Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá kresťanskej iniciácie – krst, myropomazanie, Eucharistia

Sväté tajomstvá kresťanskej iniciácie

408 Účasť na živote Najsvätejšej Trojice sa pre nás stala skutočnosťou pomocou svätých tajomstiev krstu, myropomaznia a eucharistie. Inými slovami, získali sme podiel Božom živote tým, že sme sa zjednotili s Kristom, že sme prijali pečať Svätého Ducha a máme účasť na Kristovom tele a krvi v spoločenstve, ktoré sa nazýva Cirkev. Tak ako človek po narodení začal dýchať a potom prijíma potravu, aby mohol žiť, tak aj novopokrstený, ktorý sa v krstiteľnici narodil k novému životu, začal dýchať Svätým Duchom a prijíma potravu svätého prijímania, aby mohol rásť v Kristovi. Pomocou modlitieb a posvätných úkonov liturgického obradu každého z týchto tajomstiev Cirkev vedie veriacich (grécki Otcovia hovoria o mystagógii – uvádzaní do tajomstva) k pochopeniu tajomstva a jeho vnímaniu ako jediného, jednotného pôsobenia Božej milosti. Preto sa v tradícii východnej cirkvi tieto tri sväté tajomstvá slávia spoločne.[1]

Sväté tajomstvo krstu


Odber nových článkov


Krst je zrodením k novému životu v Kristovi

409 Otec nám zjavil a daroval večný život prostredníctvom svojho Syna vo Svätom Duchu. Tento život nového stvorenia sa nám stal prístupným nie až po smrti, ale už teraz. Pomocou svätých tajomstiev krstu a myropomazania spolu s Eucharistiou sme zjednotení s Kristom. V ňom sme sa stali dedičmi božského života, nositeľmi Svätého Ducha, ktorý nám zjavuje plnú Kristovu pravdu. Duch nás vedie po cestách Kristových prikázaní a modlí sa v nás: „Abba, Otče!“ (Rim 8, 15). Pomocou týchto svätých tajomstiev sa stávame údmi Kristovho tela a chrámami Svätého Ducha.

410 V rozhovore s Nikodémom Kristus hovoril o uvedení nového života ako o procese „znovuzrodenia“ alebo „narodenia zhora“ (porov. Jn 3, 3). Toto nové narodenie je narodením „z vody a z Ducha“ (Jn 3, 5). Vykonáva sa vodou v liturgickom obrade, skutočnosťou sa stane mocou Svätého Ducha. Krst je pre nás začiatkom plnosti života, pre ktorú sme boli stvorení:

Ján kázal krst pokánia a celá Judea sa k nemu vydala. Pán klásal krst adopcie synov. Kto z tých, ktorí svoju nádej vkladajú do [Pána], neposlúchne? Jánov krst bol predbežný, Ježišov krst bol zavŕšením. Jánov krst bol rozchodom s hriechom, Ježišov krst bol zjednotením s Bohom.[2]

V krste nás Boh nielen zachraňuje z hriechu, ale nám aj dáva neoceniteľné poklady nového života.

Krst je odumretie a zmŕtvychvstanie v Kristovi

411 Aby nás Kristus urobil účastnými na Božom živote a uschopnil nás žiť v slobode Božích detí, oslobodzuje nás od otroctva hriechu. Do tohto otroctva sme dospeli Adamovým pádom a vlastnými hriechmi. Keď Kristus vzal na seba hriech sveta, akceptoval aj konečný dôsledok tohto hriechu, ktorým je smrť. Premohol ju však smrťou, ktorú dobrovoľne akceptoval na kríži. V krste nás Kristus robí účastnými na svojom víťazstve nad hriechom a smrťou.

412 Aj náš vstup do nového života sa začal odumretím hriechu (porov. Rim 6, 2), ktoré je odumretím s Kristom. No toto odumretie vyvrcholilo v našom vzkriesení s Kristom: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6, 4). Svojou smrťou a zmŕtvychvstaním a zoslaním Svätého Ducha nás Kristus uviedol do Božieho života. Do tohto života sme vstúpili svojou smrťou a vzkriesením v Kristovi a prijatím daru Svätého Ducha. Iba skrze smrť „starého ja“ sa človek môže stať „novým človekom“ – „novým stvorením“ v Kristovi (porov. 2 Kor 5, 17; Kol 3, 9 – 10; Gal 6, 15).

Náš krst je „požehnanie Jordána“

413 V obrade krstu sa Cirkev modlí, aby „milosť vykúpenia, požehnanie Jordána“[3] zostúpili na vodu. Modlíme sa, aby sa v tomto krste teraz uskutočnilo to, čo bolo zjavené pri rieke Jordán. Tam Otec prostredníctvom Svätého Ducha vyhlásil Ježiša za svojho milovaného Syna. To, čo sa zjavilo v Kristovi – že je Boží Syn – sa stalo skutočnosťou všetkých, ktorí sú pokrstení.

