Predstavujeme cirkevných otcov: Klement Rímsky (2.)

List rímskeho spoločenstva korintskému spoločenstvu – zostavený so všetkou pravdepodobnosťou okolo roku 96 – 98, tesne po Domiciánovom prenasledovaní, a jednomyseľne pripisovaný Klementovi Rímskemu – bol dobre známy v starovekej Cirkvi.

Spomínajú ho Hegesippus (porov. Euzébius, Cirkevné dejiny III, 16; IV, 22, 1) a Irenej (Proti herézam III, 3,3). Bol čítaný na liturgických zhromaždeniach Korinťanov okolo roku 170 (porov. list Dionýza Korintského pápežovi Sotérovi u Euzébia, Cirkevné dejiny IV, 23, 11).

Podľa Origena, ktorý cituje Prvý Klementov list 20, 8 vo svojom diele O počiatkoch II, 3, 6, treba autora listu stotožňovať s Pavlovým spolupracovníkom, ktorý je spomenutý v Liste Filipanom 4, 3 (Komentár k Jánovi VI, 36).

Euzébius dodáva, že Klement bol biskupom Rímskej cirkvi deväť rokov, od 92 do 100 (Cirkevné dejiny III, 4, 9; 15; 34).

List Klementa Rímskeho Korinťanom je dokumentom hlavného významu pre poznanie rímskej teológie a liturgie (kap. 59 – 61) konca prvého storočia a bol rozsiahlo rozšírený v kresťanskom staroveku, ako to dosvedčuje rukopisná tradícia.

Vskutku text tohto listu je dochovaný v šiestich kódexoch, z ktorých tri sú biblické, napísané v štyroch rôznych jazykoch: Alexandrijský grécky kódex (5. storočie), koptský papyrusový kódex (5. – 8. storočie), Edesský sýrsky kódex z roku 1170; Jeruzalemský grécky kódex 54 z roku 1056, Berlínsky koptský kódex (4. – 5. storočie) a latinský rukopis z 11. storočia.

List odhaľuje silné vedomie práva – ktoré Rímska cirkev, vďaka príkladu apoštolov Petra a Pavla (kap. 5), mala už odvtedy – zasiahnuť do vnútorných záležitostí iného spoločenstva (v tomto prípade korintského) s cieľom autoritatívne odstrániť rozkol, ktorý tam vznikol v dôsledku zosadenie niekoľkých presbyterov činnosťou jedného alebo dvoch povýšeneckých agitátorov.

Celý dokument je preto zameraný pripomenúť korintskému spoločenstvu hodnoty pokoja a svornosti (gr. eirene a homonoia 63, 2), ktoré sa majú uskutočňovať praktizovaním pokory a poslušnosti. Nie náhodou je Kristus prezentovaný ako vzor pokory (kap. 16) a potom ako jediná cesta spásy (kap. 36). Týmto spôsobom chce autor listu priviesť k pokániu a k uznaniu chyby pochabých, ktorí sa nezaslúžene vzbúrili proti legitímnej autorite presbyterov, založenej na apoštolskej tradícii (kap. 1 – 3 a 40 – 58).

Za týmto účelom je prvá časť listu (kap. 4 – 39) pretkaná paranetickými prvkami starozákonného pôvodu, pomocou ktorých chce autor listu ukázať, aké hanebné účinky mala závisť a nenávisť v dejinách človeka, a aké dobrodenia, naopak, vždy prinášal duch pokory a pokoja. Nechýbajú potom ďalšie príklady, prevzaté z harmónie kozmu (kap. 19, 2 – 20, 12), zo štruktúry vojska (kap. 37, 1 – 4), z ľudského tela (kap. 37, 5 – 38), z levitskej hierarchie (kap. 40 – 41), aby ukázal model štruktúrovanej a harmonickej jednoty, ktorou sa musí inšpirovať Kristovo telo, ktorým je Cirkev.

Treba poznamenať, že v 40, 5 je po prvý raz v kresťanskej literatúre použitý odborný termín laikòs anthropos na odlíšenie členov ľudu od posvätného rádu kňazov a od levitov. Autor listu sa prejavuje ako vynikajúci znalec nielen Starého zákona a židovských tradícií, ale aj helenistickej kultúry, najmä stoickej: vkladá do diela s literárnou múdrosťou vynálezy starovekého rečníckeho prejavu, aj keď ich zaradzuje do kontextu rozsiahlejších homileticko-paranetických štruktúr, ktoré nie sú neznáme pre kázanie židovsko-helénistickej synagógy, a na ilustráciu svojho diskurzu sa niekedy uchyľuje k príkladom prevzatým z mytológie, ako sú Danaidovci a Dirké (kap. 6, 2) alebo arabský fénix (kap. 25).

Nie je jasné, či v základe konfliktu, ktorý vznikol v Korinte, boli aj dôvody striktne doktrinálneho charakteru, popri disciplinárnych. Klementove slová proti pochybnostiam o vzkriesení tela (kap. 23 – 26) a proti chvastaniu sa spojenému s askézou (38, 2; porov. podobný text u Ignáca, List Polykarpovi 5, 2) nás privádzajú  k tomu, aby sme si to mysleli.  

Doteraz sa nedostalo patričného uznania skutočnosti, že stanoviská kritizované v tomto liste sú presne tie isté, ktoré približne štyridsať rokov predtým vypracoval a zaviedol v korintskej komunite Apollo Alexandrijský.

Proti enkratickému entuziazmu Apolla, ktorý spájal absolútnu askézu s uskutočnenou eschatológiou (manželstvo je zrušené, pretože vzkriesenie už nastalo), mieril Pavol svoje námietky vo svojej korešpondencii Korinťanom.

Zdá sa, že Klementova zámerná zmienka o konflikte, ktorý v Korinte postavil proti sebe stranu apoštolov Pavla a Kéfasa a stranu Apolla, akoby potvrdzovala pretrvávajúcu vitalitu Apollovej strany v Korinte ešte na konci prvého storočia s priťažujúcou okolnosťou, že teraz protivníci, na rozdiel od Apolla, už nemajú nijaký priamy vzťah s apoštolskou generáciou (kap. 47).

V tomto obnovenom strete teologických stanovísk Klement nie náhodou preberá úlohu, ktorú zohrali Peter a Pavol proti Apollovi. Dá sa povedať, že Klement postupuje veľmi podobne ako jeho súčasník Lukáš. Aj podľa neho je Apollo iba podriadený spolupracovník, schválený Pavlom a jeho spolupracovníkmi (Sk 18, 24 – 28), čo mu však nebráni v tom, aby zároveň tvrdo útočil na „heretikov“, ktorí v jeho dobe pokračujú v šírení Apollových náuk (Sk 20, 29 – 35).

Práve ideologická a literárna príbuznosť medzi Klementom a Lukášom môže vysvetliť, prečo sa List Hebrejom pripisuje raz Klementovi inokedy Lukášovi (porov. Klement Alexandrijský, Hypotyposeis in Euzébius, Cirkevné dejiny VI, 14, 2; Origenes, Homília na Hebrejom in Euzébius, Cirkevné dejiny VI, 25, 14; Euzébius, Cirkevné dejiny III, 38, 1 – 2).

List Klementa Rímskeho teda nachádza svoje prirodzené zaradenie pri ďalších dobových spisoch (Pastorálne listy, Barnabášov list a listy Ignáca Antiochijského) vo všeobecnom „proto-katolíckom“ hnutí polemiky a zásahu proti frakciám „entuziastických“ askétov, ktorí rebelujú proti moci presbyterov-biskupov,

Na druhej strane, v tomto dokumente nemožno nájsť žiadne striktne politické obavy. Záverečná modlitba za svetskú moc (kap. 60, 4 – 61), ak na jednej strane demonštruje základnú rímsku lojalitu spisu, na druhej strane stanovuje, že poslušnosť svetskej moci nikdy nesmie byť v protiklade s nadradenou Božou vôľou. Uznanie božského pôvodu politickej moci, vyjadrené s týmito výhradami, nemožno uvádzať do vzťahu s poriadkom bezpodmienečnej poslušnosti, ktorý je obsiahnutým v interpolovanom texte, akým je Rimanom 13, 1 – 7.

Kajúcna homília od neznámeho autora – prepísaná ako Klementov List Korinťanom v troch kódexoch: alexandrijskom, jeruzalemskom a sýrskom – je najstaršou dochovanou kresťanskou kázňou (ťažko datovateľná po polovici 2. storočia). Do cirkevnej literatúry vošla ako Druhý Klementov list (porov. Euzébius, Cirkevné dejiny III, 38, 4).

V skutočnosti tlmený tón a nestrojený jazyk tohto homiletického spisu odhaľujú spisovateľa bez literárnych ašpirácií. Prvoradý záujem tohto spisu spočíva v tom, aby sa novoobrátenci odvrátili od modlárstva a pohanstva a prejavovali uznanie Kristovi za dobrodenia, ktoré prijali prostredníctvom zachovávania prikázaní a prostredníctvom asketického života (kap. 3 – 4 a 15).

Autor zbiera a prerába komplexné teologické tradície, napríklad tému čistoty tela ako presného krstného záväzku (kap. 6 a 8) alebo náuku o preexistencii nebeskej cirkvi (kap. 14). Nechýba ani antidoketická pasáž (kapitola 9). Silné asketické napätie kazateľa presvitá aj z citácie apokryfného logionu o príchode Kráľovstva a prekonaní duality pohlaví (kap. 12), ktoré sa vracia v enkratických textoch, akým je Evanjelium Egypťanov (u Klementa Alexandrijského, Stromaty III, 64, 1) a koptské Tomášovo evanjelium (log. 22).

Podstatný nedostatok vzťahov s pavlovskou literatúrou nás dnes vedie k domnienke, že miestom pôvodu tejto homílie je s veľkou pravdepodobnosťou Sýria, ale niektorí kritici sa prikláňajú k Egyptu, ďalší ku Korintu. V skutočnosti, dátum spísania, geografická oblasť pôvodu, literárny žáner a ideologické zaradenie tohto dokumentu sú doteraz predmetom diskusie.

Trvalo by dlho, ak by sme chceli vymenovať všetky viac či menej krehké návrhy, ktoré boli dodnes predložené. S istou mierou pokojnosti možno hovoriť o „presbyterálnom“ pôvode tohto textu (kap. 17, 3), čo pre tú dobu uprednostňuje jeho zaradenie do rámca „ortodoxného“ či „proto-katolíckeho“ frontu, ktorého záujmom je odporovať expanzii radikálnych hnutí (entuziastických, enkratických, pre- alebo proto-gnostických) rozšírených po celej oblasti východného Stredomoria. Toto by stačilo na zdôvodnenie veľmi starobylého spojenia tohto záhadného dokumentu s prestížnym Klementovým listom.

V dobe Epifánia (porov. Panarion 30, 15, 2) kolovali pod menom Klementa Rímskeho aj ďalšie dva listy Ad virgines, v ktorých sa dávali poučenia o čistote. Bojujú proti praxi takzvaného Syneisaktentum (asketickí muži a ženy žili pod jednou strechou) a z tohto dôvodu ich zrejme treba pripisovať sýrskemu „ortodoxnému“ prostrediu 3. – 4. storočia.

Zdroj: P.F. Beatrice, Clemente Romano (Lettere di), in NDPAC. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Clemens_I


Odber nových článkov






Predstavujeme cirkevných otcov: Ignác Antiochijský (2)



Predstavujeme cirkevných otcov: Irenej Lyonský (1)

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings