Ján Krstiteľ / Sviatky

Úcta svätého Jána Krstiteľa podľa byzantskej tradície

od autora: Ján Krupa · 23 júna, 2023

V byzantskom obrade je svätý Ján Krstiteľ uctievaný nad všetkými ostatnými svätými a hneď pod anjelmi. Samozrejme, že do toho nezahŕňame preblahoslavenú Bohorodičku, Theotokos, ktorá ako „čestnejšie ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni“ požíva jedinečnú úctu (hyperdúliu) nad všetkými anjelmi a svätými.

Veľkosť a úcta svätého Jána Krstiteľa, o ktorom archanjel Gabriel v čase jeho počatia predpovedal, že bude „veľký pred Pánom“ (Lk 1, 14), sa zakladá na:

Kristovo priame svedectvo,
Jánov prísny asketický život
Jánovo svedectvo krvi na obranu Božích práv

Svätý Ján Krstiteľ bol poslaný Bohom v Eliášovej moci (porov. Mt 17, 9 – 13), aby pripravil ľud na príchod prisľúbeného Mesiáša (Mal 3, 1). V svojej úlohe Božieho posla (po grécky: angelos – anjel) mal ľuďom poukázať na ich Vykupiteľa, „Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29).

Podporte nás

Mal tiež pokrstiť Ježiša Krista v rieke Jordán a uviesť nášho Pána do jeho mesiášskeho poslania (Mt 3, 13 – 15).

Krstiteľ bol tak posledným z prorokov (Mt 11, 13), ktorý svojím poslaním spájal Starý a Nový zákon. Bol tiež Predchodcom (po grécky: Prodromos) Krista. Keďže pokrstil Ježiša, dostal prímeno Krstiteľ. Ako Boží posol (anjel) mal zvestovať príchod nebeského kráľovstva v osobe Ježiša Krista. Správne teda náš Pán svedčil o svätom Jánovi Krstiteľovi: „Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján“ (Lk 7, 28).

K týmto vyzdvihujúcim slovám svätý Teodor Studita († 826) dodáva: „Je potrebné, aby sme vychvaľovali Jána Krstiteľa, keď ho tak veľmi vychválil samotný Kristus, ktorý je Pravda a večné Božie Slovo?“ (porov. PG 99, 748).

Druhým dôvodom skorej úcty svätého Jána bol jeho neskazený a asketický život na púšti, pre ktorý ho cirkevní otcovia oslavovali ako „pozemského anjela v ľudskom tele“ (sv. Sofrón, PG 87, 3340).

Ján Krstiteľ, naplnený Svätým Duchom od pobytu v lone svojej matky (Lk 1, 15), strávil všetky roky svojej mladosti na púšti, kde sa pôstom a modlitbou pripravoval na svoje jedinečné poslanie.

Keď sa objavil v oblasti Jordánu, aby kázal pokánie, bol oblečený do odevu z ťavej srsti (Mt 3, 1 – 6), čo bol tradičný pre prorokov.

Ján vyšiel zo svojej samoty ako „hlas volajúceho na púšti“ (Jn 1, 23) a hlásal morálnu reformu ako prípravu na príchod Mesiáša:

„Robte pokánia, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3, 2). Zhromaždil skupinu učeníkov a po ich uvedení do asketického života ich učil, ako sa modliť. Týmto spôsobom bol svätá Ján Krstiteľ inšpiráciou pre púštnych otcov, ktorí ho považovali za svojho zakladateľa a skutočný vzor pustovníckeho života. Aby sme ešte raz citovali svätého Sofróna Jeruzalemského, svätý Ján Krstiteľ „odišiel na púšť, aby nenapodobňoval ľudí, ale anjelov“ (porov. PG 87, 3352).

Púštni otcovia, preniknutí týmto veľkým obdivom, ako prví šírili úctu ku Krstiteľovi medzi národmi Východu aj Západu.

Skorú úctu k svätému Jánovi Krstiteľovi umocňovali aj opakované nájdenia jeho relikvií, ktoré Boh oslávil mnohými zázrakmi.

O Krstiteľovej popularite svedčia nielen všetci evanjelisti, ale aj dobový židovský historik Jozef Flavius, ktorý okolo roku 90 zaznamenal, že kráľ Herodes Antipas sa pre Krstiteľovu popularitu obával povstania ľudu. Pokračoval:

„Herodes prikázal zabiť tohto Jána, zvaného Krstiteľ, hoci Ján bol spravodlivý muž a povzbudzoval židovský ľud k cnostnému životu, keď k nemu stále prichádzali, aby sa dali pokrstiť. Nabádal ich, aby boli spravodliví jeden k druhému a oddaní Bohu“ (porov. Židovské starožitnosti VIII, 5). Po sťatí svätého Jána učeníci vzali jeho telo a podľa ústnej tradície ho pochovali v samaritánskom meste Sebaste, mimo Herodesovej jurisdikcie (porov. sv. Hieronym, PL 25, 1156). Čoskoro sa Krstiteľov hrob stal veľkým atrakciou pre pútnikov, pretože Boh oslávil svojho verného služobníka mnohými zázrakmi. To bol dôvod, prečo cisár Konštantín Veľký († 337) nariadil postaviť nad Jánovým hrobom v Sebaste veľkolepú baziliku.

Nanešťastie, v márnej snahe obnoviť pohanstvo, cisár Julián Apostata/Odpadlík (361 – 363) spálil úctyhodné relikvie a ich popol rozptýlil vo vetre (porov. Teodoret, PG 82, 1092). Napriek tomu sa hrob svätého Jána Krstiteľa naďalej uctieval až do konečnej porážky križiakov v 12. storočí.

Podľa inej zbožnej tradície ctihodná Jana, manželka Herodesovho správcu Chúzu (Lk 8, 3), vzala hlavu svätého Jána Krstiteľa a pochovala ju na Olivovej hore pri Jeruzaleme.

Takmer o 300 rokov neskôr sa po prvý raz našla úctyhodnú hlava (čo potvrdil zázrak) a bola prenesená do sýrskej Emesy. Po nejakom čase sa Jánovej hlavy zmocnili heretici a ukryli ju v istom monastieri. V roku 453 bola druhý raz nájdená v ariánskom monastieri Spelaion pri Emese a slávnostne prenesená do Konštantínopolu.

Počas ikonoklastických/obrazoboreckých represálií (8. storočie) nejakí mnísi odniesli úctyhodnú relikviu a ukryli ju v dedinke Comana v provincii Pontus, kde zomrel svätý Ján Zlatoústy († 407).

Za vlády cisára Michala III. v roku 857 bola tretí raz nájdená hlava Jána Krstiteľa a slávnostne prenesená do Konštantínopolu, kde ju uložili v chráme cisárskeho paláca.

Hlava svätého Jána definitívne zmizla počas štvrtej križiackej výpravy (1204), keď ju križiaci vzali na Západ. V súčasnosti niekoľko chrámov v západnej Európe tvrdí, že vlastní Jánovu hlavu.

Bolo by ťažké dokázať, ktorá z nich je autentická.

Úcta svätého Jána Krstiteľa je starobylá a od raných storočí sa rozšírila na Východe i Západe. V byzantskom obrade je Jánovej pamiatke venovaný každý utorok, nechýba niekoľko osobitných pamätných dní:

1) 7. január – Zhromaždenie/Synaxis k Jánovi Krstiteľovi, čo je najstarší sviatok na pamiatku toho, ktorý „pokrstil nášho Pána v rieke Jordán“.

2) 24. február – Prvé a druhé nájdenie čestnej hlavy, na pamiatku prvého nájdenia vzácnej relikvie v Jeruzaleme a potom druhého nájdenia v Spelaione pri Emese. Bolo to 24. februára 457, keď bola úctyhodná hlava Krstiteľa slávnostne prenesená do Konštantínopolu a uložená v chráme Prodromos (Predchodca) na verejnú úctu.

3) 25. mája sa slávi Tretie nájdenie úctyhodnej hlavy, pretože práve 25. mája 857 bola vzácna relikvia slávnostne prenesená z dedinky Comana do Konštantínopolu.