Aj na teba, ak máš úprimnú zbožnosť, zostúpi Svätý Duch a zhora bude nad tebou počuť hlas Otca, ktorý nepovie: „Tento je môj Syn“, ale: „Tento sa teraz stal mojím synom.“ Lebo len Kristovi patrí „je“… Tebe patrí „sa teraz stal“, pretože synovstvo nemáš od prirodzenosti, ale dostal si ho v dôsledku adopcie. On je Synom od večnosti, ale ty si túto milosť dostal v dôsledku povýšenia.[4]

414 Krst je prvé tajomstvo, ktoré musí človek prijať, aby vstúpil do Cirkvi, ktorá je archou spásy. Krst je prostriedok, ktorým sa človek stal údom Cirkvi, ktorá je Kristovým telom. „Odkiaľ je to, že sme kresťania? Univerzálnou odpoveďou by bolo, že z viery. A akým spôsobom sme spasení? Jednoducho vďaka znovuzrodeniu pomocou milosti, ktorá nám bola daná v krste.“[5] Krst odomyká prístup k ostatným svätým tajomstvám a posvätným obradom v Cirkvi, skrze ktoré Pán posväcuje, oživuje a vedie svoju Cirkev ako celok a každého veriaceho zvlášť. Preto sa pokrstení už teraz stali „dedičmi kráľovstva“ a dostali „blaženosť svätých“.[6]

Jeden krst na odpustenie hriechov

415 V krste človek dostal odpustenie všetkých hriechov: „Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20). Po zjednotení s Kristom a po tom, ako sa stal chrámom Svätého Ducha, je kresťan pôsobením Božej milosti oslobodený z otroctva hriechu a smrti. Stal sa schopným rásť v podobe s Bohom. Príbuzenstvo s Bohom a schopnosť pre podobu s Bohom prostredníctvom Krista vo Svätom Duchu je pokrstenému človeku daná raz a navždy. Preto možno toto tajomstvo prijať len raz za život. Avšak aj po krste má človek, ktorý ešte nie je zocelený vo výbere toho, čo je dobré, sklon k hriechu. Preto sa človek uchyľuje k tajomstvu pokánia. V tomto svätom tajomstve človek pokračuje na ceste pokánia, obrátenia, očisťovania od hriechu a posilňovania v čnostiach.

Potreba viery

416 Kristus poslal svojich učeníkov kázať s uistením: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16, 16). Pre prijatie spásonosného daru krstu je podstatná viera – viera v Krista, Božieho Syna, „v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov“ (Kol 1,14) a dar príbuzenstva s Bohom: „Ak veríš z celého srdca, môžeš byť pokrstený“ (Sk 8, 37). „Skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 26 – 27).

417 „Viera a krst sú dve príbuzné a neoddeliteľné cesty spásy: viera sa zdokonaľuje krstom a krst je založený na viere… Najprv prichádza vyznanie [viery], ktoré nás uvádza do spásy, a po ňom nasleduje krst, ktorý spečaťuje náš súhlas.“[7] Po prijatí daru krstu ako akéhosi semena sme povolaní spolupracovať so Svätým Duchom, aby sme prinášali hojné ovocie: „Lebo hoci sa odpustenie hriechov udeľuje všetkým rovnako, dar Svätého Ducha sa udeľuje úmerne viere každého… Bežíš sám za seba, preto sa staraj o svoj vlastný prospech.“[8]

Krst detí

418 Cirkev krstí dospelých i deti, aby ich uviedla do nového Kristovho života. Cirkev krstí deti, nositeľov Božieho obrazu, aby mohli prijať milosť Božej podoby. Spolu s darom života je najvzácnejším darom, ktorý môžu rodičia dať, priviesť svoje dieťa k tajomstvu krstu. Keď sa krstia deti, cirkevné spoločenstvo, ktoré je zastúpené krstnými rodičmi, vyjadruje v ich mene vieru v Krista. Krstní rodičia spolu s otcom a matkou prijímajú zodpovednosť pred Bohom a Cirkvou za kresťanskú výchovu dieťaťa. Dieťa má v cirkevnom spoločenstve rásť vo viere, ako aj v kresťanskom životnom štýle a v poznaní Boha. Aby sa človek mohol stať krstným rodičom, či už detí alebo dospelých, je potrebné, aby bol veriaci, aby sa jeho viera a spôsob života stali vzorom pre budúce krstné dieťa. Duchovný vzťah medzi krstnými rodičmi a krstnými deťmi pretrváva po celý ich život. Krst dieťaťa nemožno považovať za porušenie jeho práv alebo slobôd, pretože tak ako rodičia alebo opatrovníci živia a učia dieťa pre jeho dobro, tak aj veriaci rodičia tým, že priviedli svoje dieťa k tajomstva krstu, otvorili ho životu v Bohu.

