu vykúpeniu, a skutky tých, ktorí žili pod milosťou, Svätý Duch (prostredníctvom liturgie Cirkvi) usmerňuje našu myseľ a srdce k cieľu spásy nás samých a ľudí okolo nás, aby sme v tomto živote žili tak, aby sme boli učinení spôsobilými pre večný život v nebi.
Paschálny cyklus
Stredobodom a vrcholom celého liturgického roka je Pascha, každoročný sviatok Kristovho zmŕtvychvstania. V raných dňoch Cirkvi niektorí kresťania slávili tento sviatok v deň židovského Pesachu, zatiaľ čo ostatní kresťania tento sviatok slávili v nasledujúcu nedeľu. Nakoniec sa Cirkev rozhodla sláviť Paschu v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po prvom jarnom dni. Vzhľadom na závislosť Paschy od prirodzených fáz mesiaca a od dní v týždni sa dátum Paschy z roka na rok mení, vždy však pripadá na obdobie medzi 22. marcom a 25. aprílom.
Sviatok Paschy preteká do dní, ktorú nasledujú. Počas celého týždňa (nazývaného Svetlý týždeň) používame hymny Vzkriesenia, ktoré sa počas zvyšku liturgického roka spievajú len v nedeľu. Počas 50 dní sa zdržiavame akéhokoľvek postenia a na všetkých bohoslužbách namiesto kľačania stojíme na pamiatku zmŕtvychvstania nášho Pána. Paschálne obdobie kladie dôraz aj na tajomstvo krstu, ktorým sa noví veriaci začleňujú do života Krista a jeho Cirkvi.
V štyridsiaty deň po Pasche slávime návrat nášho Pána do neba ako sviatok Nanebovstúpenia a o desať dní neskôr slávime sviatok Päťdesiatnice, ktorý pripomína zostúpenie Svätého Ducha na apoštolov a začiatok ich verejného hlásania evanjelia.
Od Päťdesiatnice Cirkev každý týždeň poskytuje čítania zo Svätého písma z evanjelia a apoštolských kníh, prezentujúc učenie a skutky nášho Pána Ježiša Krista, a spisy apoštolov o živote v milosti.
A nakoniec, ako sa približuje ďalšie slávenie Paschy, Cirkev nás vedie cez 40 dní „na púšti“ – štyridsaťdňový pôst, ktorý pripomína štyridsať rokov, ktoré Izraeliti strávili na púšti pred vstupom do zasľúbenej zeme. Počas tohto Veľkého pôstu si pripomíname celé dejiny spásy zo Starého zákona a proroctvá o prichádzajúcom Mesiášovi, jeho strastiach a oslávení.
Na konci Veľkého pôstu si v bohoslužbách Veľkého a Svätého týždňa pripomíname vstup nášho Pána do Jeruzalema, jeho zradenie, súd, ukrižovanie, smrť a pohreb. V sobotu tohto týždňa si dlhým bdením pripomíname starozákonné predobrazy paschálneho tajomstva – a opäť sa začína slávenie Paschy.
Každoročný cyklus týchto sviatkov, ktorými sa oslavuje paschálne tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista pre našu spásu a vykúpenie, sa nazýva paschálny cyklus. (Keďže sa dátumy týchto sviatkov z roka na rok menia, označujú sa aj ako „pohyblivé sviatky“.) Modlitby a hymny pre tieto sviatky možno nájsť v liturgických knihách, ktoré sa nazývajú Triodion a Pentekostarion.
| Paschálny cyklus | |
| 10 týždňov pred Paschou | Príprava na tento veľký sviatok |
| 7 týždňov pred Paschou | Veľký Pôst |
| 1 týždeň pre Paschou | Kvetná nedeľa |
| 6 dní pred Paschou | Veľký a Svätý týždeň |
| (dátum sa mení) | Pascha – Pánov prechod |
| 6 dní po Pasche | Svetlý týždeň |
| 40 dní po Pasche | Nanebovstúpenie Pána |
| 50 dní po Pasche | Päťdesiatnica – Zostúpenie Svätého Ducha |
| Variabilný počet „týždňov po Päťdesiatnici“ | |
Nepohyblivý cyklus sviatkov, dní svätých a pamiatky
Popri paschálnom cykle si pripomíname aj ďalšie udalosti zo života nášho Pána Ježiša Krista a jeho Matky, významné udalosti v dejinách Cirkvi a životy svätých Starého i Nového zákona. Tieto sviatky sú spojené s konkrétnymi dňami, ktoré sa nemenia z roka na rok a tvoria cyklus nepohyblivých sviatkov.
