Katechéza pre mládež: Viera – naša odpoveď Bohu (5)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Katechéza pre mládež: Viera – naša odpoveď Bohu (5)
Pre mňa osobne je viera vždy výzvou. Občas mám tak veľa otázok! Prečo je pre mňa také ťažké si vysvetliť, v čo verím?
V dnešnej dobe sa človek zdráha uznávať iné autority ako svoju vlastnú. Z tohto dôvodu je pre neho občas ťažké prijať fakt, že viera nie je len jeho osobné rozhodnutie, ale predovšetkým dar od Boha. To Pán začína dialóg s človekom.
Z hlbín ľudského srdca vychádza Pánovo pozvanie k vzrušujúcej ceste, k priateľstvu so Stvoriteľom, ktoré radikálne mení ľudský život. Božia milosť osvetľuje najhlbšie dimenzie ľudskej osoby. Svätý Duch usmerňuje človeka pri hľadaní pravdy a pravého dobra.
Neobmedzuje viera moju slobodu?
Viera je dar od Boha a vyžaduje si zmysluplnosť na osobnej úrovni. Keď ľudia veria, zosúlaďujú svoje mysle, svoje pocity a svoje správanie s pravdou zjavenou Bohom. Táto poslušnosť Bohu je ovocím hlbokej a pozornej poslušnosti Božiemu slovu a dodáva ľuďom odvahu priblížiť sa k samotnému Stvoriteľovi pomocou poslušnosti. Pravdy viery, ktoré ľudia prijímajú pomocou spolupráce s Božou milosťou, osvetľujú ich mysle a podporujú slobodu človeka ako Božieho dieťaťa.
Je veľmi ťažké zmieriť vieru s vedeckými faktami, ktoré ma učia na univerzite…
Ľudský rozum nie je vždy a hneď chápe Bohom zjavenú pravdu. Nemožno ju pochopiť spoliehajúc sa len na súčasnú skúsenosť. Bohom zjavenú pravdu obsiahneme rozumom pomocou duchovnej skúsenosti viery. To preto Kristus potvrdzoval svoje kázané slovo skutkami, napríklad svojimi zázrakmi. Tieto plody prinášajú tí, ktorí počas celého svojho života vydávajú svedectvo o pravosti Božieho zjavenia: zápas svätých, odvaha mučeníkov spolu s vytrvalosťou vyznávačov, hojné plody modlitby a aktivita veriacich Cirkvi vo svete.
Viera prináša človeku silnú vnútornú istotu a zároveň hľadá spôsoby, ako pomocou rozumu vysvetliť túto istotu, aby človek čoraz viac poznával a miloval Pána Boha. Jeden z veľkých cirkevných otcov, svätý Augustín, opísal vzťah medzi vierou a rozumom nasledovnými slovami: „Cháp, aby si mohol veriť. … Ver, aby si mohol chápať.“
Medzi vierou a vedou neexistujú žiadne protirečenia. Toto ukazuje vývoj teologických výkladov viery i vývoj vedeckého poznania. Viera osvietená Božou milosťou nám poskytuje príležitosť nazrieť do skutočnosti, ktorú ľudské poznanie nedokáže dosiahnuť. Avšak aj dôkladné štúdium stvoreného sveta a sveta ľudských vzťahov, založené na vedeckých metódach, umožňuje človeku priblížiť sa Stvoriteľovi všetkého, čo existuje, lepšie pochopiť veľkosť jeho plánu. Veda môže podporovať nábožné rozjímanie o Božej múdrosti.
Pochopil som správne, že len vedecké poznanie nepostačuje na poznanie pravdy, ale že je potrebné pestovať aj našu vieru?
Áno, „bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu“ (Hebrejom 11, 6). Viera je v skutočnosti našou odpoveďou na jeho pozvanie k novému, plnému životu. Viera nás vlastne uschopňuje prijať dar bytia Božími deťmi, stať sa účastnými na večnom šťastí v náručí milujúceho Otca. Sám Kristus učil svojich učeníkov: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16, 16). Preto Spasiteľ objasňuje, že on je jediná „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6).
Pán jedným dychom povoláva človeka k plnosti života a nenúti ho. Zrelá viera je výsledkom slobodného rozhodnutia zodpovednej osoby. Boh zároveň dobrovoľne a z lásky povoláva človeka k spáse. A toto povolanie vylučuje akékoľvek donucovanie a nátlak.
Takže môže viera, ak to chápem správne, zmeniť môj život?
Človek svojou slobodnou odpoveďou spolupracuje na Božom pláne spásy, ktorý mu otvára nové možnosti. Človek je povolaný neustále rásť vo viere a svojím dôveryhodným svedectvom neúnavne prinášať dobré plody.
Následkom toho viera je už tu, v našom pozemskom živote, a stáva začiatkom večného života pre človeka. Napriek všetkým možným skúškam sme povolaní byť vernými svedkami Krista. Pre svet, ktorý je zranený hriechom a unavený zúfalstvom a beznádejou, je tento druh svedectva viery mimoriadne dôležitý.
Our faith inspires us to be the “light of the world” and the “salt of the earth” (compare Mt 5:13-14). The faith of a young person — this is a great treasure for the whole Church. For our people, faith is an inexhaustible source of spiritual integrity.
Naša viera nás inšpiruje byť „svetlom sveta“ a „soľou zeme“ (porov. Mt 5, 13 – 14). Viera mladého človeka – to je veľký poklad pre celú Cirkev. Pre našich ľudí je viera nevyčerpateľným zdrojom duchovnej celistvosti.
| Viera človeka je dar od Boha. Naša viera sa rodí z viery Cirkvi a je ňou vyživovaná. |
Symbol viery je tlačený text, v ktorom sa nachádzajú spásonosné pravdy našej kresťanskej viery a každé vyhlásenie v ňom je symbolom božskej skutočnosti, v ktorej sa nachádzame pomocou viery.
Nicejsko-konštantínopolský symbol viery je ovocím prvých dvoch ekumenických koncilov: Nicejského (r. 325) a Konštantínopolského (r. 381). Tento Symbol viery je spoločný všetkým cirkvách Východu a Západu.
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa
Ma hlbšie štúdium:
1 Zdrojom kresťanského života je viera v zmŕtvychvstalého Krista. Táto viera, ktorú Cirkev sformulovala v Nicejskom vyznaní viery, známom aj ako Nicejsko-konštantínopolský symbol viery,[1] je vyjadrená v jej liturgickej modlitbe. Pomocou tejto liturgickej modlitby sa stávame účastnými na Kristovej Pasche – účastnými na novom živote v Kristovi. V tomto novom živote rastieme pomocou prostriedkov duchovnej práce a morálneho úsilia. Preto spojenie symbolu viery s anaforou liturgie svätého Bazila Veľkého tvorí metodologický kľúč k textu katechizmu Kristus – naša Pascha.
Symbol viery
2 O viere v zmŕtvychvstalého Krista ako samotnom zdroji kresťanského života apoštol Peter kázal nasledovné: „Ježiša Nazaretského… Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci… Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami“ (Sk 2, 22 – 24. 32). Význam zmŕtvychvstania pre našu spásu tvrdí apoštol Pavol: „A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch“ (1 Kor 15, 17). A tak Cirkev už takmer dvetisíc rokov neprestajne dosvedčuje a káže Kristovo zmŕtvychvstanie, aby ľudia mohli uveriť a byť spasení: „Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? … Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo“ (Rim 10, 14. 17).
3 Náš katechizmus už svojím samotným názvom Kristus – naša Pascha poukazuje na paschálne základy viery: Kristus „smrťou smrť premohol“ a svojím zmŕtvychvstaním „život večný daroval“. Viera v Kristovo zmŕtvychvstanie nás vedie k viere v Boha – Otca, Syna a Svätého Ducha, lebo Kristus, Boží Syn, „jeden vo Svätej Trojici“, nám vo Svätom Duchu zjavil Boha Otca. Cirkev túto vieru apoštolov slávnostne vyznáva v Nicejsko-konštantínopolskom symbole viery:[2]
Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného.
I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené.
On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si
telo z Márie Panny a stal sa človekom.
Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca.
I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca [i Syna]. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.
V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.
4 Názov symbol [viery] znamená, že každé slovo vyznania viery nielenže vyjadruje nejakú predstavu o Bohu, ale zároveň nás uvádza do samotného tajomstva Božej skutočnosti, zjavujúc Boha pre našu odpoveď viery: „Kázanie apoštolov a učenie Otcov potvrdilo jedinú vieru Cirkvi a ona, oblečená do rúcha pravdy utkaného z teológie, ktorá zostupuje zhora, správne odovzdáva tajomstvo zbožnosti a ospevuje jeho slávu.“[3]
5 Vyznávanie symbolu viery je modlitbovou kontempláciou Cirkvi a znakom jednoty kresťanov vo viere: „Nech váš [symbol viery] je akoby zrkadlom pre vás. Tam sa pozrite, či veríte všetko, čo sa zaväzujete veriť, a tak sa radujte deň čo deň zo svojej viery.“[4]
Viera – základ kresťanského života
833 Metropolita Andrej Šeptický učí: „Ako je nebo ďaleko od zeme, tak je ďaleko neveriaci od veriaceho…, ktorý má živú a silnú vieru. Len tento druh viery dáva večný život, len tento druh viery zachraňuje (porov. Jk 2, 14 – 16), len takáto viera vedie zo smrti k životu, len takáto viera dáva ‚moc stať sa Božími deťmi‘ (Jn 1, 12).“[5]
834 Viera je otvorenosť celého človeka pôsobeniu Svätého Ducha a osobnému zjednoteniu so vzkrieseným Kristom. Na rozdiel od nekresťanských pokusov dosiahnuť dokonalosť, ktoré sa spoliehajú jedine na ľudskú silu, kresťanstvo hlása nový, pravý základ pre ľudskú svätosť a spravodlivosť, ktorým je viera v Ježiša Krista.
835 Viera dáva zrodenie novému stvoreniu vo svätom tajomstve krstu (porov. 2 Kor 5, 17). Kto uverí v Krista, vyzlečie si staré ja a oblečie si nové (porov. Ef 4, 22 – 24). Apoštol Pavol opisuje život vo viere ako život Krista v nás a náš život v Kristovi (porov. Gal 2, 20 – 21; Flp 1, 21).
836 Viera spočíva pri základe kresťanskej morálky. Viera je začiatkom cnostného života a cnostného konania. Viera je predovšetkým Boží dar prijatý v krste. Viera je veľká duchovná sila, ktorá nám bola daná. Viera je zároveň naše povolanie. Viera nám poskytuje poznanie Boha a neviditeľných vecí (porov. Hebr 11, 1). Viera predchádza nádej a lásku, keďže viera a nádej sa spájajú s Pravdou, ktorú možno vnímať len vierou. Dalo by sa povedať, že viera umiestňuje Pravdu do jadra ľudskej osoby.[6]
837 Cnosťou viery sa človek stane schopným zachovávať prvé tri z Desatora prikázaní. Viera nás otvára Bohu a spája nás v duši so Stvoriteľom a Spasiteľom. Práve vierou sa staneme schopnými klaňať sa jedinému Boha v Duchu a Pravde. Pravá viera vylučuje klaňanie sa akýmkoľvek iných bohom, ako aj veštenie, poveru a mágiu. Tieto porušujú prvé prikázanie: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ (Ex 20, 3; Dt 5, 7).
838 Biblická tradícia učí, že spravodlivý človek žije z viery (porov. Hab 2, 4; Rim 1, 17; Gal 3, 11; Flp 3, 9; Hebr 10, 38). Život z viery podnecuje kresťana k oslave Pánovho mena. Svätý Duch, ktorý pôsobí v kresťanoch, volá z ich vnútra: „Abba! Otče!“ (Gal 4, 6). Inými slovami, Svätý Duch ich učí oslavovať Boha správne v Kristovi. Kresťan, poučený cnosťou viery o svätosti a veľkosti Božieho mena, je schopný plniť druhé prikázanie: „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo!“ (porov. Ex 20, 7; Dt 5, 11). Kresťan sa nebude rúhať, nebude falošne prisahať a bude sa vyhýbať preklínaniu, páchaniu svätokrádeže a podobne.
839 V nedeľu Kristova cirkev slávi Pánov deň, ktorý cirkevní otcovia nazývali „malá Pascha“. Krstom sa veriaci stane účastným na paschálnom tajomstve. Zároveň sa stane v duši zviazaným s liturgiou Cirkvi. A tak každý kresťan je povolaný zúčastňovať sa na jej slávení. Naša účasť na božskej liturgii v nedeľu a vo sviatok je prejavom a potvrdením jednoty s Bohom a Cirkvou vo viere a láske. Preto nás Pán poučuje v treťom prikázaní: „Pamätaj na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil!“ (porov. Ex 20, 8; Dt 5, 12). Navyše k účasti na božskej liturgii a iných bohoslužbách praktizujúci kresťania slávia svätý Pánov deň aj tým, že prehlbujú svoje poznanie viery, zdržiavajú sa ťažkej práce a konajú skutky milosrdenstva (návšteva chorých, nevládnych, pomoc núdznym atď.). Slávením Pánovho dňa my ako kresťania otvorene vyznávame našu vieru, uznávame, že sme nové stvorenie v Kristovi a údy jeho tela, Cirkvi, a očakávame „nové nebo a novú zem“ (porov. Zjv 21, 1).
Zdroj: Christ – our Pascha Preložil o. Ján Krupa
[1][1] Porov. Prvý nicejský koncil, Symbol viery; Prvý konštantínopolský koncil, Nicejsko-konštantínopolský symbol viery.
[2] Liturgikon, Božská liturgia náš otca svätého Bazila Veľkého, Symbol viery; Prvý konštantínopolský koncil, Nicejsko-konštantínopolský symbol viery.
[3] Kvetná trióda, Nedeľa svätých Otcov prvého ekumenického koncilu v Nicei, Kondák.
[4] Augustín z Hippo, Kázne na vybrané čítania z Nového zákona, VIII, 13: PL 38, 399.
[5] Metropolita Andrej Šeptický, Божа мудрість [Božia múdrosť] (1932-1933).
[6] Porov. Maxim Vyznávač, Listy: PG 91, 364nn.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Katechéza pre mládež: Boh – vševládny Otec (6)Katechéza pre mládež: Viera je z hlásania (4)
