Štvrtá nedeľa po Pasche – o porazenom
Keď evanjelisti zozbierali svoje spomienky a dali ich na papier, usporiadali ich tak, aby hlásali svoju vieru v Krista. Ich viera v Krista ovplyvnila spôsob, akým rozprávali Kristov príbeh. Počas prvých desaťročí po Kristovom zmŕtvychvstaní apoštoli premýšľali o čase, ktorý strávili s Kristom, a o tom, ako Krista hlásať všetkým národom. Kresťania študovali evanjeliá ešte pred ich napísaním.
Otcovia ranej Cirkvi tiež študovali Sväté písmo a niektorí z nich napísali rozsiahle komentáre. Všetci títo autori písali ako veriaci a snažili sa osvetliť svoju vieru poznaním. V sedemnástom a osemnástom storočí sa v Európe vyvinul iný prístup. Učenci, z ktorých mnohí boli ovplyvnení racionalistickou filozofiou, odmietali ten či onen aspekt evanjelia, najmä tie, ktoré boli v rozpore s touto filozofiou. V myslení mnohých týchto autorov nebolo miesto pre zázraky, ba dokonca ani pre zmŕtvychvstanie. Až koncom dvadsiateho storočia sa tento trend v biblickej vede začal nahrádzať prístupmi, ktoré boli ústretovejšie voči Svätému písmu.
Existovala nádrž Betsaida?
Jedným z prístupov v ére racionalistickej biblickej vedy bolo popierať faktickú povahu všetkého vo Svätom písme, čo nie je potvrdené inými dobovými dôkazmi. Ak sa osoba, miesto alebo udalosť nevyskytovala v iných spisoch, považovala sa za nehistorickú. Evanjeliový úryvok o Kristovom uzdravení porazeného pri Betsaide (Jn 5, 1 – 15) bol spochybňovaný, pretože neexistovali dôkazy, že táto nádrž „s piatimi stĺporadiami“ (Jn 5, 1) niekedy existovala. Niektorí vedci dospeli k záveru, že tento úryvok, ak nie celé Jánovo evanjelium, napísal niekto, kto nemal vedomosti o Jeruzaleme.
Všetko sa zmenilo v 19. storočí, keď nemecký archeológ Conrad Schick objavil pozostatky práve takejto nádrže. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bol pri ďalších vykopávkach objavený priľahlý rímsky chrám pod ruinami chrámu z križiackej éry a ešte staršej byzantskej svätyne.
Vedci sa dnes domnievajú, že bazén a priľahlý chrám založila rímska posádka na počesť Asklépia, svojho boha medicíny a zdravia. Počas rímskej okupácie Jeruzalema postavili v okolí mesta arénu, kúpele, divadlo a ďalšie stavby. Pohanská svätyňa, podobne ako tieto ďalšie znaky rímskej prítomnosti, sa nachádzala mimo mestských hradieb Jeruzalema, a teda menej pohoršovala židovské obyvateľstvo. Dnes sa ruiny rímskeho komplexu nachádzajú vo vnútri hradieb, v moslimskej štvrti Starého mesta.
Asklépios bol jedným z najpopulárnejších bohov grécko-rímskeho panteónu. V celej ríši vraj fungovalo viac ako 400 takýchto svätýň. Veď predsa každý si želá dobré zdravie a pohodu, čo bola Asklépiova „špecialita“.
Bol porazený Žid?
Ak pri nádrži Betsaida bola rímska svätyňa pohanského boha, bol porazený skôr pohan ako Žid? Evanjeliový úryvok to nenaznačuje. Poznámkou, že tam ležalo „množstvo chorých“, evanjelium naznačuje, že to boli Židia. V jednej pasáži babylonského Talmudu sa spomína, že ľudia boli skutočne uzdravení po návšteve „svätyne modly“. Chorým bolo pravdepodobne jedno, kto ich uzdraví, keď existovala šanca, že budú vyliečení.
Keďže porazenému, ktorý bol uzdravený, Židia vyčítali, že v sobotu nosí lôžko, môžeme predpokladať, že tento muž bol Žid. Úryvok sa končí takto: „Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: ‚Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie!‘“ (Jn 5, 14). Keby ten muž nebol Žid, k tejto výmene názorov by nedošlo.
Niektorí komentátori naznačujú, že ak by nádrž bola pripojená k pohanskej svätyni, Ježiš by tam nešiel. Iní oponovali, že Ten, ktorý jedával s mýtnikmi a hriešnikmi, by neváhal ísť medzi svoj ľud, nech by bol kdekoľvek.
A čo anjel?
Č sa týka nasledujúceho opisu bazéna, pretrvávajú diskusia: „V nich stĺporadiach ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do nádrže a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba“ (Jn 5, 3. 4).
Dôvodom tejto diskusie je to, že v mnohých najstarších a najlepších rukopisoch evanjelia jednoducho nie je koniec 3. verša („čakanie na pohyb vody“) a ani 4. verš. Najstaršie zachované rukopisy, ktoré obsahujú tento verš, sú „západné“ (zo severnej Afriky a Talianska). Prvá grécka zmienka o 4. verši je v homílii svätého Jána Zlatoústeho. Od 9. storočia ho však obsahujú takmer všetky grécke texty evanjelia. To viedlo väčšinu biblistov k tomu, že tieto verše považujú za „glosu“ alebo komentár na okraji, ktorý pridal pisár a ktorý bol nakoniec prepísaný priamo do textu.
Na druhej strane, bez týchto veršov si 7. verš žiada vysvetlenie. Píše sa v ňom: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do nádrže, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ Kto rozvíri vodu? – jediné vysvetlenie, ktoré sa uvádza, je v spornom verši (anjel). Možno táto udalosť bola taká známa, že ju evanjelista zabudol vysvetliť a vysvetlenie bolo doplnené neskôr. V súčasnosti to nevieme s istotou.
Existuje ešte jeden náznak, že 3. a 4. verš sú glosou. Čítame tam, že to anjel (niektoré verzie dokonca hovoria „Pánov anjel“) rozvíril vodu. Avšak raní kresťania považovali akúkoľvek moc v pohanských náboženstvách za satanskú. Tak potom tento „anjel“ je padlý anjel. Z tohto dôvodu svätý Justín Filozof, ktorý písal na začiatku druhého storočia, poznamenal, že „diabol predkladá Asklépia ako kriesiteľa mŕtvych a liečiteľa všetkých chorôb“ (Dialóg so Židom Tryfónom, 69). O sto rokov neskôr Tertulián postavil do protikladu anjelovu prítomnosť v krstnej vode a „nesvätého anjela zlého, [ktorý] často podniká s tým istým živlom [t. j. s vodou] s cieľom zatratiť človeka“ (De Baptismo, 5).
Význam pasáže
Ak vezmeme do úvahy vyššie uvedené body, môžeme vidieť hlboký význam v tomto úryvku. Rozmarné, lotériové používanie uzdravujúcej moci démona v Asklépiovej nádrži dáva evanjelista do kontrastu s láskyplným, osobným stretnutím porazeného s Kristom, ktorý je skutočným lekárom duší a tiel. Kristova regeneračná moc je otvorená pre všetkých, ktorí hľadajú zjednotenie s ním. Pánova otázka porazenému pri bazéne: „Chceš ozdravieť?“ je opakovaná otázkou kňaza katechumenovi pri krstiteľnici: „Zjednocuješ sa s Kristom?“ V každom prípade na vyvolanie Kristovej uzdravujúcej moci postačí túžba.
Moja duša už mnoho rokov kruto trpí, Bože všetkej dobroty: urob pre mňa to, čo si kedysi urobil pre porazeného, aby som mohol kráčať po cestách, na ktoré pozývaš tých, ktorí milujú tvoje meno.
Z kánona, 3. óda
Zdroj: https://melkite.org/faith/healing-of-the-paralytic Preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://www.uncutmountainsupply.com/icons/of-christ/his-miracles-and-parables/icon-of-the-christ-healing-the-paralytic-20th-c-11l21/
Polovica PäťdesiatniceTretia nedeľa po Pasche: o myronosičkách
