Kristus naša Pascha: Veríme v jednopodstatnú a nedeliteľnú Trojicu – Veríme v Boha Otca; Boh Otec zjavený vo Svätom písme; Bezpočiatočný Otec; Veríme v jednorodeného Syna; Syn zjavený vo Svätom písme; Jednorodený Syn; Svätý Duch zjavený vo Svätom písme; Svätý Duch, ktorých vychádza z Otca

VERÍME V JEDNOPODSTATNÚ A NEDELITEĽNÚ TROJICU

71 Tajomstvo Najsvätejšej Trojice – Otca, Syna a Svätého Ducha – nekonečne presahuje všetky možnosti ľudského chápania. „Jeho božstvo [t. j. božská prirodzenosť] je úplne nepochopiteľné a jeho podstata, ktorá je nad všetkým, nie je taká, ako si ju myseľ predstavuje.“[1] Podľa slov apoštola Pavla do hlbín tohto tajomstva môže preniknúť jedine Svätý Duch: „Čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch“ (1 Kor 2, 11). Avšak ten istý Duch, Duch pravdy, ktorý zostupuje na ľudí, zjavuje vnútorný život Boha. Svätý Duch učí ľudí vyjadrovať túto pravdu, nakoľko je to možné, jazykom viery: „My sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. A o tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme“ (1 Kor 2, 12 – 13). A po tom, čo sa takto vyučovalo, Svätý Duch bdie, aby viera, ktorá je „základom toho, v čo dúfame“, prerástla do kontemplácie „toho, čo nevidíme“ (porov. Hebr 11, 1), aby ľudstvo videlo neviditeľné, akoby bolo viditeľné, a z tváre do tváre videlo to, čo je nejasné: „[Východní kresťania] vnímajú, že k tejto prítomnosti sa človek priblíži predovšetkým tým, že sa nechá naučiť adoračnému mlčaniu, pretože vrcholom poznania Boha a skúsenosti s Bohom je jeho absolútna transcendentnosť.“[2]


Odber nových článkov


72 Prítomnosť transcendentného Boha sa vyjadruje symbolikou liturgie a chrámu: závesom za kráľovskými dverami ikonostasu, svätými darmi, ktoré sú zakryté prikrývkami, zdvihnutým aerom (po slovansky vozduchom) počas vyznania viery a oblakom kadidla. „Existuje transcendentná jednota Boha a plodnosť Boha, a keď sa pripravujeme na spev tejto pravdy, používame pomenovania ‚Trojica‘ a ‚Jednota‘ pre to, čo je skutočnosťou, ktorá presahuje každé pomenovanie.“[3] Aj keď označujeme Boha týmito titulmi, sme si plne vedomí, že nimi nevyčerpávame tajomstvá Boha.

Sotva si predstavím Jedného, osvieti ma nádhera Troch; sotva ich rozlíšim [ako Osoby], som prenesený späť k Jednému. Keď rozmýšľam o Niektorej z Troch [Osôb], rozmýšľam o nej ako o celku a moje oči sa zaplnia a väčšia časť toho, o čom rozmýšľam, mi uniká.[4]

73 V našich liturgických a osobných modlitbách neustálym vzývaním a oslavovaním mena Otca i Syna i Svätého Ducha zároveň vyjadrujeme svoju vieru a spoločenstvo s Najsvätejšou Trojicou, ktorá nám udeľuje „milosť nášho Pána Ježiša Krista, lásku Boha Otca i spoločenstvo Svätého Ducha“[5].

Veríme v Boha Otca

Verím v jedného Boha, Otca…

(Symbol viery)

Ty, ktorý si, Vládca, Pane, Bože Otče vše­mohúci…

(Anafora Liturgie svätého Bazila Veľkého)

74 Opierajúc sa o Božie Zjavenie a jeho výklad svätými Otcami, v Nicejsko-konštantínopolskom symbole viery Kristova Cirkev vyznáva svoju vieru v Boha Otca nasledovným spôsobom: „Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného.“[6] Božie otcovstvo sa chápe tak, že Otec večne plodí Syna a že Svätý Duch vychádza z Otca.[7] Boh stvoril všetko a riadi všetky veci. Otec je Stvoriteľ a Pantokrátor pre všetko svoje stvorenie. Svet vznikol, pretože ho chcel Boh Otec. Veríme v jedného Boha, pretože existuje len jeden Boh Otec.

Boh Otec zjavený vo Svätom písme

75 Boh sa zjavil ako Osoba: „Ja som, ktorý som“ alebo „Ja-som“ (Ex 3, 14). Tento Boh-ktorý-je-osoba je jediný, kto skutočne je. Všetko ostatné existuje len preto, že Boh chce, aby to existovalo. Boh je svätý, t. j. úplne odlišný od všetkého stvorenia. Neexistuje nikto ďalší ako Boh. On je jedinečný. Preto nie je možné si ho predstaviť našimi myšlienkami ani ho nejako hmotne znázorniť: „Neurobíš si modlu“ (Ex 20, 4). Na rozdiel od neživých modiel pravý Boh žije. Keďže chýbajú vhodné slová na vyjadrenie tajomstva Božieho života, Sväté písmo často používa antropomorfizmy, čím Bohu pripisuje črty správania živého človeka: Boh miluje, rozpráva, pomáha, má súcit, je smutný, nahnevá sa, bojuje, trestá…

76 V Starom zákone sa Boh zjavil prostredníctvom rôznych obrazov a udalostí, ktoré svedčia o jeho prítomnosti: v troch pocestných, ktorých prijal Abrahám; vo videní rebríka, ktorý spája nebo a zem vo sne patriarchu Jakuba; pred Mojžišom v horiacom kríku, ktorý nezháral; v ohnivom stĺpe a oblačnom stĺpe (porov. Ex 13, 21); nad archou zmluvy (porov. Ex 25, 22); a ako tichý a jemný vánok (porov. 1 Kr 19, 12).

77 Vyvolený Boží ľud vyznával svojho Boha a oslavoval ho rôznymi menami: Záchranca (2 Sam 22, 2 – 3; Ž 106[107], 21; Iz 43, 3 – 4; 45, 15); Stvoriteľ (Jób 4, 17; 32, 22; Ž 95[96], 6; Iz 17, 7; 51, 13); Pán (Ex 3, 15); Otec (Ž 89[90], 27; Iz 9, 5; 63, 16; Mal 1, 6); Ženích (Oz 2, 22) a Pastier (Ž 23[24], 1). Avšak starozákonné tituly boli len predobrazmi Zjavenia Boha ako Otca jednorodeného Syna: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1, 18).

78 Boží Syn, Ježiš Kristus, v ktorom spolu s ľudskou prirodzenosťou „prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9), zjavil Otca: „Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť“ (Mt 11, 27). Ježiš nás učil, aby sme Boha oslovovali „Otče náš“ (Mt 6, 9) a napodobňovali jeho dokonalosť: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). V Ježišovi Kristovi sa neviditeľný Boh stal pre ľudí viditeľným: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30) a „kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9).

Bezpočiatočný Otec

79 Cirkev nazýva „Otcom“ toho, ktorý nemá otca a nikdy nebol nikoho synom.[8] Evanjelista Ján hovorí, že Slovo bolo „na počiatku“ (po cirkevnoslovansky v načali,„ako základný princíp“). Svätí Otcovia tomu rozumeli tak, že „počiatkom“ je osoba Otca.[9] Ten, ktorý je osobným Počiatkom všetkého, je sám bez počiatku, ktorý by  spôsobil jeho bytie. Inými slovami, Otec je Počiatok bez počiatku. Táto antinómia vyjadruje slobodu božskej osoby Otca, ktorá nie je ničím a nikým spôsobená. „O Otcovi… sa hovorí, že je bez pôvodu a zároveň je sám pôvodom – pôvodom v tom zmysle, že je príčinou a prameňom a večným svetlom.“[10] Otec ako Počiatok všetkého stvorenia napĺňa všetky veci a zároveň prevyšuje všetko stvorené.

80 Cirkev vo svojej skúsenosti vždy uvažuje o Otcovi vo vzťahu k Synovi a Svätému Duchu a o tejto Trojici (Triáde) ako o spoločenstve osôb.