Každý deň roka má jednu alebo viac pamiatok, ktoré sú uvedené v Kalendári svätých. Medzi tieto udalosti patria:
Sviatky nášho Pána, ktoré pripomínajú udalosti mimo paschálneho cyklu: udalosti z jeho raného života, ako aj jeho premenenie.
Sviatky Božej Matky.
Sviatky svätých Starého i Nového zákona. Veľmi často sa tieto sviatky konajú v deň výročia ich smrti – ich „narodenia pre nebo“. Obzvlášť významní svätí môžu mať niekoľko sviatkov počas roka.
Pamiatky významných udalosti v živote Cirkvi, napríklad posviacky významných katedrál.
Modlitby a hymny pre tieto sviatky možno nájsť v liturgických knihách (jedna pre mesiac), ktoré sa nazývajú Menaion. Špeciálne symboly v Menaione sa používajú na označenie liturgickej „kategórie“ sviatku; významnejšie sviatky sa slávia s väčšou slávnosťou.
Všimnite si, že nepohyblivý kalendár sa často mierne líši medzi rôznymi cirkvami, ktoré používajú rovnaký obrad (v tomto prípade byzantský obrad). Napríklad svätec, ktorý evanjelizoval určitú krajinu, môže byť najviac uctievaný práve v tejto krajine. Miestni biskupi zvyčajne určujú, aký kalendár sa má používať a ako sa majú sláviť sviatky.
Dvanásť veľkých sviatkov
Najväčším sviatkom liturgického roka je nepochybne Pascha alebo Veľká noc, ktorá sa občas nazýva „sviatok sviatkov“. Z ostatných sviatkov liturgického roka byzantská tradícia vyberá dvanásť „veľkých sviatkov“ ako najdôležitejšie sviatky pre našu spásu; veľké sviatky sa často pripomínajú v osobitnom rade ikon na ikonostasoch v každom chráme.
Tu je dvanásť veľkých sviatkov v ich približnom poradí, počnúc v septembri so začiatkom liturgického roka:
| 8. september | Narodenie Bohorodičky, Božej Matky |
| 14. september | Povýšenie svätého Kríža |
| 21. november | Vstup Bohorodičky do chrámu |
| 25. december | Narodenie nášho Pána (Vianoce) |
| 6. január | Krst Pána (Bohozjavenie) |
| 2. február | Stretnutie nášho Pána so Simeonom a Annou |
| 25. marec | Zvestovanie anjela Gabriela Bohorodičke |
| (7 dní pred Paschou) | Kvetná nedeľa, Vstup Pána do Jeruzalema |
| (40 dní po Pasche) | Nanebovstúpenie Pána |
| (50 dní po Pasche) | Päťdesiatnica, Zostúpenie Svätého Ducha |
| 6. august | Premenenie Pána |
| 15. august | Zosnutie (smrť) Bohorodičky |
Veľké sviatky podľa poradia v dejinách spásy:
- Narodenie Bohorodičky (8. september)
- Vstup Bohorodičky do chrámu (21. november)
- Zvestovanie (25. marec)
- Narodenie Pána (25. december)
- Stretnutie nášho Pána so Simeonom a Annou (2. február)
- Krst Pána (6. január)
- Premenenie Pána (6. august)
- Kvetná nedeľa (Nedeľa pred Paschou)
- Nanebovstúpenie Pána (40 dní po Pasche)
- Päťdesiatnica (50 dní po Pasche)
- Zosnutie Bohorodičky (15. august)
- Povýšenie svätého Kríža (14. september)
Predsviatočné a posviatočné dni
Sviatky Cirkvi, Kristovej nevesty, nás môžu priblížiť k nášmu Pánovi, môžu nás učiť o milosti, ktoré je spojená s každým sviatkom, a dokonca ju do nás vštepiť – a najúčinnejšie to robia vtedy, ak na tieto sviatky neprichádzame „chladní“ a nepripravení. Preto sa Cirkev často pripravuje na svoje slávnostnejšie sviatky jedným alebo viacerými predsviatočnými dňami, hymnami pri liturgických službách, ktoré upriamujú našu myseľ a srdce na nadchádzajúci sviatok.
Rovnako po veľkých sviatkoch často nasleduje jeden alebo viac posviatočných dní, ktoré nám majú pomôcť zamyslieť sa nad posolstvom sviatku, ktorý sme práve slávili, a začať ho žiť. Počet predsviatočných a posviatočných dní sa líši podľa slávnostnosti sviatku. Posledný deň posviatočného obdobia sa označuje ako odovzdanie sviatku; v tento deň sú liturgické služby podobné alebo totožné so službami samotného sviatku.
Po niektorých sviatkoch bezprostredne nasleduje pamiatka nejakej osobnosti, ktorá je spojená s týmto sviatkom. Tento deň sa nazýva synaxis (staroveký výraz pre zhromaždenie). Napríklad po sviatku Narodenia nášho Pána Ježiša Krista (25. december) bezprostredne nasleduje sviatok na počesť jeho Matky – „Synaxis/Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke a vždy panne Márii“ (26. december). (Termín synaxis sa občas používa aj pre iné sviatky, najmä pre tie, keď si uctievame viacerých svätých.)
Samozrejme, že veriaci nemôžu byť vždy v chráme počas týchto predsviatočných a posviatočných dní. Preto sa pri niektorých sviatkoch v sobotu a v nedeľu pred a po sviatku na božskej liturgii čítajú osobitné čítania, keďže sobota a nedeľa sú tradičné dni, keď sa v byzantskom obrade slávila Eucharistia počas celého roka.
Kombinovanie pohyblivého a nepohyblivého cyklu
Dva cykly sviatkov, paschálny cyklus pohyblivých sviatkov a sanktorálny cyklus stálych sviatkov, spolu s ich predsviatočnými a posviatočnými dňami, sa počas roka prekrývajú – a hymny a modlitby oboch cyklov sa pri bohoslužbách kombinujú, pričom slávnostnejšie pamiatky majú prednosť. Pravidlá kombinovania hymnov, čítaní a modlitieb v daný deň sa nachádzajú v liturgickej knihe, ktorá sa nazýva Typikon.
Vývoj liturgického roka
Paschálny cyklus
V ranej Cirkvi boli hlavnými sviatkami týždenná pamiatka Vzkriesenia (nedeľa) a každoročné pamiatky Vzkriesenia (Pascha) a Zostúpenia Svätého Ducha (Päťdesiatnica, päťdesiaty deň po Pasche).
Určité dni boli považované za najdôležitejšie pre krst, prijímanie nových členov do Cirkvi – najmä Pascha a Päťdesiatnica – a katechumeni, ktorí mali byť pokrstení, sa v rámci prípravy určitý čas postili. Veriacim sa odporúčalo, aby sa postili zo solidarity s katechuménmi, ako aj kvôli sebe, a nakoniec sa z toho stal 40-dňový Veľký pôst.
Medzitým boli zostavené cykly čítaní a modlitieb pre Eucharistiu alebo božskú liturgiu v nedele a soboty (riadne eucharistické dni) a ostatné hlavné udalosti, ktoré boli spojené s paschálnym tajomstvom, tiež dostali sviatočné dni, aby tvorili paschálny cyklus bohoslužieb.
Nepohyblivý cyklus
Raná Cirkev (ktorá bola vystavená ohrozeniu a prenasledovaniu) sa často zhromažďovala, aby slávila Eucharistie pri hroboch mučeníkov, zvyčajne v deň výročia ich smrti. Postupom času boli pod titulom „vyznávači“ uctievaní aj ďalších svätí, ktorí svedčili o Kristovi, ale nemuseli podstúpiť až mučenícku smrť. Zakrátko sa v rôznych častiach Cirkvi objavili sviatky na počesť narodenia nášho Pána, ktoré sa nakoniec stali sviatkami Narodenie Pána a Bohozjavenie.
Do kalendára čoskoro vstúpili sviatky Božej Matky (najstarším je sviatok jej Zosnutia, 15. august), ako aj sviatky na počesť Pánovej obriezky, krstu a premenenia na vrchu Tábor.
Postupným pridávaním novších svätých, starozákonných prorokov, výročí posviacok významných chrámov a predsviatočných a posviatočných dní do pevného kalendára, popri usmerneniach pre kombinovanie oboch cyklov vznikol liturgický rok, ako ho poznáme dnes.
Zdroj: https://mci.archpitt.org/liturgy/Liturgical_year.html Preložil o. Ján Krupa
Pätnásta nedeľa po Päťdesiatnici: Kto je syn Dávidov?Predchodca v podsvetí (29. august)