4) 24. júna slávime sviatok Narodenia svätého Jána Krstiteľa, ktorý bol zavedený na koncom štvrtého storočia.

5) Takisto od štvrtého storočia slávime sviatok Sťatia svätého Jána Krstiteľa 29. augusta, na výročie posviacky Krstiteľovho chrámu v Sebaste. Byzantská cirkev na pamiatku Jánovho sťatia predpisuje v tento deň pôst.

6) 23. septembra sa pripomína Počatie svätého Jána Krstiteľa na základe osobitného Božieho zásahu pri jeho narodení (Lk 1, 5 – 25). Rímska cirkev prestala sláviť túto spomienku koncom 15. storočia.

Liturgická úcta svätého Jána Krstiteľa v byzantskom obrade dostala svoju definitívnu podobu v 9. storočí. Zachovalo sa niekoľko starobylých stichír, azda už z konca 4. storočia, na počesť Jána Krstiteľa. Ale hlavnými oslavovateľmi svätého Jána boli slávni byzantskí hymnografi ôsmeho storočia: svätý Germán Konštantínopolský († 733), svätý Andrej Krétsky († 740) a svätý Ján Damaský († 749). Ku Krstiteľovej liturgickej úcte prispeli aj dvaja hymnografi 9. storočia, svätá mníška Cassia a svätí mnísi z monastiera Studion.

Najznámejšia chváloreč na počesť svätého Jána Krstiteľa sa pripisuje svätému Sofrónovi Jeruzalemskému († 638), ktorý poskytol hymnografom niektoré vznešené výrazy (porov. PG 87, 3321n).

Tu treba spomenúť aj oslavnú reč (panegyrikon) svätého Andreja Krétskeho, prednesenú na sviatok sťatia Krstiteľovej hlavy (porov. PG 97, 1109n), ako aj dve chváloreči svätého Teodora Studitu († 826) na Jánovo narodenie a sťatie hlavy (porov. PG 99, 747n).

Existuje niekoľko skorších chválorečí na svätého Jána Krstiteľa, počnúc chválorečou od svätého Jána Zlatoústeho († 407) a pokračujúc chválorečami od niektorých slávnych rečníkov, napríklad od Antipatra z Bostry († asi 458) alebo od Bazila zo Seleúkie († 459). Všetci cirkevní otcovia boli presvedčení, že „chváliť Krstiteľa znamená chváliť Ježiša, pretože Krstiteľ vydal dojímavé svedectvo o našom Spasiteľovi!“

Tropár na Narodenie svätého Jána Krstiteľa (4. hlas)

Prorok a predchodca Kristovho príchodu, my, ktorí ťa oddane uctievame, nedokážeme ťa dostatočne vynachváliť, lebo tvojím slávnym a vznešeným narodením bola ukončená bezdetnosť tvojej matky, bol uvoľnený jazyk tvojho otca a svetu bolo ohlásené vtelenie Božieho Syna.

Stichira na Sťatie hlavy svätého Jána Krstiteľa (lítia)

Ako ťa máme volať, Prorok? Azda Anjel? Alebo Apoštol? Či možno Mučeník? Anjel, keďže si žil, ako keby si bol beztelesný; Apoštol, lebo si kázal ľudu; a Mučeník, keďže si bol sťatý pre Krista. Preto sa k nemu modlime za spásu našich duší. (Sv. German, † 733).

Pocta svätému Jánovi Krstiteľovi

„Všeobecne platí, že mužov pochvália iní muži, ale svätého Jána Krstiteľa pochválil Kristus, ktorý je večný Boh a Pravda, keď povedal: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11, 11). Keďže ho pochválila autorita večného Božieho Slova, pýtam sa vás: Potrebuje ešte naše chvály?“ (sv. Teodor Studita, PG 99, 749).

Zdroj: https://archpitt.org/the-veneration-of-st-john-the-baptist-according-to-the-byzantine-tradition/ Z angličtiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://www.artbychimevi.com/listing/555933354/byzantine-icon-of-st-john-the-glorious