Verím v jedného Boha, Otca oslavovaného v Trojici – nesplodeného, bez počiatku a bez konca; v Syna – splodeného, ale bez počiatku a bez konca spolu s Otcom; a vo Svätého Ducha – ktorý vychádza z Otca a zjavuje sa v Synovi, bez počiatku spolu s Otcom i Synom a rovný Otcovi i Synovi. Verím v Trojicu, jednu v podstate, a predsa kolektívnu v osobách; v Trojicu podľa mien, a predsa jedného Boha.[11]

81 Otec je Otcom, pretože je Otcom Syna a prameňom vychádzania Svätého Ducha. Syn a Svätý Duch sú „z Otca, hoci nie po Otcovi“[12]. Plodenie Slova a vychádzanie Ducha nemožno brať podľa časových kategórií: „Pretože Otec večne plodí Syna, spoluvečného a spoluvládnuceho vládne; a Svätý Duch je v Otcovi, oslavovaný so Synom; jedna moc, jedna prirodzenosť, jedno božstvo.“[13] Boh Otec je počiatkom nedeliteľného a najdôvernejšieho spoločenstva (po grécky koinonia) v láske božských osôb.

82 Osobná odlišnosť Otca od Syna a Svätého Ducha spočíva v tom, že Otec je nesplodený. Sám nesplodený je počiatkom osoby Syna a osoby Svätého Ducha. Skutočnosť, že Boh Otec je bezpočiatočný, znamená, že nie je nikým a ničím podmienený.

Otec je takto nazývaný preto, že plodí Syna; a Syn je takto nazývaný preto, lebo je splodený Otcom; a Svätý Duch je takto nazývaný pre svoje vychádzanie z Otca, ale je od neho neoddeliteľný.[14]

83 V anafore liturgie svätého Bazila Veľkého Cirkev nazýva Otca neobsiahnuteľným a neopísateľným. Neobsiahnuteľnosť Otca naznačuje, že žiadna etapa nášho poznávania Boha nie je nikdy konečná. Veď jedine Boh môže poznať Boha až do jeho hlbín: „Čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch“ (1 Kor 2, 11). Naše poznanie Boha bude rásť vierou, kým ho podľa slov svätého apoštola Pavla neuvidíme „z tváre do tváre“ (1 Kor 13, 12). Neobsiahnuteľnosť Boha garantuje pre človeka nekonečný rast v poznaní Boha, čo je „večný život“.

84 Tak ako Otca nemožno opísať, tak aj jeho neobsiahnuteľnosť svedčí o nemožnosti redukovať Božiu osobnosť na akékoľvek formy vyjadrenia, ktoré používajú ľudia, či už prostredníctvom obrazu alebo slova. Boh Otec nie je zobrazovaný na ikonách, pretože Otec sa nevtelil, ani na seba nevzal obraz ľudskej bytosti. Otca zjavuje jeho jednorodený Syn, ktorý je „obrazom neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15).

Veríme v jednorodeného Syna

I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom.

(Symbol viery)

Ty [Bože Otče]… nemáš počiatok, si nevi­diteľný, neobsiahnuteľný, neopísateľný a ne­meniteľný. Tvoj Syn, náš Pán Ježiš Kristus, naša nádej, veľký Boh a Spasiteľ je obrazom tvojej dobroty. Je tvoja verná pečať, obraz. ktorý ťa ukazuje v sebe samom, živé slovo, pravý Boh, predvečná múdrosť, život, sväto­sť, moc, pravé svetlo

(Anafora Liturgie svätého Bazila Veľkého)

85 Boh Otec splodil Syna v slobode a láske. Neviditeľná Otcova láska, z ktorej je Syn splodený, sa stala viditeľnou v Synovi: „Otec je neviditeľné [Zjavenie] Syna, a Syn je viditeľné [Zjavenie] Otca.“[15] V tejto láske Otec a Syn sú jedno. Splodený Syn je zároveň hypostaticky (ako osoba) odlišný od Otca. Otec splodil Niekoho iného, než je on sám, pričom sa úplne zjavil v Synovi ako Iný.[16]

86 Boží Syn je „odleskom Otcovej slávy a obrazom Otcovej podstaty“ (Hebr 1, 3). Jeho osobné splodenie z Otca je zrodením „Svetla zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého“. Boží Syn „v sebe zjavuje Otca“. Boží Syn je „živé Slovo“[17], ktoré je v Bohu „od všetkých vekov“ a je Bohom (porov. Jn 1, 1). Tento Boží Syn je „obraz [Otcovej] dobroty, dokonalá pečať [Otcovej] podoby“[18], „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15). A tak Boží Syn je súčasne Božím Slovom i Obrazom.

Boží Syn zjavený vo Svätom písme

87 Pri Bohozjavení na rieke Jordán sám Otec nazval Ježiša Krista svojím vlastným Synom: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 11). V Starom zákone sa titul Boží syn dával Božiemu ľudu: „Toto hovorí Pán: ‚Izrael je môj prvorodený syn‘“ (Ex 4, 22). Tento titul sa dával aj Mesiášovi, Pomazanému: „Pán mi povedal: ‚Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem‘“ (Ž 2, 7 – 8).

88 Nový zákon dal titulu Boží Syn nový význam tým, že zdôrazňuje jedinečnosť vzťahu medzi Ježišom Kristom a Bohom Otcom. Sám Kristus rozlišuje medzi svojím vlastným božským synovstvom a naším synovstvom v Bohu: „Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi“ (Jn 20, 17; porov. Jn 1, 18). Otec dosvedčil výlučnosť Kristovho synovstva v zjavení pri Premenení: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ (Lk 9, 35). Evanjelista Ján vyznáva božstvo Božieho Syna: „Prišiel Syn Boží a dal nám schopnosť poznať toho Pravého… On je ten Pravý, Boh a večný život“ (1 Jn 5, 20).

Jednorodený Syn

89 Boží Syn, druhá osoba Najsvätejšej Trojice, dôstojnosťou a podstatou rovný s Otcom, „je odblesk Otca, stály a nemenný obraz jeho podstaty a jeho prirodzenosti, prameň múdrosti a milosti“[19]. A tak Cirkev vyznáva, že Kristus je jednorodený Syn v lone Otca (porov. Jn 1, 18). Syn, splodený z Otca, je nestvorený. Je jediným Synom z Otca, neopakovateľnou Božou osobou, Božím Slovom.

Lebo Boh vydal zo seba Slovo… práve tak, ako koreň vydáva zo seba strom a prameň rieku a slnko lúč… Naozaj by som nemal váhať nazývať strom synom alebo potomkom koreňa a potok synom alebo potomkom prameňa a lúč synom alebo potomkom slnka; pretože každý pôvodný zdroj je rodičom a všetko, čo z neho vychádza, je potomkom. Oveľa viac to platí o Božom Slove, ktoré dokonca dostalo ako svoje vlastné osobitné označenie meno Syn.[20]

90 Cirkev vyznáva, že Syn je jedno v bytí [podstate] s Otcom, pričom zdôrazňuje rovnosť osôb v Najsvätejšej Trojici a jednotu Božej prirodzenosti, čím potvrdzuje božstvo Božieho Syna. Syn nevznikol v čase, ako vznikli stvorenia. A tak nie je nižší ako Otec. Syn večne existuje spolu s Otcom a je Otcovi rovný vo všetkom až na plodenie, ktoré patrí Otcovi.[21]

Veríme vo Svätého Ducha

I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.

(Symbol viery)

[v Ježišovi Kristovi] sa nám zjavu­je Duch Svätý, Duch pravdy, dar synovstva, snubný dar budúceho dedičstva, prvotina večnej blaženosti, životodarná sila, prameň posvätenia

(Anafora Liturgie svätého Bazila Veľkého)

91 Svätý Duch je tretia božská osoba a vychádza z Otca (porov. Jn 15, 26). Toto vychádzanie Svätého Ducha možno vysvetliť pomocou obrazu, za použitia analógie: Otec je prameň, Syn je prúd, Svätý Duch je voda. Len jeden je prameň pre prúd i vodu, len jeden Otec pre Syna i pre Svätého Ducha, ktorý ako voda vyteká z prameňa a napĺňa koryto rieky a prúd.[22] Svätý Duch je božská osoba, ktorá je rovnako (rovnakou mierou) uctievaná a oslavovaná s Otcom a Synom, vychádza z Otca, spočíva v Slove a vyjadruje Slovo.[23]

92 Svätý Duch je často prirovnávaný k dychu, pomocou ktorého zaznelo vyslovené slovo. Náležite tomu v rámci Najsvätejšej Trojice Otec povedal Slovo (splodil Syna) prostredníctvom Svätého Ducha. „A práve tento [Dych] sa v okamihu vyjadrenia stal vyjadreným slovom a zjavil v sebe silu slova.“[24]

Svätý Duch zjavený vo Svätom písme

93 Vo Svätom písme má slovo duch (po hebrejsky ruah) spoločný koreň so slovesom dýchať. Znamená dych, vietor a vzduch. Ľudský život závisí od dýchania, a keď sa dýchanie zastavilo, život sa skončil. Nie sme pánmi svojho vlastného života – Boh nám dáva život prostredníctvom oživujúceho Ducha.

94 Od prvých viet knihy Genezis sa na označenie živého Boha používa obraz „Boží Duch“ (Gn 1, 2). V opise stvorenia človeka sa Sväté písmo zmieňujú o „dychu života“, ktorý Boh „vdýchol do“ človeka, ktorý sa potom stal „živou bytosťou“ (porov. Gn 2, 7). V Starom zákone sa ako príklad uvádzajú mnohé ďalšie obrazy, ktoré sa v Novom zákone stali symbolmi Svätého Ducha: „prúdy živej vody“ (Jn 7, 38), „pomazanie“ (1 Jn 2, 20. 27), „očistný oheň“ a „ohnivé jazyky“ (Lk 3, 16; Sk 2, 3), „vietor“ (Jn 3, 8; Sk 2, 2), „pečať“ (2 Kor 1, 22; Ef 1, 13; 4, 30), vkladanie rúk (porov. Sk 6, 6; 8, 17 – 19) a „holubica“ (Mt 3, 16).

95 Nový Zákon dáva Svätému Duchu rôzne tituly, ktoré zdôrazňujú jeho osobnosť a božstvo: „Tešiteľ“ (Jn 14, 16), „Duch pravdy“ (Jn 16, 13), „Duch adoptívneho synovstva“ (Rim 8, 15), „Duch Ježiša Krista“ (Flp 1, 19), „Duch Pána“ (2Kor 3, 17), „Boží Duch“ (Rim 15, 19) a „Duch slávy“ (1 Pt 4, 14). Tieto tituly naznačujú, že Svätý Duch je Pánom života a tak ho nazývame „Pán, Darca života“. Anafora svätého Bazila Veľkého označuje Svätého Ducha za „životodarnú silu“, ktorá je „prameňom posvätenia“ a „prvotinou večnej blaženosti“.

96 Kristus poukazuje na jedinečné poslanie Svätého Ducha v dejinách spásy: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26 – 27). Ako Kristus prorokoval, Svätý Duch „naučí vás všetko a pripomenie vám všetko“ (Jn 14, 26), „uvedie vás do plnej pravdy… a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 16, 13). Svätý Duch oslávi Syna, lebo vezme to, čo je Synovo, a zvestuje to učeníkom (porov. Jn 16, 14).

Svätý Duch, ktorý vychádza z Otca

97 V učení o osobe Svätého Ducha cirkevní otcovia zdôrazňujú predovšetkým to, čo odlišuje osobu Svätého Ducha od osôb Otca a Syna, t. j. že Svätý Duch vychádza (po grécky exporeutai) z Otca. V koncilovej jednotnej podobe cirkevní otcovia vyznali túto vieru Symbolom viery: „Verím… v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca.“ O vychádzaní Svätého Ducha svätý Cyril Alexandrijský učí: „Svätý Duch je ten, [ktorý]… vychádza z Boha Otca skrze Syna a ukazuje nám svoju existenciu v obraze dychu úst.“[25]

