Sláva tvojmu vzácnemu Krížu (14. september)

od autora: Ján Krupa · 15 septembra, 2023

V marci 2012 sa britská vláda postavila na stranu zamestnávateľov, ktorí odmietli povoliť kresťanom nosiť v práci viditeľný kríž. Nosenie kríža nie je požiadavkou kresťanstva, tvrdil hovorca, takže jeho nosenie na verejnosti nie je chránené zákonom.

V októbri 312 vláda zaujala úplne iný postoj. Rímsky dôstojník Konštantín, inšpirovaný vo sne, aby označil štíty svojich vojakov krížom, pokračoval v získavaní kontroly nad ríšou, čo pripisoval pomoci kresťanského Boha. V priebehu niekoľkých rokov sa úcta ku krížu stala univerzálnym znakom kresťanov v ríši. Svätý Ján Zlatoústy, ktorý písal koncom toho istého storočia, poznamenal: „Králi si snímajú diadémy a berú na seba kríž – symbol Spasiteľovej smrti; na purpure – kríž; v ich modlitbách – kríž; na ich zbroji – kríž; na svätom stole – kríž; po celom svete – kríž. Kríž žiari jasnejšie než slnko.“

Podporte nás

Jeruzalem, mesto Kríža

Približne okolo roku 325 cisár Konštantín a jeho matka Helena začali odkrývať a zdobiť miesta spojené s Kristovým životom. V roku 333 bol posvätený v Betleheme chrám Pánovho narodenia a 13. septembra 335 v Jeruzaleme chrám Pánovho vzkriesenia, ktorý bol postavený tak, aby obklopoval Pánov hrob. Od roku 135 bolo zasypané miesto, ktoré si uctievali jeruzalemskí kresťania, pretože pohanský rímsky cisár Hadrián nariadil, aby v rámci jeho snahy pretvoriť Jeruzalem na rímske mesto tu bol postavený chrám bohyne Afrodity. Konštantín dal zbúrať pohanský chrám a vyrúbať stromy v okolí, aby hrob a Golgota boli viditeľnejšie. Na uzavretie týchto dvoch svätýň bolo vybudované kryté átrium, ktoré bolo následne pripojené k priľahlej bazilike a zastrešené jednou kupolovitou strechou.

Prinavrátením biblického charakteru Svätej zeme rímsky cisár Konštantín zrušil dielo svojho predchodcu Hadriána a tiež cisára Tibéria, za ktorého vlády bol ukrižovaný Kristus, a takisto cisárov predchádzajúcich dvoch storočí, ktorí sa pokúšali zničiť Kristovo telo – Cirkev.

Storočie Kríža

Počas výkopových prác pri stavbe chrámu robotníci objavili Kristov kríž a nápis, ktorý bol umiestnený nad Kristovou hlavou. Časť kríža poslali cisárovi do Konštantínopolu, ale hlavnú časť uzavreli do striebornej schránky a zverili ju do starostlivosti jeruzalemského biskupa. V dôsledku toho kresťania v celej ríši snívali o návšteve Pánovho hrobu a uctení si vzácneho a životodarného Kristovho kríža, ktorý tam bol uchovávaný. Niekoľko rokov po posvätení chrámu mohol svätý Cyril Jeruzalemský skutočne poukázať na kríž ako na hmatateľný dôkaz, že Kristus bol skutočne ukrižovaný: „Ježiš skutočne trpel za všetkých ľudí. Ak kríž bol preludom, tak potom aj naše vykúpenie je preludom. Ak Kristova smrť bola len divadlom, tak potom aj naša spása je len rozprávkou… Ak by som poprel skutočnosť Kristovho utrpenia, Golgota, v blízkosti ktorej sme teraz zhromaždení, by vyvracala takéhoto tvrdenie; vyvracalo by ma samotné drevo Kríža, ktoré bolo neskôr odtiaľto po častiach roznesené do celého sveta“ (Katechetická prednáška 13, 4).

Dňa 7. mája 351 sa uskutočnilo zjavenie kríža nad Jeruzalemom. Vtedajší biskup svätý Cyril Jeruzalemský informoval, že na nebi sa objavil veľký kríž obklopený dúhou, nachádzal sa priamo nad svätou Golgotou a siahal až po svätú Olivovú horu (takmer dve míle). Cyril potvrdil, že kríž videl nielen jeden alebo dvaja ľudia, ale jasne a zjavne celé mesto a bol viditeľný niekoľko hodín.

V rokoch 381 – 384 hispánska pútnická mníška Egeria navštívila Jeruzalem. Opísala uctievanie svätého Kríža na Veľký piatok a poznamenala, že Kríž a nápis na ňom sa vyberajú z relikviára a drží ich biskup. Potom „všetci ľudia prichádzajú jeden po druhom, všetci sa poklonia, dotknú sa Kríža a nápisu, najskôr svojím čelom a potom svojimi očami; potom pobozkajú Kríž a prejdú popri, ale nikto sa nedotkne kríža rukou“ (Denník púte 37, 3). Egeria opisuje aj každoročné slávenie výročia posviacky chrámu, ktoré trvalo týždeň. Veľká časť toho, čo Egeria napísala, sa však stratila. Jej zachovaný rukopis je neúplný.

Získanie Kríža

V tomto čase sa pripomína ešte jedna udalosť, ktorá sa týka Kríža. Rímska ríša bola často v konflikte so svojím východným susedom, sásánovskými Peržanmi. Keď bol Rím pohanský, kresťanstvo bolo v Perzii vítané, ale keď sa Rím stal kresťanskou ríšou, Peržania sa obrátili proti kresťanom ako sympatizantom Ríma. V roku 613 Peržania zaútočili. V roku 614 vyplienili Jeruzalem a zmocnili sa vzácneho Kríža ako vojnovej koristi. Cisár Herakleios sa odplatil a v roku 627 obkľúčil perzské hlavné mesto a získal späť Kríž. Dňa 21. marca 630 Herakleios priniesol Kríž späť do Jeruzalema a vrátil ho Chrámu Vzkriesenia.

Kríž dnes

Kresťania vo štvrtom storočí jasne videli silu kríža v udalostiach svojej doby ako znamenia, že Rímska ríša sa má obrátiť ku Kristovi. V nasledujúcich storočiach sa kríž stal akýmsi talizmanom, noseným alebo používaným na osobnú ochranu. Keď križiaci v roku 1204 vyplienili Konštantínopol, rozdelili cisársku časť kríža pre biskupov a kniežatá po celej Európe. V nasledujúcich vekoch Európa vnímala kríž a dokonca aj Ukrižovaného ako niečo patriace do minulosti a nepodstatné. Kríž zostal len ako šperk alebo iná ozdoba, ale čoraz menej ako znak pravého života sveta.

V Jeruzaleme sa Kristus uponížil až na smrť na kríži. Dnes vidíme kríž vyprázdnený od jeho cisárskych, politických a talizmanových asociácií – čo je azda potrebné, aby opäť mocne zažiaril pravý zmysel Kristovej obety. Žiara Ukrižovaného je v jeho odmietnutí moci, a nie v chopení sa moci.

Zo sviatkov Kríža

Božský poklad ukrytý v zemi, Kríž životodarného Pána, sa zjavuje na oblohe zbožnému cisárovi a ukazuje mu duchovné znamenie pre jeho víťazstvo nad nepriateľom. S láskou, v radosti a viere, je božsky inšpirovaný, aby sa usiloval o povýšenie predmetu svojho videnia. Starostlivo ho necháva vyzdvihnúť z lona zeme na vykúpenie sveta a spásu našich duší. (Večiereň predsviatku)

Kríž svojím povýšením akoby vyzýval celé stvorenie, aby sa klaňalo požehnanému umučeniu Krista, nášho Boha, ktorý bol na ňom zavesený, pretože Kristus týmto Krížom zničil toho, ktorý zničil nás. Zo svojej veľkej dobroty nás Kristus po tom, čo sme boli mŕtvi, priviedol späť do života, blahorečil nás a urobil z nás hodných neba, pretože on je milosrdný. Preto s veľkou radosťou vyvyšujeme jeho meno a oslavujeme jeho nekonečnú blahosklonnosť. (Večiereň sviatku)

Z výsosti sa zjavil prút tvojej božskej moci: Kríž, poslaný nám na Sion, úplne osvietený milosťou a bezhraničným svetlom. Nebeský kríž nášho ukrižovaného Boha zažiaril nad slávnou Golgotou a všetkým ohlasuje, že skrze jeho utrpenie prišla spása na svet. Skláňajúc sa pred ním neprestajne spievame a s vierou prosíme, aby daroval svetu pokoj a spasil naše duše. (večiereň 7. mája)

Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-scriptures/glory-to-your-precious-cross Z angličtiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://www.saintjohnchurch.org/sunday-of-the-holy-cross/