Obrad krstu

419 Obrad krstu sa začína ustanovením katechumena — prípravou osoby na krst. Pri úvodnej modlitbe kňaz položí svoju ruku na katechumena. Takto Cirkev vezme katechumena do svojej starostlivosti, aby bol „uznaný za hodného utiekať sa k [Božiemu] svätému menu a nájsť ochranu v tôni [Božích] krídel.“[9] Potom Cirkev pomocou modlitieb a exorcizmov ochraňuje katechumena pred vplyvom Satana. Následne sa katechumen buď osobne alebo prostredníctvom krstných rodičov zriekne Satana a jeho skutkov a zjednotí sa s Kristom Spasiteľom. Na znak tohto zjednotenia s Kristom prejde z chrámovej predsiene (symbol sveta) do stredu lode (symbol Kristovej Cirkvi).

420 Bezprostredne pred ponorením (alebo poliatím) kňaz pomaže katechumena posväteným olejom. Toto pomazanie je znakom moci Svätého Ducha, ktorú dostane pri krste. Dáva sa katechumenovi ako „meč spravodlivosti“ na „odvrátenie každého pôsobenia diabla“ a na „obnovenie tela i duše“.[10] Kňaz pomaže čelo, hruď, plecia, uši, ruky a nohy.[11] Pomaže čelo, „aby sa mu rozum otváral na pochopenie a prijatie tajomstiev Kristovej viery“. Pomaže hruď, aby pokrstený „miloval Pána Boha celým svojím srdcom“. Pomaže plecia, aby „ochotne zobral na seba príjemné Kristovo jarmo“. Pomaže uši „aby mu sluch slúžil na počúvanie viery a prijímanie hlasu božského evanjelia“. Nakoniec pomaže ruky i nohy krstenca, aby „zdvíhal svoje ruky k svätyni, aby v každom čase konal spravodlivo“ a „kráčal v šľapajach Kristových prikázaní“. Pomazanie tela naznačuje, že v krste sa obnoví celá prirodzenosť človeka spolu so všetkými jeho zmyslami.

421 Krst sa vykonáva vodou, ktorá je symbolom života, ale aj smrti („vody potopy“, porov. Gn 6 – 9). Prechod cez vody Červeného mora symbolizuje spásu (porov. Ex 14), zatiaľ čo obmytie vodou je symbolom uzdravenia (napr. vyliečenie Námana z malomocenstva, porov. 2 Kr 5, 10 – 14). Kňaz tri razy ponorí osobu do vody alebo jej tri razy vyleje vodu na čelo s vyhlásením: „Krstí sa Boží služobník (meno) v mene Otca. I Syna. I Svätého Ducha. Amen.“ Krst je smrťou „starého človeka“ a narodením „nového človeka“, ktorý je zjednotený s tromi božskými osobami – Otcom, Synom a Svätým Duchom (porov. Mt 28, 19). K tomu dôjde pomocou zjednotenia s Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním (porov. Rim 6). Na znak nového narodenia sa pokrstenej osobe dá kresťanské meno, ktorým Cirkev uvedie novopokrstenú osobu do duchovného vzťahu s jej nebeským patrónom.

422 Novorodenec v Kristovi dostane biele rúcho, krstné rúcho (kryžmo). Je to rúcho spravodlivosti a symbolizuje „oblečenie si“ zmŕtvychvstalého Krista: „Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 27). Obliecť si Krista znamená, že novopokrstení sa stali novými ľuďmi: zaodetí do svetlého rúcha hlásajú pred ostatnými, že v nich žije a pôsobí Kristus. Kňaz podá novopokrstenému zažatú sviecu so slovami: „Prijmi túto horiacu sviecu a po celý svoj život sa usiluj o svoje prežiarenie svetlom viery a dobrých skutkov, aby si mohol, keď príde Pána, radostne mu vyjsť v ústrety so všetkými svätými.“ Ako je Kristus „svetlo [ktoré] vo tmách svieti“ (porov. Jn 1, 5), tak aj ten, ktorého Kristus osvietil v krste, je povolaný byť „svetlo sveta“ (Mt 5, 14).

Celebrant tajomstva krstu

423 Tajomstvo krstu zvyčajne slávi kňaz. Je duchovným otcom farského spoločenstva, s ktorým sa novopokrstená osoba zjednotí (a teda náležitým predsedajúcim). Avšak v prípade nebezpečenstva smrti môže krstiť každý kresťan. V takom prípade sa krst vykoná trojnásobným poliatím osoby vodou so slovami: „Krstí sa Boží služobník (meno) v mene Otca. I Syna. I Svätého Ducha. Amen.“ Často sa stáva, že osoba, ktorá prijala krst v nebezpečenstve smrti, prijala ho bez úplného liturgického obradu. Ak táto osoba naďalej žije a uzdraví sa, treba ju priviesť ku kňazovi, ktorý dokončí spomenutý obrad a vykoná aj myropomazanie. Tajomstvá krstu a myropomazania sa prijímajú len raz za život, pretože po narodení v Kristovi prostredníctvom Svätého Ducha navždy zostávame deťmi Otca.

Sväté tajomstvo myropomazania

Dar Päťdesiatnice

424 Tak ako paschálne tajomstvo Kristovej smrti a zmŕtvychvstania našlo svoje zavŕšenie v zoslaní Svätého Ducha na apoštolov, tak aj naše znovuzrodenie v Kristovi bolo spečatené darom Svätého Ducha. Myropomazanie je pečaťou daru, ktorý sme dostali v krste. Manifestuje, že každý pokrstený človek prijal príchod Svätého Ducha, tak ako apoštoli v Päťdesiatnicu. Toto pomazanie Svätým Duchom naznačuje, že každý kresťan sa narodil k novému životu v Kristovi a stal sa dieťaťom Otca, aby mal podiel na kráľovskej, kňazskej a prorockej službe Krista pre spásu sveta. To sa zdôrazňuje v modlitbe posvätenia myra vo Veľký a Svätý štvrtok:

Zošli, Pane, svojho najsvätejšieho Ducha na toto myro a urob z neho kráľovské pomazanie, duchovné pomazanie, ktorým boli pomazaní králi, veľkňazi a proroci a všetci ich nástupcovia – biskupi a presbyteri a všetci, ktorí až do dnešného dňa prijali znovuzrodenie v prameni obnovy… Urob z tohto myra zostúpenie Svätého Ducha.[12]

Kráľovská, kňazská a prorocká služba

425 Prijatím pečate daru Svätého Ducha sa kresťania stali členmi „vyvoleného rodu, kráľovského kňazstva, svätého národa, ľudom určeným na vlastníctvo, aby… zvestovali slávne skutky toho, ktorý… [ich] z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2, 9).

Všetci, ktorí sa znovuzrodili v Kristovi, boli učinení kráľmi znamením kríža. A pomazanie Svätým Duchom ich zasväcuje za kňazov, takže okrem tejto osobitnej služby sa všetci kresťania – naplnení Duchom a poznaním – uznávajú za členov tohto kráľovského národa a za podielníkov na kňazskej službe. Veď čo je pre dušu kráľovskejšie ako môcť disciplinovať svoje telo, podriadiť ho Bohu? A čo je kňazskejšie ako obetovať Pánovi čisté svedomie a prinášať na oltár svojho srdca čisté obety zbožného života?[13]

Prorocká služba veriacich sa napĺňa prinajmenšom tromi spôsobmi: neochvejným vyznávaním viery, prehlbovaním svojho chápania viery a svedectvom o Kristovi vo svete.[14] Preto sa Cirkev počas myropomazania modlí za novopokrsteného slovami, aby sa stal „pevným, silným a neotrasiteľným v pravej viere, láske a nádeji“ a aby „odvážne, bez strachu a zahanbenia“ vyznával pre všetkými „meno Krista, nášho Boha“.[15]

426 Myropomazaním sa spečaťuje dar Svätého Ducha, aby sa kresťan mohol stať „odvážnym a víťazným bojovníkom Krista, nášho Boha“, ochotným „trpieť a zomrieť z lásky k nemu“. Pomocou „rastu v cnostiach“ môže dospieť „k plnej miere Kristovho veku“ (Ef 4, 13). Toto sa v kresťanovi uskutočňuje „mocou, pôsobením, milosťou a zostúpením Svätého Ducha“.[16]

427 Tak ako po Kristovom krste v Jordáne Svätý Duch viedol Krista v jeho spásonosnom poslaní a ako Svätý Duch vedie cirkevné spoločenstvo od zostúpenia na apoštolov v Päťdesiatnicu, tak aj v tajomstve myropomazania Svätý Duch udeľuje každému kresťanovi schopnosť rozpoznať a uskutočniť základné povolanie (poslanie) svojho života pre spásu a premenenie sveta.

Obrad myropomazania

428 Obrad myropomazania sa vykonáva bezprostredne po krste, pretože kde je život, tam je aj dych. Sväté myro, voňavá zmes olejov a iných aromatických zložiek, symbolizuje bohatstvo a rozmanitosť duchovných darov, ktoré Svätý Duch udeľuje novonarodenému v Kristovi.

Vyvarujte sa domnienky, že tento olej [t. j. myro] je obyčajnou masťou. Tak ako po zvolaní Svätého Ducha eucharistický chlieb už nie je obyčajným chlebom, ale Kristovým telom, tak tento svätý olej v spojení so zvolaním Svätého Ducha už nie je obyčajným alebo bežným olejom, ale stal sa milostivým darom Krista a Svätého Ducha, darom, ktorý spôsobuje príchod jeho božstva.[17]

Sväté myro posväcuje vo Veľký štvrtok hlava samosprávnej cirkvi pre používanie kňazmi, čo vypovedá o jednote cirkvi.

429 Počas obradu myropomazania kňaz pomaže novopokrstenému čelo, oči, nos, ústa, uši, hruď, ruky a nohy. Hlása: „Pečať daru Svätého Ducha.“ Novopokrstený sa má „každým slovom a skutkom“ páčiť Bohu a má sa stať „synom (dcérou) a dedičom (dedičkou)“ jeho kráľovstva. Svätý Duch premieňa myšlienky, city a skutky tých, ktorí sú príslušníkmi kráľovstva.

430 Slová „pečať daru Svätého Ducha“ svedčia o tom, že kresťan patrí Bohu. Kresťania sú Božím vlastníctvom, pretože sme boli „označení pečaťou prisľúbeného Svätého Ducha, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy“ (Ef 1, 13 – 14). Kresťan žije v Kristovi vďaka moci a pôsobeniu Svätého Ducha: „A pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale ako jeho pomazanie vás poúča o všetkom – a je pravdivé, nie je lžou – teda ako vás poučilo, ostávate v ňom“ (1 Jn 2, 27).

Tajomstvo Eucharistie

431 Tajomstvo Eucharistie (svätého prijímania) je tretie z tajomstiev kresťanskej iniciácie. V Eucharistii novopokrstený, ktorý sa narodil v Kristovi a bol naplnený Svätým Duchom, prijíma spoločenstvo Kristovho tela a krvi pri svätom eucharistickom stole. Ale na rozdiel od krstu a myropomazania, ktoré prijímame len raz, tajomstvo Eucharistie prijímame po celý život, pretože práve pomocou tohto tajomstva rastieme v milosti, ktorú sme prijali v krste a myropomazaní – v milosti byť Božími synmi a dcérami. Z tohto dôvodu naša cirkev podáva sväté prijímanie novopokrsteným.[18]

432 V tajomstve svätého prijímania nám Kristus dáva svoje vlastné ja, svoje telo a krv, ako pokrm pre náš rast v novom živote. Pri Tajomnej (Poslednej) večeri Kristus obetoval seba samého za nás, aby sme my mohli obetovať svoj život za blížneho, ako on obetoval svoj život (porov. Jn 13, 34). Keď prijímame Pánovo telo a krv, dostávame závdavok večného života: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 54). Účasťou na Kristovom tele a krvi už máme večný život, ktorého plnosť sa zjaví pri slávnom druhom Kristovom príchode. „Lebo – keďže nám daroval svoj vlastný obraz a svojho vlastného ducha, a my sme ich nestrážili – vzal na seba účasť na našej úbohej a slabej prirodzenosti, aby nás očistil a urobil neporušiteľnými a znovu nás ustanovil ako podielníkov na svojom božstve.“[19]

433 Svätá Eucharistia najplnšie manifestuje a vytvára naše spoločenstvo s Bohom i s druhými. Všetci, ktorí majú spoločenstvo s Kristom, sa stávajú „jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi“ (Rim 12, 5). Inými slovami, stávame sa jednou Cirkvou. „Keďže je jeden [eucharistický] chlieb, my mnohí sme jedno telo [Krista], lebo všetci máme podiel na jednom chlebe“ (1 Kor 10, 17). Tú istú pravdu vyznávame aj v anafore svätého Bazila Veľkého, keď Boha prosíme: „Nás všetkých, prijímajúcich z jedného chleba a z jednej čaše, zjednoť medzi sebou navzájom, aby sme mali účasť aj na prijatí jediného Svätého Ducha.“ Svätý Ján Damaský učí:

Hovorí sa o účasti, pretože pomocou nej máme podiel na Ježišovom božstve. Hovorí sa aj o svätom prijímaní, ktoré je skutočným spoločenstvom, pretože pomocou neho máme spoločenstvo s Kristom a účasť na jeho tele a božstve: [zároveň] máme spoločenstvo a pomocou neho sme zjednotení jeden s druhým. Lebo, keďže máme účasť na jedom chlebe, všetci sa stávame jedným Kristovým telom a jednou krvou a údmi jeden druhého, keďže sme s Kristom jedno telo.[20]