98 Svätí Otcovia rozlišovali medzi vnútorným životom Najsvätejšej Trojice a zjavením Trojice vo stvorení. V Najsvätejšej Trojici Svätý Duch vychádza (po grécky exporeutai) z Otca – jediného Zdroja Najsvätejšej Trojice. Keď svätí Otcovia hovorili o pôsobení osôb Trojice v stvorení, vyznávali, že Otec posiela Svätého Ducha „skrze Syna“[26]. Svätý Cyril Alexandrijský, ktorý vyznával rovnakú vieru, vysvetľoval toto posielanie Svätého Ducha „skrze Syna“ ako fakt, že Svätý Duch „pochádza (po grécky proenai) z Otca i Syna“[27]. Tento výklad zdôraznili aj otcovia Florentského koncilu: „Niektorí hovorili, že Svätý Duch pochádza z Otca i Syna, iní hovorili, že Svätý Duch pochádza z Otca skrze Syna. Všetci sa usilovali, aj keď rôznymi slovami, povedať to isté.“[28] Tento názor bol vyjadrený aj v článkoch Brestskej únie: „Svätý Duch… vychádza z jedného Zdroja, akoby z prameňa, z Otca skrze Syna.“[29]

Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa. Verzia prekladu z februára 2024.


[1] Gregor Nysský, Reč o božstve Syna a Svätého Ducha: PG 46, 553.

[2] Ján Pavol II., Apoštolský list Orientale Lumen, 16. 

[3] Pseudo-Dionýz Areopagita, O Božích menách, 13, 3.

[4] Gregor Teológ, Reč 40 o svätom krste, 41: PG 36, 417.

[5] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, Požehnanie pred anaforou.

[6] Prvý konštantínopolský koncil, Nicejsko-konštantínopolský symbol viery.

[7] Porov. Gregor Nysský, Proti Eunómiovi, I, 32: PG 45, 389.

[8] Atanáz Veľký, Prvý list Serapionovi, 16: PG 26, 568.

[9] Gregor Teológ, Reč 42, 15: PG 36, 475.

[10] Gregor Teológ, Reč 20, O dogme a ustanovovaní biskupov, 7: PG 35, 1073.

[11] Kyjevský metropolita Hilarion, Vyznanie viery.

[12] Gregor Teológ, Reč 29, Tretia teologická reč, 3: PG 36, 77.

[13] Kvetná trióda, Nedeľa Päťdesiatnice, Stichira na 140. žalm.

[14] Kyjevský metropolita Hilarion, Vyznanie viery.

[15] Irenej Lyonský, Proti herézam, IV, 6, 6: PG 7, 989

[16] Porov. Atanáz Veľký, Prvý list Serapionovi, 16: PG 26, 568.

[17] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Bazila Veľkého, Anafora. 

[18] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Bazila Veľkého, Anafora. 

[19] Kvetná trióda, Pondelok Svätého Ducha, Večiereň s modlitbami pokľačiačky, Druhá modlitba.

[20] Tertulián, Proti Praxeasovi, 8: PL 2, 163.

[21] Porov. Cyril Alexandrijský, Na Jánovo evanjelium, 16, 13: PG 74, 411.

[22] Porov. Tertulián, Proti Praxeasovi, 8: PL 2, 163.

[23] Porov. Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, I, 7: PG 94, 805.

[24] Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, I, 7: PG 94, 805.

[25] Cyril Alexandrijský, Dialóg o svätej a jednopodstatnej Trojici, 2: PG 75, 722 – 723.

[26] Porov. Gregor Nysský, O živote svätého Gregora Divotvorcu:PG 46, 912.

[27] Porov. Cyril Alexandrijský, Pokladnica o Svätom Duchu a jednopodstatnej Trojici:PG 75, 9 – 656.

[28] Florentský koncil, Bulla Laetentur caeli(6. júl 1439).

[29] Články Brestskej únie, 1.





Kristus naša Pascha: Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, i vo Svätého Ducha, Pána, Darcu života – Stvoriteľ a jeho stvorenie; Sloboda Stvoriteľa; Dobrota stvorenia; Boží plán; Viditeľný i neviditeľný svet



Kristus naša Pascha: Zjavenie Najsvätejšej Trojice – Sväté písmo; Božské a ľudské aspekty Svätého písma; Jednota Starého a Nového zákona; Kerygma a katechéza; Tradícia svätých Otcov Cirkvi; Inkulturácia dobrej zvesti; Rast vo viere: katechumenát, osvietenie, sviatostná iniciácia

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings