Kristus naša Pascha II.: Miesto rodinnej modlitby – domáca cirkev – Ikonový kút – Rodinná modlitba – Rodinné rituály a zvyky – Čítanie Svätého písma a duchovnej literatúry v rodine
654 Domácnosť kresťanskej rodiny je miestom, kde sa členovia rodiny delia s Bohom a medzi sebou o dôvernosť lásky. Rodina je spoločenstvom lásky, ktoré svätý Pavol často nazýva domácou cirkvou (porov. Rim 16, 5; 1 Kor 16, 19; Kol 4, 15). V tomto spoločenstve manžel a manželka, rodičia a deti liturgizujú: klaňajú sa Bohu tým, že si slúžia navzájom. Práve v domácnosti človek dostáva svoje hlavné duchovné dedičstvo: poznanie Boha a úctu k rodičom, rodinnému krbu, Cirkvi a pozemskej vlasti.
655 Pretože rodina má povolanie stať sa domácou cirkvou, domácnosť, v ktorej žijú členovia rodiny, sa stáva cirkvou, ktorá je zasvätená uskutočňovaniu tohto povolania. Tento domáci chrám sa posvätí po svojom postavení; potom sa vyzdobí svätými ikonami a každoročne sa požehná jordánskou vodou. Domácnosť je rovnako ako farský chrám miestom modlitby a prežívania svätého tajomstva manželstva. Pomocou milosti Svätého Ducha, ktorá bola prijatá vo svätom tajomstve manželstva, členovia rodiny rastú vo vedomí svojho povolania, v láske k Bohu a medzi sebou navzájom. Spoločnou vierou dosahujú spásu.
656 Domáca cirkev je miniatúrne spoločenstvo, ktoré zjednocujú pokrvné a duchovné putá. Domáca cirkev je súčasťou veľkej Božej rodiny, všeobecnej Cirkvi, ktorá zjednocuje do jednej kresťanskej rodiny všetkých, ktorí sa narodili z Boha. Toto spoločné narodenie robí všetkých bratmi a sestrami. Rodina ako domáca cirkev je základnou bunkou kresťanskej komunity, pretože má tri hlavné služby všeobecnej Cirkvi: delenie sa o radostnú zvesť, modlitba a svedectvo vlastného života. To znamená, že rodičia sú prvými evanjelizátormi a vychovávateľmi svojich detí. Rodina je spoločenstvom modlitby, rozhovoru s Bohom v každodennom živote, a keďže rodina buduje nové vzťahy, ktoré sú založené na evanjeliovej láske, je povolaná stať sa školou sociálnej solidarity.
Ikonový kút
657 Časť domácnosti, kde sú umiestnené ikony, sa nazýva ikonový kút. Názov v slovenčine (tak ako ten ukrajinský, pokuttia) pochádza zo zvyku umiestňovať ikony do kúta (kut). Pre kresťanov je kút domácnosti pripomienkou Ježiša Krista, „nárožného kameňa“. Zriadenie takéhoto ikonového kútu v dome skutočne posväcuje miesto pre Boha v živote rodiny. Zvyčajne boli v takomto kúte tri ikony: Ježiša Krista, Bohorodičky a svätého Mikuláša. Kristus ako hlava tela Cirkvi je vzorom pre manžela, ktorý je hlavou rodiny. Presvätá Bohorodička s dieťaťom Ježišom je dokonalým vzorom pre matku a deti. A svätý Mikuláš je vzorom súcitu a pohostinnosti.
658 Vo významných chvíľach rodinného života rodičia požehnávajú svoje deti týmito ikonami. Pred začiatkom školského roka alebo pred odchodom z domu na vojenskú službu požehnajú deti ikonou Krista a pred sobášom ikonou Bohorodičky. Rodina sa v prítomnosti týchto ikon spoločne modlí a rastie v čnostiach. V tomto kúte sa nachádzajú aj hlavné kresťanské knihy: Sväté písmo, modlitebník a katechizmus.
Rodinná modlitba
659 Rodina ako požehnané spoločenstvo rastie osobnou komunikáciou manželov s Bohom a medzi sebou, t. j. modlitbou. Po tom, čo si rodina vo svojej domácnosti zriadila miesto pre modlitbu (ikonový kút), vyhradí si aj čas na modlitbu. Podľa kresťanskej tradície sa rodina modlí ráno a večer, pred jedlom a po jedle. Denné modlitby v Časoslove (alebo modlitbovej knižke) sú pre rodinu počiatočným pravidlom modlitby. Počas rodinnej modlitby sa deti so svojimi rodičmi učia, ako sa modliť: počúvajú denné modlitby a postupne si ich osvojujú. Ako členovia rodiny rastú v spoločnej modlitbe, prekonávajú pokušenie vzájomného odcudzenia a egoizmu. Rodinná modlitba je prevenciou pred domácimi hádkami a rozvodom; zmierňuje generačné konflikty a učí zmiereniu a odpúšťaniu.
660 Kresťanská rodina sa modlí za rodičov a členov rodiny (živých i zosnulých). Prosí Boha, aby deti boli vzdelané a dobre vychované. Modlí sa za duchovné i materiálne dobrodenia a za pozemskú vlasť rodiny. Zvoláva Božie požehnanie na každý deň a zvlášť ťažké potreby, aby sa tak v domácej cirkvi dosiahla modlitba „bez prestania“ (porov. 1 Sol 5, 17).
