Prúd živej vody: Formát Biblie – Vývoj Septuaginty; Nový zákon

Nemali by sme vôbec potrebovať pomoc písaného slova, pretože by sme mali viesť taký čistý život, aby k našim dušiam prehovárala milosť Ducha namiesto kníh. Naše srdcia by mali nosiť odtlačok Ducha tak, ako sú knihy napísané atramentom.

Keďže ich však potrebujeme, uvedomme si, aké vážne je, keď túto pomoc zanedbávame. Namiesto toho sa k Svätému písmu správame ľahostajne, akoby bolo vytvorené naprázdno alebo náhodne. Aký trest si tým na seba privolávame.

Ale aby k tomu nedošlo, venujme prísnu pozornosť tomu, čo bolo napísané. Učme sa, že najprv bol daný Starý zákon a potom Nová zmluva. (Ján Zlatoústy, Prvá homília na Matúša 1, 2)


Odber nových článkov


Keďže podrobnejšie štúdium obsahu Biblie nás čaká neskôr, môžeme tu na chvíľu veľmi stručne načrtnúť hlavné rozdelenia a vývoj Svätého písma a potom sa rýchlo pozrieť na to, ako podporuje Tradíciu.

Biblia je malá knižnica. V rôznych historických obdobiach sa skladala z rôznych diel. Dokonca aj v dnešnej dobe židia a protestanti zahŕňajú do svojej Biblie menší počet čiastkových kníh než katolíci a pravoslávni. A okrem toho židia delia knihy svojej Biblie inak ako kresťania.

Dvomi hlavnými piliermi Biblie pre súčasných kresťanov sú Stará a Nová zmluva/Starý a Nový zákon. Všetky skúsenosti s Bohom viedli k vytvoreniu zmlúv. Z miesta, kde dnes stojí kresťan v toku dejín spásy, vidíme dve takéto hlavné zmluvy: Novú zmluvu, ktorú uzavrel Ježiš Kristus, a predchádzajúcu éru, ktorú zhrňuje výraz Stará zmluva. V skutočnosti existovalo veľa starých zmlúv, v ktorých Boh vstúpil do paktu s Adamom, s Abrahámom, potom opäť s izraelským ľudom prostredníctvom Mojžiša atď. Každá z týchto zmlúv mala svoje znamenie. Znalci Svätého písma poukazujú na sabat ako znamenie pôvodnej zmluvy s Adamom, na dúhu ako znamenie zmluvy s Noemom, na obriezku ako znamenie zmluvy s Abrahámom a na Zákon ako znamenie zmluvy s Mojžišom. Pre naše účely môžeme definovať Starú zmluvu/Starý zákon ako obdobie, v ktorom Boh vstupoval do stále sa prehlbujúceho vzťahu s ľudstvom v rôznych etapách poznačených rôznymi znameniami, pričom všetky viedli k jednej, konečnej Novej zmluve/Novému zákonu a boli v nej/ňom zavŕšené.

Celá Biblia je ďalej rozdelená. Presná schéma sa však v jednotlivých skupinách líši. Tí, ktorí sa riadia gréckym vydaním Svätého písma, zvyknú Starú zmluvu/Starý zákon deliť na Zákon a Dejiny a na prorocké a poetické Knihy. Tí, ktorí používajú hebrejské vydanie Starej zmluvy, zvyčajne hovoria o Zákone, Prorokoch (ktorých delia na skorších a neskorších prorokov) a Spisoch. Zmätok vytvára to, čo sa v gréckej schéme nazýva dejinami (napríklad kniha Rút), ale v hebrejskej schéme sa nazýva spisom. Prvá a druhá Kniha kráľov sú v hebrejskej schéme uvedené medzi prorokmi, zatiaľ čo v gréckej schéme sú medzi dejinami. Keďže väčšina kresťanov používa grécku schému, pozrime sa bližšie na ňu.

Prvá časť  Starej zmluvy/Starého zákona sa zvyčajne označuje ako Dejiny. Prvých päť kníh vyniká osobitným spôsobom a zvyčajne sa nazývajú Pentateuch alebo Tóra (Zákon). Ich cieľom je opísať najstaršie dejiny Božieho ľudu. Táto časť je azda najviac upravovanou v celej Biblii. A okrem toho nebola prvou časťou, ktorá bola odovzdaná na papier, hoci materiál, ktorý obsahuje vo svojich príbehoch, patrí k najstarším vo Svätom písme. Veľká časť jej obsahu sa dlho odovzdávala ústnym podaním a potom bola zostavená a upravená. Ešte v čase Babylonského vyhnanstva (okolo roku 600 pred Kristom) sa upravovali časti tejto sekcie.