Eucharistia je Kristovo telo a krv

434 Pri Tajomnej (Poslednej) večeri Ježiš Kristus zjavil nepochopiteľné tajomstvo svojho tela: pri vtelení dostal telo od Panny Márie a v Eucharistii ho ponúka svojim učeníkom ako pokrm, aby sa v Cirkvi celé ľudstvo a celé stvorenie stalo jeho telom. Svätý Ján Zlatoústy vysvetľuje Kristov dar pri Tajomnej večeri, pričom akoby preformuloval Kristove slová: „Chcel som sa stať vaším bratom. Pre vaše dobro som mal účasť na tele a krvi a dávam vám späť telo a krv, ktorými som sa stal vaším príbuzným.“[21]

435 Božská liturgia je pamiatka, pokračovanie Tajomnej večere: „Prijmi ma dnes, Syn Boží, za účastníka na svojej tajomnej večeri.“[22] Tak ako Kristus pri Tajomnej večeri ponúkol apoštolom spoločenstvo na jeho tele a krvi, tak nám pri liturgii ponúka toto spoločenstvo: „Keď teda uvidíte, že vám kňaz podáva [večeru], neberte do úvahy, že to robí kňaz, ale že to Kristova ruka je vystretá.“[23] Ikona svätého prijímania apoštolov a ikona Tajomnej večere znázorňujú to, čo sa deje na liturgii: Kristus podáva sväté prijímanie svojho tela a krvi svojim apoštolom, ktorí predstavujú všetkých veriacich. Na liturgii sa kňaz pred svätým prijímaním modlí: „Ráč nám svojou štedrou rukou podať svoje prečisté telo a presvätú krv a skrze nás aj všetkým ľuďom.“

436 Kristus nám, tak ako už apoštolom, pri liturgii nepodáva prijímanie obyčajného chleba a vína, ale svojho skutočného tela a krvi. „Chlieb a víno [Eucharistie] nie sú iba obrazmi Kristovho tela a krvi (Boh ochraňuj!), ale samotným zbožšteným telom Pána.“[24] Cirkev slávnostne vyznáva a učí, že na liturgii prijímame naozajstné Kristovo telo – záruku toho, že Cirkev je Kristovým telom.

Aby sme sa ním teda stali nielen láskou, ale aj skutkom, nechajme sa včleniť do tohto tela. Toto sa uskutočňuje pomocou pokrmu, ktorý nám Kristus dobrovoľne dal, keď nám chcel ukázať lásku, ktorú má k nám. Z tohto dôvodu sa s nami zmiešal; svoje telo premiesil s naším telom, aby sme boli jedno, tak ako telo, ktoré je spojené s hlavou. Lebo toto patrí tým, ktorí milujú silno.[25]

437 Skutočnosť, že v Eucharistii prijímame súčasné Kristovo telo a krv, je závdavkom nádeje na vzkriesenie našich tiel:

Ako môžu [gnostickí heretici] povedať, že telo, ktoré sa živí Pánovým telom a jeho krvou, podlieha skaze a nemá podiel na [večnom] živote? Nech teda buď zmenia svoj názor, alebo prestanú obetovať práve spomenuté [Dary]. Náš názor je však v súlade s Eucharistiou a Eucharistia zasa potvrdzuje náš názor… Naše telá, keď prijímajú Eucharistiu, už nie sú porušiteľné a majú nádej na vzkriesenie do večnosti.[26]

438 Ako sú dve prirodzenosti – božská a ľudská – zjednotené v Kristovi, tak aj v Eucharistii „chlieb, ktorý sa vyrába zo zeme, keď sa mu dostane vzývania Boha, už nie je obyčajným chlebom, ale Eucharistiou, ktorá pozostáva z dvoch skutočností, pozemskej a nebeskej.“[27] Ján Damaský vysvetľuje zjednotenie pozemskej a nebeskej prirodzenosti v Eucharistii na príklade žeravého uhlia:

[Horiace] uhlie nie je obyčajné drevo, ale drevo, ktoré je zjednotené s ohňom; podobne aj chlieb svätého prijímania nie je obyčajný chlieb, ale chlieb, ktorý je zjednotený s božstvom. Ale telo, ktoré je zjednotené s božstvom, nie je jedna prirodzenosť, ale má jednu prirodzenosť, ktorá patrí telu, a druhú prirodzenosť, ktorá patrí božstvu, ktoré je s ním zjednotené, takže táto zlúčenina nie je jedna prirodzenosť, ale dve.[28]

Kristus ponúka svoje telo a krv spôsobom, ktorý je prístupný ľuďom: „Keďže človek má vo zvyku jesť [chlieb] a piť vodu a víno, on [Kristus] s nimi spojil svoje božstvo a urobil z nich svoje telo a krv, aby sme sa pomocou toho, čo je známe a prirodzené, mohli povzniesť k tomu, čo je nadprirodzené.“[29]

Konsekrácia darov

439 Kristus ustanovil Eucharistiu, pričom z chleba a vína urobil svoje telo a krv, aby premieňal – Svätým Duchom – tých, ktorí pristupujú k svätému prijímaniu. Stávajú sa „jedným telom a krvou s Kristom.“[30] Svätý Ján Zlatoústy komentuje nasledujúce slová apoštola Pavla: „Pretože je jeden chlieb [na ktorom máme podiel], my mnohí sme jedno telo“ (1 Kor 10, 17). Konsekráciu darov prirovnáva k premene tých, ktorí ich prijímajú: „Veď čo je tento chlieb? – Kristovo telo. A čím sa stávajú tí, ktorí sa na ňom podieľajú? Kristovým telom: nie mnohými telami, ale jedným telom.“[31]

440 Učenie svätých Otcov Cirkvi o Eucharistii má svoje korene vo vtelení Božieho Syna:

Ak sa Boh Slovo z vlastnej vôle stal človekom a čistú a nepoškvrnenú krv svätej a večne panenskej urobil svojím telom bez pomoci semena, či potom nemôže urobiť chlieb svojím telom a víno a vodu svojou krvou? … Ak sa však pýtate, ako sa to stalo, postačí, ak sa dozviete, že sa to stalo prostredníctvom Svätého Ducha, tak ako Pán vzal na seba telo, ktoré v ňom pretrvávalo, a zrodil sa zo svätej Bohorodičky prostredníctvom Ducha. A ďalej nevieme nič iné, iba to, že Božie slovo je pravdivé, oživuje a je všemohúce, ale spôsob toho sa nedá vypátrať.[32]

441 Svätí Otcovia síce neskúmajú spôsob konsekrácie eucharistických darov, ale zdôrazňujú, ako v týchto daroch je zjednotené pozemské a nebeské, ako je v Kristovi zjednotená jeho božská a ľudská prirodzenosť. Vďaka tomuto zjednoteniu, keď sa podieľame na Kristovom tele a krvi, sa skutočne stávame jedným telom s Kristom.

Eucharistická obeta

442 V Eucharistii nám Kristus ponúka účasť na svojom živote, ktorý je bohoľudský (t. j. teandrický). Robí to z milosrdnej lásky, nie pre naše zásluhy. Najvyšším prejavom tejto lásky je Kristova krvavá obeta na Golgote, ktorej pamiatkou je nekrvavá obeta – Eucharistia. „Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka“ (1 Pt 1, 18 – 19).

443 Kristus dáva seba nám, aby sme my na oplátku dali seba jemu. Kristus sa dáva ako dar: „Vezmite a jedzte… Pite z nej všetci…“ Na tieto slová odpovedáme, keď prinášame dary a seba samých: „Tvoje z tvojho tebe prinášame…“ Robíme to vďaka všetkému, čo pre nás urobil. Na božskej liturgii konáme pamiatku Kristovej obety seba samého ako daru, aby sme na ňu odpovedali našou obetou. Kristova obeta je večná a stále prítomná, zatiaľ čo my potrebujeme stále obnovovať a prehlbovať náš dar-obetu.

444 Pri božskej liturgii sa modlíme: „Dovoľ nám prinášať ti dary a duchovné žertvy… Nech ti je naša obeta príjemná.“[33] Svätý Pavol hovorí o tejto obete, keď nás učí: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu“ (Rim 12, 1; pozri 1 Pt 2, 5). Naša obeta spočíva v tejto celostnej obete. V anafore božskej liturgie to vyhlasujeme slovne; vo svätom prijímaní to napĺňame požívaním darov; a po liturgii to aktualizujeme v našom každodennom živote.

Sväté prijímanie

445 Sväté prijímanie završuje účasť kresťana na božskej liturgii. Náš Pán povedal: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6, 53). Svätí Otcovia zdôrazňovali potrebu pristupovať k svätému prijímaniu na liturgii: „Povedzte mi, keby bol niekto pozvaný na hostinu a umyl by si ruky, sadol by si a bol by celkom pripravený pri stole, a napokon by odmietol jesť: či tým neurazí toho, kto ho pozval? Nebolo by lepšie, keby taký človek vôbec neprišiel?“[34] Pre kresťana plnenie prikázania „Zasvätiť Pánov deň“ (porov. Ex 20, 8 a Dt 5, 12) znamená zúčastňovať sa na božskej liturgii v nedeľu a vo sviatok. Cirkev povzbudzuje kresťanov, aby v záujme svojho duchovného rastu pristupovali k svätému prijímaniu čo najčastejšie. No apoštol Pavol učí: „Nech človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha“ (1 Kor 11, 28). V rámci prípravy na sväté prijímanie si veriaci spytujú svedomie a dodržiavajú eucharistický pôst.

446 Kresťania sa zúčastňujú na Najsvätejšej Eucharistii „na odpustenie svojich hriechov a večný život“. „Prijímajme… božské uhlie, aby oheň túžby, ktorý je v nás, s dodatočnou žiarou, ktorá je získaná z uhlia, úplne strávil naše hriechy a osvietil naše srdcia a aby sme boli zapálení a zbožštení účasťou na božskom ohni.“[35] Podmienkou hodného pristúpenia k svätému prijímaniu je čisté svedomie, pokánie za hriechy pred Bohom a zmierenie s blížnym: „[V] každý Pánov deň sa zhromaždite a lámte chlieb a vzdávajte vďaky po tom, čo ste vyznali svoje previnenia, aby vaša obeta bola čistá. Ale nech sa s vami nezíde nikto, kto je v spore so svojím blížnym, kým sa nezmieri, aby sa nepoškvrnila vaša obeta.“[36]

Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa. Verzia prekladu z marca 2024.


[1] Kongregácia pre východné cirkvi, Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví, 51.

[2] Bazil Veľký, Homília 13, Protreptikum o svätom krste, 1: PG 31, 425.

[3] Trebník, Obrad krstu, Pokojná ekténia.

[4] Cyril Jeruzalemský, Katechetické prednášky, 3, 14: PG 33, 444 – 445.

[5] Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 10, 26: PG 32, 113.

[6] Trebník, Obrad krstu, Modlitba exorcizmu.

[7] Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 12, 28: PG 32, 117.

[8] Cyril Jeruzalemský, Katechetické prednášky, 1, 5: PG 33, 377.

[9] Trebník, Obrad krstu, Modlitba nad katechumenom.

[10] Trebník, Obrad krstu, Modlitba pre požehnanie oleja.

[11] Trebník, Obrad krstu, Modlitba pre požehnanie oleja.

[12] Archihieratikon, Obrad posvätenia veľkého a svätého myra.

[13] Lev Veľký, Kázeň 4 na Narodenie Pána, 4, 1: PG 54, 149.

[14] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Cirkvi Lumen Gentium [Svetlo národov], 12.

[15] Trebník, Obrad myropomazania, Pokojná ekténia. 

[16] Trebník, Obrad myropomazania, Pokojná ekténia. 

[17] Cyril Jeruzalemský, Mystagogické prednášky, 3, 3: PG 33, 1090.

[18] Kongregácia pre východné cirkvi, Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví, 51.

[19] Ján Damaský, Výklad ortodoxnej viery, 4, 13: PG 94, 1137.

[20] Ján Damaský, Výklad ortodoxnej viery, 4, 13: PG 94, 1153.

[21] Ján Zlatoústy, Homílie na Jánovo evanjelium, Homília, 46, 3: PG 59, 261.

[22] Liturgikon, Božská liturgia nášho otca svätého Ján Zlatoústeho, Modlitba pre svätým prijímaním.

[23] Ján Zlatoústy, Homílie na Matúšovo evanjelium, 50, 3: PG 58, 507.

[24] Ján Damaský, Výklad ortodoxnej viery, 4, 13: PG 94, 1148.

[25] Ján Zlatoústy, Homílie na Jánovo evanjelium, 46, 3 PG 59, 260.

[26] Irenej Lyonský, Proti herézam, IV, 18, 5: PG 7, 1027.

[27] Irenej Lyonský, Proti herézam, IV, 18, 5: PG 7, 1027.

[28] Ján Damaský, Výklad ortodoxnej viery, 4, 13: PG 94, 1149.

[29] Ján Damaský, Výklad ortodoxnej viery, 4, 13: PG 94, 1144.

[30] Cyril Jeruzalemský, Mystagogické katechézy, 4, 3: PG 33, 1099.

[31] Ján Zlatoústy, Homílie na Prvý list Korinťanom, 24, 4: PG 61, 205.

[32] Ján Damaský, Výklad ortodoxnej viery, 4, 13: PG 94, 1145.

[33] Liturgikon, Božská liturgia nášho Otca svätého Jána Zlatoústeho, Modlitba ekténie za dary.

[34] Ján Zlatoústy, Homília na Efezanom, 3, 5: PG 62, 29.

[35] Ján Damaský, Výklad ortodoxnej viery, 4, 13: PG 94, 1149.

[36] Didache alebo Náuka dvanástich Apoštolov, 14.





Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá uzdravenia – Pokánie a Sväté pomazanie



Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá kresťanského života

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings