Tretia nedeľa po Pasche – O myronosičkách
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Na tretiu nedeľu po Pasche nám Cirkev predkladá rozjímanie o myronosičkách. Ide o ženy, ktoré po pochovaní Ježišovho tela sa vydajú k jeho hrobu, aby voňavými olejmi pomazali mŕtve telo.
Táto prax nesúvisela len s otázkou úcty voči Pánovmu telu, ale bola potrebná, pretože mŕtvoly vystavené poveternostným vplyvom po niekoľkých dňoch vydávali nepríjemný zápach.
To naznačuje, že už nebola žiadna nádej, že by sa Ježiš mohol vrátiť do života.
Evanjeliový úryvok má však začiatok večer dňa ukrižovania: je to náš Veľký piatok pred židovskou Paschou, ktorá sa mala sláviť slávnostne a s maximálnou čistotou, a to predpokladalo okamžité pochovanie mŕtvoly.
Je zvláštne, že o telo žiada „cudzí človek“, Jozef z Arimatey. Bolo totiž zvykom, že telo si vyžiadali rodinní príslušníci, a tým dali najavo, že nemajú nenávisť voči katom a rozsudok uznávajú za spravodlivý.
Jozef týmto činom ohrozil svoj vlastný život. Pripomeňme si, že podľa tradície bol zbožným Židom, „významným členom rady“, ktorý očakával Božie kráľovstvo, ale ktorý prijal Ježišovo slovo, pričom sa držal v tajnosti zo strachu pred obvinením. Udalosti ho však viedli k tomu, aby sa odhalil. Bolo to jediné riešenie, ako sa vyhnúť masovému hrobu. A okrem toho bol bohatý a vlastnil hrobku. A bol to on, kto kúpil plátno, do ktorého zabalil Ježišovo telo.
Udalosť sledujú ženy. Ide o Máriu Magdalénu a Mária Jozesovu, ktoré pozorujú miesto, kde je uložený. Všimnime si, že tieto dve ženy sú veľmi pozorné. Je už večer, začiatok nového dňa, slávenej soboty, a židovský zákon zakazuje akúkoľvek prácu, dokonca aj obchodnú, takže ženy nemôžu kúpiť vône na pomazanie Ježišovho tela.
Všetko sa odkladá na nedeľu, keď skoro ráno zbožné ženy zobudia predavača, aby nakúpili voňavé oleje, a neisté bežia k hrobu. Neistota súvisí s tým, že po pochovaní k hrobu privalili okrúhly balvan, takže kto by im pomohol odvaliť kameň? To však nie je pádny dôvod, ktorý by ich brzdil v odhodlaní.
Je dôležité zastaviť sa nielen pri samotných udalostiach, ale aj zamyslieť sa nad tým, čo bolo v srdciach a myšlienkach týchto ľudí.
Títo ľudia uverili v Ježiša, ale podľa toho, čo pochopili, už bolo po všetkom. To, čo robili, robili s láskou, aby si uctili Ježiša, ale v ich mysliach bol teraz Ježiš mŕtvy. Už v ňom nebola žiadna nádej. Týmto posledným gestom si chceli Ježiša len uctiť.
Tri odvážne ženy, tri Márie, prichádzajú pred hrob, ktorý nachádzajú otvorený. Stále sa nevzdávajú: bez toho, aby sa nechali vystrašiť (mohli tam byť lupiči), ženy vstúpia do hrobu, kde majú zjavenie Vzkriesenia!
Spolu so zjavením dostávajú aj poverenie, aby to zjavenie zaniesli učeníkom, a teda svetu. Ženy sú prvé, ktoré sú poslané šíriť Božie slovo. Telo je preč, to, čo zostáva, sú voňavé oleje, ktoré budú slúžiť zázrakom na šírenie vône Kristovho vzkriesenia.
Aktualizácia úryvku
Prehodnotenie úlohy žien v spoločnosti nie je modernou otázkou. Kresťanstvo v sebe nesie radikálnu zmenu v živote ľudí a v ich uvažovaní. Ženy v Cirkvi majú zásadnú úlohu (žeby aj preto naše chrámy navštevovali viac ženy než muži?), od prirodzenosti sú matkami, aj vo viere, im je zverená hlavná úloha priniesť zvesť učeníkom.
Ak sa pozrieme na naše rodiny, prvú evanjelizáciu vo väčšine prípadov dostávame od matiek, dokonca aj jednoduché znamenie kríža. Aj dnes ženy žijú poslanie, ktoré im zveril Ježiš prostredníctvom anjela, sú to ony, ktoré varujú učeníkov vtedy, sú to ony, ktoré poučujú dnešných učeníkov, nás.
Okrem materstva ich charakterizuje sila a objektívnosť, keď sa stretli s prekážkou, nezastavili sa vtedy a nezastavia sa ani dnes. Nezaujíma ich, či je v ceste kameň, upierajú svoj pohľad na cieľ a dosiahnu svoj cieľ. Tvárou v tvár smrti nachádzajú Vzkrieseného, nachádzajú život, ony, ktoré sú povolané byť rodičkami života.
Príklad myronosičiek je dnes príkladom mnohých žien, ktoré napriek utrpeniu svojho srdca bojujú za to, aby svojím životom, svojou obetou priniesli na svet Božiu vôňu.
Modlime sa, aby nás Pán urobil nositeľmi svojej vône tým, že budeme nasledovať ich príklad!
Zdroj: http://www.eparchialungro.it/wp-content/uploads/sites/2/2022/05/1-Maggio-2022.pdf Z taliančiny preložil o. Ján Krupa
Publikované v denníku Postoj
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Štvrtá nedeľa po Pasche: O porazenomDruhá nedeľa po Pasche – o Tomášovi