Ostatné knihy, ktoré obsahujú dejiny, sú logickým pokračovaním Pentateuchu a pokrývajú obdobie od Mojžiša až po Makabejské povstanie (okolo roku 200 pred Kristom). Túto časť tvoria Knihy Jozue, Sudcovia, Rút a Kráľov (niekedy sa rozdeľujú ako Samuel a Králi), ako aj Kroniky, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester a Makabejci.

Pod múdroslovnými knihami rozumieme určité literárne snaženia, ktoré zahrňujú piesne, poéziu a nejakú filozofickú prózu. Väčšinu z nich možno klasifikovať židovským označením Spisy alebo katoubim. Patria sem Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť a Kazateľ.

Napokon, pod pojmom proroci rozumieme rad dynamických osobností, ktorých výroky podniecovali Boží ľud k novému a lepšiemu spoločenstvu. Túto časť rozdeľujeme na väčších prorokov (Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel a Daniel) a menších prorokov (Ozeáš, Joel, Ámos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš a Malachiáš). K tejto časti pridávame ďalšie dve diela, Náreky a Baruch, ktoré sa považujú za rozšírenie Jeremiášovho diela. Prorocká doba trvá dve storočia, od roku 800 do roku 600 pred Kristom. V tomto období žili Izaiáš, Jeremiáš a Ezechiel, ako aj väčšina takzvaných dvanástich menších prorokov, ktorých diela sú zahrnuté v Biblii.

Táto prorocká doba ilustruje to, čo sme už spomenuli: ľudské bytosti sú reflexívne. Nielenže tvoríme dejiny, ale tieto dejiny nás aj ovplyvňujú. Svätý Duch pôsobil v Mojžišovi a jeho život a služba mali hlboký vplyv na spoločenstvo. Písomné správy o jeho živote mali vplyv aj naďalej. Vďaka neustálemu vracaniu sa k týmto záznamom pôvodné snahy opäť ožívali pre ľudí.

Vývoj Septuaginty

Bibliu (ako ju poznáme dnes) formovali aj ďalšie veľké spoločenské a historické posuny, ktoré ovplyvnili aj rast spoločenstva. Keď väčšina Židov vo vyhnanstve už nerozumela aramejčine alebo hebrejčine (jazykom, v ktorých bolo Sväté písmo najskôr zaznamenané), Svätý Duch inšpiroval niektorých talentovaných ľudí v Alexandrii v Egypte, aby preložili toto Sväté písmo do gréčtiny. Zbožná legenda hovorí, že 70 učencov, ktorí pracovali nezávisle od seba, prišlo s presne tým istým prekladom Svätého písma, a preto bol tento grécky preklad známy ako Septuaginta (z gréckeho výrazu pre „70“). Často sa označuje rímskou číslicou pre 70, „LXX“.

Septuaginta je dodnes oficiálnou verziou Starého zákona, ktorú používajú východné cirkvi, a bola základom pre latinský preklad svätého Hieronyma, ktorý je známy ako Vulgáta a po stáročia bol oficiálnou verziou Starého zákona v rímskej cirkvi.

Židovskí učenci z Alexandrie nielenže vytvorili majstrovský preklad hebrejského Svätého písma do gréčtiny, ale do svojho zoznamu „normatívnych“ kníh zaradili aj niekoľko diel, ktoré boli pôvodne napísané v gréčtine. Grécke slovo kánon znamená pravidlo alebo normu alebo štandard, a tak tie knihy, ktoré boli zahrnuté do „normatívnej“ zbierky posvätných spisov, boli známe ako kánonické spisy.

Kánon LXX (Septuaginty) teda obsahuje všetkých 39 kníh, ktoré boli pôvodne napísané v hebrejčine, ako aj 7 kníh a časti 2 ďalších, ktoré boli pôvodne napísané v gréčtine.

LXX sa v Kristovej dobe tešila obrovskej popularite medzi židovskými komunitami. Vo viac ako 1000 prípadoch, keď kresťanské Sväté písmo cituje židovské Sväté písmo, je drvivá väčšina týchto citácií prevzatá priamo z LXX verzie Starého zákona.

Tie časti LXX, ktoré boli pôvodne napísané v gréčtine, sa niekedy označujú ako „Druhý kánon“ alebo po grécky ako deutero-kánonické knihy. Byzantské cirkvi zastávajú názor, že Septuaginta je inšpirovaný preklad a že všade tam, kde je v gréckom texte zmena oproti hebrejskému, treba ju prijať ako formu úpravy, ktorú vykonal Svätý Duch. Toto sa v čase protestantskej reformácie stane dosť kontroverzným; reformátori sa totiž vo svojej túžbe očistiť Cirkev od cudzích prídavkov snažili zabezpečiť „čistotu“ Svätého písma. Rozhodli sa riadiť kánonom (zoznamom) kníh, ktorý kodifikoval Jamnijský koncil. Tento koncil bol stretnutím židovských rabínov v meste Jamnia neďaleko dnešnej Jaffy v roku 90 nášho letopočtu a rozhodol, že za súčasť autentickej Biblie sa budú považovať len knihy napísané v hebrejčine. Všetky ostatné spisy označil za „apokryfy“ (nejasného pôvodu). Z toho vyplýva, že protestantská Biblia, ktorá sa riadi židovskou úpravou, má menej kníh ako katolícka alebo pravoslávna Biblia.

Osobná úvaha

Aké sú rozdelenia Biblie?

Aké sú tri časti Starého zákona?

Prečo Cirkev uznáva niektoré knihy Biblie za kánonické, zatiaľ čo protestanti nie?

Nová zmluva

Ako sa spoločenstvo rozvíjalo a prorocké hnutie pomáhalo ľudu hlbšie pochopiť dôsledku jeho histórie a očakávania, ktoré z nej vyplývali, vznikol akýsi lavínový efekt. Toto čoraz intenzívnejšie Zjavenie vyvrcholilo vtelením Loga, ktorý je Bohom hovoriacim takpovediac „zvnútra stvorenia“. Zaznamenané skúsenosti z tejto záverečnej etapy sa označujú ako Nový zákon. Samozrejme, že v židovskej Biblii sa takáto časť nenachádza. Pre kresťanov je však vrcholom zjavenia.

Uviedli sme, že došlo k záverečnej, vrcholnej udalosti, ktorá sa ukázala byť vrcholom celého procesu: príchod božskej reality v osobe Ježiša Krista do času a priestoru v ľudskej podobe. Život a dielo Ježiša Krista je jadrom toho, čo nazývame Nový zákonom alebo Novou zmluvou. Písaný Nový zákon sa vyvíjal podobne ako Starý zákon. Prví ľudia, ktorí spoznali a prijali Ježiša ako Krista, sa združili do spoločenstva, ktoré nazývame Cirkev. Rozprávali si príbehy o jeho živote a službe a opakovali obrady, ktoré im poskytol ako priame spojenie s Ním. V priebehu niekoľkých desaťročí po jeho prítomnosti na tomto svete o ňom ľudia začali písať. To, čo poznáme ako listy, posielal jednotlivec nejakej skupine alebo inému jednotlivcovi a vysvetľoval význam tejto obrovskej udalosti.

„Apoštol“, ako ho často nazývajú východné tradície, Pavol z Tarzu, bol nepochybne najvplyvnejšou osobou vo vývoji kresťanského myslenia. O jeho misijnej činnosti sa píše v Skutkoch apoštolov a je skutočne pôsobivá. Jeho listy spoločenstvám, s ktorými spolupracoval (alebo dúfal, že bude spolupracovať, ako v prípade Rimanov), poskytujú obrovské množstvo informácií o ranom živote kresťanskej Cirkvi. Zaradenie 13 listov pripisovaných tomuto veľkému mysliteľovi do kánonu Nového zákona spolu s liturgickým čítaním týchto textov ako pravidelnej súčasti kresťanskej bohoslužby od prvého storočia až po súčasnosť zabezpečilo, že vplyv tohto veľkého súboru spisov bude pokračovať v dejinách.

Nazývať tieto listy „listami“ v bežnom zmysle môže byť zavádzajúce. Niektoré z nich sú naozaj také, ako napríklad listy Korinťanom. Iné sa však zdajú byť dobre premyslenými traktátmi a výkladmi, ako napríklad list Efezanom. Odborníci na Sväté písma si myslia, že väčšia časť Prvého Petrovho listu bola krstnou homíliou prednesenou na Paschu. V každom prípade všetky tieto spisy odrážajú reakciu ďalších ľudí na novú situáciu milosti.

Len čo sa tieto listy (alebo aspoň niektoré z nich) začali šíriť, začali sa objavovať diela, ktoré by sme mohli nazvať Ježišovými životopismi. Dnes ich poznáme ako štyri evanjeliá a pripisujeme ich svätým Matúšovi, Markovi, Lukášovi a Jánovi. Lukášovo evanjelium má sprievodný zväzok, známy ako Skutky apoštolov.

Naše moderné anglické slovo Gospel pochádza zo staroanglického výrazu pre „dobrú správu“, ktorým bol „Godspell“ (porovnaj s good spiel). Godspell bol doslovným prekladom gréckeho termínu používaného v Novom zákone eu-angellion alebo dobrá správa. Pozostatky gréckeho zdroja slova „evanjelium“ máme v našich anglických výrazoch evangelical (evanjeliový; založený na evanjeliách) alebo evangelist (evanjelista; ten, ktorý prináša dobrú správu). Poznáme mnoho ľudí, ktorí sa označujú za evanjelistov, ale vo východnej tradícii je termín evanjelista vyhradený pre tých, ktorým sa pripisuje napísanie evanjelií. Zdá sa, že prvé tri evanjeliá majú rovnakú štruktúru a niekedy sa nazývajú synoptické (pretože „na prvý pohľad“ vidno  ich podobnosť, alebo sa dajú čítať všetky tri naraz „jedným okom“). Evanjelium svätého Jána je posledné zo štyroch napísaných a má celkom iný tón a štruktúru. Viac sa o tom dozvieme, keď sa v budúcnosti budeme venovať hlbšiemu štúdium Svätého písma.

Posledná kniha Nového zákona sa nazýva Zjavenie. Je to zvláštna a tajuplná kniha, napísaná v akomsi kóde, v ktorom je pravé posolstvo ukryté vo fantastických obrazoch a symboloch. Táto kniha sa bežne nesprávne interpretuje ako „veštenie“. Cirkev si neustále dávala pozor na to, ako ľudia využívajú alebo zneužívajú prorocké prvky v tejto knihe, a to až do takej miery, že na Východe sa veľmi zdráhali zaradiť ju do kánonu Nového zákona. Správne pochopená kniha Zjavenia ponúka posolstvo útechy tým, ktorí trpia pre evanjelium. Robí to prostredníctvom silného radu obrazov víťazstva dobra nad zlom a konečného víťazstva Krista a príchodu Nového Jeruzalema. Kniha Zjavenia je plná liturgických odkazov a mala obrovský vplyv na rozvoj liturgickej zbožnosti v byzantskej tradícii.

Ako presne Svätý Duch inšpiruje ľudského autora, aby predstavil Božie posolstvo prostredníctvom ľudského jazyka, to je záhadou. Špekulácie o možnom procese tejto interakcie božskej a ľudskej energie sa vždy ukázali ako nedostatočné. Naša Cirkev však jasne učí, že tento proces inšpirácie, ako aj všetky božsko-ľudské činy, ktoré vedú k našej spáse, sú zároveň plne ľudskými a plne božskými činmi. Odborný výraz pre to je synergia, spolupráca našich ľudských energií s božskou energiou Božieho Ducha. Vynechanie alebo zdôraznenie len jedného z prvkov tohto vzťahu by nebolo verné skutočnosti toho, čo pre nás Boh urobil.

Formovanie evanjelií nám môže poskytnúť dôležitý príklad tejto synergie, tohto procesu spolupráce, ktorý nám umožňuje opísať vzniknuté písomné diela ako ľudské slová a zároveň ako Božie slovo.  

Vedci rozlišujú tri hlavné etapy vzniku našich evanjelií, etapy, ktoré sú opísané v samotnom Svätom písme:

Ježišove slová a skutky

Je zrejmé, že základným stupňom pri tvorbe evanjelií boli tie veci, ktoré povedal a urobil sám Ježiš. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že evanjeliá, ako ich máme k dispozícii, nepredstavujú úplné objektívne správy o týchto slovách a skutkoch, sú to skôr výberové správy s veľmi špecifickým cieľom: ohlasovanie tajomstva Kristovej spásonosnej prítomnosti medzi nami (kerygma).

Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. (Ján 20, 30 – 31)

Hoci boli apoštoli dokonca zapojení do týchto udalostí, nie vždy boli schopní pochopiť svoju skúsenosť.

Ježiš im odpovedal: ‚Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.‘ Židia povedali: ‚Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?‘ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. (Ján 2, 19 – 22)

Zvestované apoštolmi po Vzkriesení v sile Svätého Ducha

Druhá etapa vzniku evanjelií sa odohráva po Kristovom zmŕtvychvstaní, po tom, čo apoštoli zažili zostúpenie Svätého Ducha, ktoré im umožnilo pochopiť to, čo zažili počas Ježišovho pozemského života.

Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. (Ján 14, 25)

Svätý Duch pomohol apoštolom pochopiť, čo predtým zažili. Apoštoli potom začali hlásať to, čo teraz pochopili, ako je zaznamenané v Skutkoch apoštolov. Druhá kapitola Skutkov apoštolov sa začína Zostúpením Svätého Ducha na apoštolov a hneď na to svätý Peter prednáša prvé z mnohých „kázaní“, ktoré uskutočňujú apoštolské poslanie svedectva o Kristovi.

Spísané, zozbierané, usporiadané a zostavené do literárnych diel, ktoré dnes nazývame evanjeliá

V tejto tretej etape sa začína zapisovať ústne kázanie apoštolov (čo bola druhá etapa). Tieto písomné „svedectvá“ boli potom zozbierané, usporiadané a skomponované do konzistentného literárneho celku podobne, ako dnes študenti zbierajú citáty do výskumnej práce a potom ich usporiadajú a spoja do jasného, ​​konzistentného a logického celku ako písomnú prácu. Najjasnejším svedectvom tohto procesu je „venovanie“ Lukášovho evanjelia:

Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. (Lukáš 1, 1 – 4)

V tomto odseku Lukáš zhrňuje všetky tri etapy vzniku evanjelií:

Prvá etapa: „tí, čo ich [udalosti] od začiatku sami videli [očití svedkovia],

Druhá etapa: „boli služobníkmi slova… [a] nám ich odovzdali“

Tretia etapa: „už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali…, preto som sa aj ja rozhodol, že… to po dôkladnom preskúmaní všetko od počiatku verne rad-radom opíšem…“

Je dôležité uvedomiť si, že ústna tradícia predchádzala spísaniu Svätého písma. Táto posledná etapa (písanie a editovanie) sa začala až približne tridsať rokov po Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní. Počas tohto obdobia, skôr ako bolo napísané akékoľvek slovo Nového zákona, boli pre svoje vyznanie nášho Pána Ježiša Krista usmrtení mučeníci. Dobrou správou bola skôr činnosť Cirkvi pri odovzdávaní ústnej tradície než písaného textu. 

Kanonizovaný (prijatý do kánonu) Cirkvou

Z času na čas čítame v tlači o objavení „skrytého“ evanjelia. Poukazuje sa tým na existenciu viacerých diel ranej Cirkvi napísaných pod menami apoštolov, ktoré však nie sú súčasťou Nového zákona. Každý z týchto spisov koloval v raných spoločenstvách, ale Cirkev v nich nerozpoznala svoju vieru, a tak ich neprijala do kánonu. Novozákonný kánon, ktorý sa na niektorých miestach začal tvoriť už v prvom storočí nášho letopočtu, bol všeobecne prijatý až v piatom storočí.

Biblia ako Tradícia

Dúfajme, že tento úvodný pohľad na obsah a vznik Biblie nám pomôže pochopiť, že Starý aj Nový zákon možno najlepšie chápať ako vyjadrenia posvätnej Tradície, t. j. ako osobitné spôsoby, ktorými Svätý Duch neustále vyjadruje Božiu pravdu medzi nami.

Bol to Izrael, Boží vyvolený ľud, ktorý dal vzniknúť Starému zákonu, keď zápasil s realitou prítomnosti živého Boha medzi nimi. Bol to Nový Izrael, nový Boží ľud, Cirkev, ktorý zrodil Nový zákon ako najdôležitejšiu súčasť svojej snahy vydávať verné svedectvo o Kristovi v sile Svätého Ducha. Práve k nám, Cirkvi, dnes títo svedkovia hovoria a pozývajú nás čoraz hlbšie do tajuplných ciest Boha s nami.

Osobná úvaha

Ako je vývoj Svätého písma príkladom formovania Tradície?

Kde v tomto procese vidíme pôsobenie Svätého Ducha?

Ako náš spôsob zaobchádzania so Svätým písmom odráža toto presvedčenie, že je dielom Božieho Ducha?

Pánovo slovo mi slúži na hanbu a výsmech celý deň… v srdci mi bolo sťa horiaci oheň, zovretý v mojich kostiach. (Jeremiáš 20, 8 – 9)

Zdroj: A stream of living water, God with us publications 1988. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa





Prúd živej vody: Cirkevní otcovia – Prečo by sme mali študovať cirkevných otcov; Prednicejskí cirkevní otcovia; Ponicejské obdobie; Traja kapadócki otcovia a Ján Zlatoústy; Západní otcovia;



Prúd živej vody: Biblia – inšpirované Božie slovo – Ako vznikla Biblia; Živá v Cirkvi; Moje osobné slovo od Boha; Modlitbové čítanie Svätého písma; Meditovanie so Svätým písmom

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings