Zvestovanie presvätej Bohorodičky a vždy Panny Márie
Čo je Zvestovanie Bohorodičky?
Zvestovanie, po grécky Evanghelismos, je zvestovanie Vtelenia. Je to sviatok Boha, ktorý prichádza obývať človečenstvo/prebývať v človečenstve. Cirkev po uznaní Máriinho božského materstva na Efezskom koncile (431) chcela samostatnými sviatkami zdôrazniť dva momenty vtelenia Božieho Slova: počatie (Zvestovanie) a narodenie (Vianoce).
Prečo sa tento sviatok slávi 25. marca?
Dátum 25. marec bol zvolený v súvislosti s Vianocami: presne deväť mesiacov od počatia po narodenie.
Odkedy sa slávi tento sviatok?
Sviatok bol zavedený v Konštantínopole za vlády cisára Justiniána v rokoch 530 až 550 (6. storočie). Z Konštantínopola prešiel do celého kresťanstva, na Východe aj na Západe.
Aký je zmysel tohto sviatku?
Tento sviatok, ako nám to pripomína aj tropár, označuje začiatok našej spásy a už teraz anticipuje silu Vzkriesenia. Je to podstatne kristologický sviatok, aj keď značný priestor je vyhradený Panne Márii. Zdôrazňuje sa tajomstvo Vtelenia, ktoré je Gabriel poslaný zjaviť Márii, podľa evanjeliového rozprávania Lukáša, jediného spomedzi evanjelistov, ktorý rozpráva o tejto udalosti (Lk 1, 26 – 38). Panna, plná milosti, sa tak stáva stánkom a svätyňou Pána, nebeským kráľovským trónom a schránkou božstva.
V liturgických textoch sa spieva, že archanjel Gabriel zvestoval Márii večný plán Najvyššieho, skrytý dokonca aj pred anjelmi: Boží Syn sa stane človekom v jej lone pôsobením Svätého Ducha s cieľom vykúpenia. Bohoslužba opakovane pripomína pád prarodičov (Adama a Evy), oklamaných diablom. Aby opravil zlo, Boh prijíma ľudskú prirodzenosť, zotročenú a zotročujúcu, aby ju zbožštil, a to skrze sprostredkovanie čistej a svätej Panny (agnisthìsa).
Synaxár poukazuje na to, že Boh, keď videl dielo svojich rúk zotročené diablom, podliehajúce hanebným vášňam a znížené k modloslužbe, poslal svojho jediného Syna, aby ho vykúpil z diablových rúk.
Prečo si Boh vybral archanjela Gabriela, aby priniesol zvesť Márii. V čom spočíva táto zvesť?
Opäť synaxár pripomína: Keďže Boh nechcel, aby toto tajomstvo poznal satan, ba ani anjeli v nebi, zveril ho Gabrielovi, ktorý v jeho mene priniesol zvesť Panne Márii, Kráľovnej stvorenia, celému ľudstvu. Človek by si pomyslel, že Boh, Všemohúci, mohol hovoriť priamo k Márii: čo mu v tom mohlo zabrániť? Namiesto toho si tu Boh za svojho posla vyberá anjela, ako nám to často hovorí Biblia: Boh uprednostňuje účinnosť sprostredkovanej komunikácie; hovorí prostredníctvom prorokov, učiteľov, anjelov.
Anjel zostupuje na zem, aby priblížil Boha ľuďom a aby sa Mária stala nebeským príbytkom.
Gabriel je knieža nebeských zástupov, ktorému je zverené toto posolstvo a ktorý zostupuje, aby priniesol Božiu radosť celej zemi. Túto nesmiernu radosť oznamuje Márii: „Raduj sa, milosti plná, Pán je s tebou… Počneš a porodíš syna… Svätý Duch zostúpi na teba… Dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn.“ Panna zo svojej strany reaguje na toto zjavenie s prekvapením, strachom, údivom, ale s poslušnosťou prijíma Božiu vôľu v mene celého ľudstva: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Mária sa tak stáva Bohorodičkou/Božou Matkou pre vykúpenie ľudského rodu.
Ako ikonopisecká tradícia znázorňuje tento sviatok?
Ikonografická štruktúra je veľmi jednoduchá a podstatná: anjel, Panna Mária, studňa a lúč zhora. Anjel sa zvyčajne zobrazuje v bielom rúchu, ktoré má znamenať ranné svetlo, v ľavej ruke drží dlhú palicu, symbol autority a dôstojnosti. Jeho pravá ruka je vystretá smerom k Márii, rovnako ako jeho pohľad, takmer akoby chcel niečo oznámiť. Prsty sú usporiadané v typickom geste požehnania (palec, ukazovák a malíček sú otvorené), čo symbolizuje Presvätú Trojicu.
Panna, sediaca na zlatom tróne, je prikrytá plášťom (maforion), zvyčajne hnedým so zlatým lemom, a modrou tunikou. Nosí purpurové topánky. Kombinácia farieb má tendenciu zdôrazňovať kráľovskú hodnosť. V ľavej ruke drží praslicu, ktorou spriada purpurovú niť, zatiaľ čo pravú ruku má v typickom akte pozornosti a úcty pred božstvom. Hlava je mierne sklonená v postoji načúvania. Zhora, z tmavého polkruhu, vychádza lúč tieňa, ktorý spočíva na Panne Márii a potom mizne na aureole Božej Matky/Bohorodičky, je to symbol Svätého Ducha, ktorý na ňu zostúpil.
V inej rovine, ako sú umiestnené postavy, je zvýraznená štvorcová studňa, ktorá má v židovskej kultúre posvätný charakter. Je symbolom stvorenia, ktoré prijíma vodu života.
Aké posolstvo prináša toto tajomstvo pre môj život?
Tajomstvo Zvestovania nám pripomína, že Božia milosť prišla prebývať vo svete. Mária je predstavená ako panenská zem vhodná na oplodnenie; v nej sa naplnili prisľúbenia, v nej našiel naplnenie Boží plán pre ľudstvo, a to vďaka jej absolútnej pripravenosti/ochote prijať Boží plán. Toto sviatok pozýva každého z nás, aby sme boli pripravenou a prijímajúcou pôdou pri stretnutí so Slovom. „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho“ (Lk 8, 21). Slovo si máme uchovávať v pamäti ako vzácny a plodný poklad, ktorý usmerňuje náš život. Udalosť Zvestovania sa obnovuje v živote viery každého človeka. Je teda dobré byť v očakávaní, pokorní a ochotní ako Mária.
Samotná Cirkev je „pannou“, ktorá čaká na oplodnenie Svätým Duchom, ktorý dáva život spoločenstvu, zakladá ho, oživuje a riadi. Cirkev stráži túto zvesť a podáva ju svetu. Sviatok Zvestovania nás teda pozýva k veľkej zodpovednosti, ale aj radosti. Slová anjelského pozdravu „Raduj sa, milosti plná“ sú adresované aj nám. Božia Matka/Bohorodička, Mária, sa stala matkou nás všetkých a ponúka nám nový život plný milosti. Ten istý Svätý Duch, ktorý zostúpil na ňu, aby mocou Najvyššieho počala Božieho Syna, zostupuje aj na nás, aby sme sa stali účastníkmi tajomstva Vtelenia Slova, ktoré je začiatkom nášho zbožštenia.
Zdroj: Eparchia di Lungro degli Italo-Albanesi dell’Italia continentale: Mistagogia della vita cristiania, L’Anno liturgico bizantino, Lungro 2019. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.
Zdroj obrázka: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ohrid_annunciation_icon.jpg
Svätý a Veľký štvrtok podľa byzantskej tradícieZvestovanie presvätej Bohorodičky a vždy Panny Márie