Rodinné rituály a zvyky
661 Rodina – domáca cirkev – je liturgickým spoločenstvom vzájomnej, nezištnej a oddanej služby Bohu a jeden druhému. Okrem spoločnej modlitby patrí k rodinnej liturgii aj spoločné čítanie Božieho slova a kresťanskej literatúry, ako aj požehnania a vzdávanie vďaky za Božie dary pri spoločných jedeniach: „Vzdávame ti vďaky, Kriste, Bože náš, že si nás nasýtil svojimi pozemskými dobrami. Nevylúč nás zo svojho nebeského kráľovstva, ale ako si prišiel medzi svojich učeníkov, Spasiteľu, a daroval si im pokoj, tak príď aj k nám a spas nás.“[1] Takto sa modlíme po poludňajšom jedení.
662 Slávnostnosť rodinnej liturgie sa prejavuje najmä pri štedrovečernom stole v predvečer Vianoc a Bohozjavenia a pri paschálnych raňajkách. Modlitbová služba členov rodiny je viditeľná v slávnostných pozdravoch a požehnaniach, ktoré si vymieňajú. Napríklad otec slávnostne začína štedrú večeru tým, že všetkým členom rodiny rozdá vianočnú prosforu a potom posvätenú jordánsku vodu. Na Paschu (Veľkú noc) rozdá aj časť paschálneho vajíčka. Vianočné a bohozjavenské koledy, ako aj veľkonočné piesne, ktoré sprevádzajú štedrú večeru, sú majestátnym ohlasovaním „veľkých Pánových činov“, pripojením sa k neprestajnej chvále anjelov. Spoločná modlitba aj spoločné jedenia sú skutočne kresťanskými rodinnými pokladmi.
663 Osobitnou podobou manželskej lásky sú intímne vzťahy manžela a manželky. S Božím požehnaním sa títo dvaja stali jedným telom a v domácej cirkvi odrážajú tajomstvo jednoty Krista s jeho Cirkvou (porov. Ef 5, 31 – 32). Spájanie muža a ženy napomáha vzájomnej láske; posväcuje ich a otvára na počatie nového života. Preto sa Cirkev modlí, aby Boh zachoval „ich lôžko nepoškvrnené…“ a postaral sa, „aby bolo ich spolužitie bezchybné“.[2] Posvätnosť každodenného rodinného poriadku, zavádzanie kresťanských rituálov a zvykov do spôsobu života domácnosti, liturgický duch domácej interakcie – to všetko vytvára pevný základ pre spiritualitu rodinných vzťahov.
Čítanie Svätého písma a duchovnej literatúry v rodine
664 Každodenné čítanie Svätého písma, najmä Nového zákona, by malo byť organicky spojené s praktizovaním každodenných modlitieb. V modlitbe sa totiž obraciame na Boha a vo Svätom písme k nám hovorí Boh. Božie slovo pomáha rodičom vychovávať deti a deťom pomáha rešpektovať svojich rodičov. Keď toto rodina pochopí, bude sa obracať na Sväté písmo ako na svojho najlepšieho radcu.
665 Duchovná literatúra, ktorá zahŕňa Životy svätých, diela cirkevných otcov a asketickú literatúru, podporuje upevňovanie a rozvoj osobnosti v milosti Svätého Ducha. Čítaním duchovnej literatúry (napr. Paterikona Kyjevsko-pečerskej lavry alebo Vyznaní svätého Augustína) sa človek učí skúsenosti pokánia a obrátenia. V procese duchovného rastu musí človek kráčať po náročnej ceste askézy – prekonávať hriešne návyky a pokušenia a bojovať s vášňami. Túto cestu opísali askéti vo svojich dielach (napr. svätý Ján Klimak vo svojom spise Rebrík výstupu k Bohu).
666 Počas stáročí najprístupnejším a najprospešnejším dielom pre rodinné čítanie boli a zostávajú Životy svätých. Svätci sú vo svojich životoch zobrazení v rôznych životných situáciách, ktoré riešia vďaka svätosti svojho života – svätosti, ktorá pochádza zo spolupráce s Božou milosťou. Rast každého člena rodiny vo svätosti, podobne ako u svätých, je hlavným cieľom rodinného spoločenstva.
667 Okrem čítania náboženskej literatúry sa duchovný život domácej cirkvi podporuje aj sledovaním náboženských filmov, televíznych programov, náboženských stránok na internete, počúvaním náboženských rozhlasových programov a nahrávok s evanjeliovou tematikou, ako aj čítaním kresťanských časopisov. Toto všetko pomôže súčasnej rodine nájsť večné duchovné poklady. Pomôže im to tiež zodpovedne a konštruktívne čerpať z autentických duchovných a kultúrnych prameňov, reagovať na zjednodušené a hrubé chápanie rodiny, ako aj na chybné názory o človeku, spoločnosti a prírodnom prostredí. Takto všetko, čo je posvätné a veľkolepé v chráme, bude mať svoje miesto aj v domácej cirkvi.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa. Verzia prekladu z apríla 2024.
[1] Božská liturgia: Antológia pre bohoslužbu, Modlitba po poludňajšom jedení.
[2] Trebnik, Obrad korunovania, Modlitba po evanjeliu.
Kristus naša Pascha II.: Osobná modlitba kresťana – Pôsobenie Svätého Ducha v modlitbe kresťana – Otče náš – Modlitba so žalmami – Krátke modlitby – Dar sĺz v modlitbe – Vokálna modlitba – Úloha ticha v modlitbe – Ježišova modlitba a modlitba posvätného ruženca – Spytovanie svedomia – Miesto a čas modlitbyKristus naša Pascha II: Chrám ako miesto modlitby cirkevného spoločenstva – Ikony – Ikonostas – Ikonografický obraz chrámu – Relikvie – Liturgický spev – Držanie tela a gestá počas bohoslužieb – Predmety používané pri bohoslužbách – Liturgické odevy – Liturgické knihy – Chrámové zvony