Predveľkopôstne obdobie
Paschálnemu obdobiu Cirkvi predchádza obdobie Veľkého pôstu, ktorému predchádza vlastná liturgická príprava. Prvé znamenie blížiaceho sa Veľkého pôstu prichádza päť nedieľ pred jeho začiatkom. V tú nedeľu sa číta evanjelium o mýtnikovi Zachejovi. Rozpráva o tom, ako Kristus priniesol spásu hriešnemu človeku a ako sa Zachejov život výrazne zmenil len preto, že „zatúžil vidieť Ježiša, kto to je“ (Lk 19, 3). Túžbou a snahou vidieť Ježiša sa začína celý pohyb cez pôst k Veľkej noci. Je to prvý pohyb spásy.
Nasledujúca nedeľa je Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi. Zameriavame sa na dvoch mužov, ktorí sa išli modliť do chrámu – jeden, farizej, bol veľmi slušný a spravodlivý náboženský človek, druhý, mýtnik, bol skutočne hriešny vyberač daní, ktorý podvádzal ľudí. Prvý, hoci bol skutočne spravodlivý, sa pred Bohom chvastal a podľa Krista bol odsúdený. Druhý, hoci bol skutočne hriešny, prosil o milosť, dostal ju a bol ospravedlnený Bohom (Lk 18, 9). Meditujeme o tom, že nemáme ani náboženskú zbožnosť farizeja, ani pokánie mýtnika, vďaka ktorým jedine môžeme byť spasení. Sme pozvaní vidieť sa takí, akí skutočne sme vo svetle Kristovho učenia, a prosiť o milosť.
Ďalšia nedeľa v príprave na Veľký pôst je Nedeľa o márnotratnom synovi. Keď počúvame Kristovo podobenstvo o Božom láskyplnom odpustení, sme pozvaní „vstúpiť do seba“ ako márnotratný syn, vidieť sa ako „v ďalekom kraji“ ďaleko od Otcovho domu a urobiť krok návratu k Bohu. Učiteľ nám dáva všetky záruky, že Otec nás prijme s radosťou a veselosťou. Musíme len „vstať a ísť“ a vyznať svoje samospôsobené a hriešne odlúčenie od toho „domu“, kam skutočne patríme (Lk 15, 11 – 24).
Nasledujúca nedeľa sa nazýva Mäsopôstna mäsa, pretože je to oficiálne posledný deň pred Veľkou nocou, keď sa môže jesť mäso. Pripomína Kristovo podobenstvo o poslednom súde (Mt 25, 31 – 46). V tento deň si pripomíname, že nestačí, aby sme videli Ježiša, aby sme sa videli takí, akí sme, a aby sme sa vrátili domov k Bohu ako jeho márnotratní synovia. Musíme byť jeho synmi aj tým, že budeme nasledovať Krista, jeho jednorodeného božského Syna, a že budeme vidieť Krista v každom človeku a slúžiť Kristovi prostredníctvom nich. Naša spása a konečný súd budú závisieť od našich skutkov, nielen od našich úmyslov alebo dokonca od Božieho milosrdenstva postrádajúceho našu osobnú spoluprácu a poslušnosť.
„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne” (Mt 25, 35).
Nie sme spasení len modlitbou a pôstom, nie iba „náboženskými cvičeniami“. Sme spasení tým, že slúžime Kristovi prostredníctvom jeho ľudu, ktorý je cieľom, ku ktorému smeruje v konečnom dôsledku všetka zbožnosť a modlitba.
Napokon v predvečer Veľkého pôstu, v deň nazývaný Syropôstna nedeľa a Nedeľa odpustenia, spievame o Adamovom vyhnaní z raja. Stotožňujeme sa s Adamom, oplakávame stratu krásy, dôstojnosti a radosti pôvodného stvorenia, smútime nad našou skazenosťou v hriechu. V tento deň počúvame aj Pánovo učenie o pôste a odpustení a vstupujeme do obdobia pôstu tým, že si odpúšťame navzájom, aby nám Boh odpustil.
„Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6, 14 – 15).
Zdroj: Thomas Hopko: The orthodox faith. Worship. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
https://www.oca.org/orthodoxy/the-orthodox-faith/worship/the-church-year/pre-lent
Požehnanie sviec na sviatok Predstavenia nášho Pána v chrámeObdobie pred Štyridsiatnicou z perspektívy Italo-albánskej gréckokatolíckej cirkvi
