Začiatok času milosti (1. september)

od autora: Ján Krupa · 31 augusta, 2023

V modernom veku svet dospel k akceptácii jediného občianskeho kalendára, ktorý vznikol pred niekoľkými storočiami v západnej Európe. Mnohí z nás si uvedomujú, že niektoré skupiny si stále uchovávajú väzbu na ich historické kalendáre. Napríklad Číňania a Vietnamci usporadúvajú svoje vlastné oslavy príchodu nového roka podľa svojich starobylých kalendárov, zvyčajne koncom zimy. Islamský nový rok sa môže začať v ktorýkoľvek deň od polovice októbra do polovice decembra. A židovský nový rok, Roš ha-šana, sa pravidelne začína v septembri.

Od druhej polovice piateho storočia (pravdepodobne v roku Pána 462) Byzantská ríša určila 1. september za prvý deň nového roka. Byzantský liturgický rok bol usporiadaný podľa tohto kalendára a 1. september zostáva prvým dňom nášho liturgického roka. Cyklus veľkých sviatkov cirkvi sa začína v septembri sviatkom Narodenia Presvätej Bohorodičky (8. september) a končí sa v auguste sviatkom jej Zosnutia (15. august).

Hoci súčasný občiansky kalendár v Spojených štátoch amerických sa začína 1. januára, mnohé tamojšie verejné inštitúcie začínajú svoj rok tiež v septembri. Kongres a súdy, školský rok, divadelná a koncertná sezóna, zbierky finančných prostriedkov a iné občianske podujatia, ktoré boli cez leto pozastavené, sa opäť začínajú až po Sviatku práce. Možno Židia a Byzantínci predsa len mali pravdu.

Podporte nás

Indiktion

Prvý deň cirkevného roka sa nazýva Indiktion. Pôvodne sa toto slovo vzťahovalo na začiatok cyklu vyrubovania daní v Rímskej ríši, neskôr však začalo znamenať začiatok cyklu vo všeobecnejšom zmysle a dodnes ho možno nájsť v právnych alebo formálnych dokumentoch. A tak v roku 2011 pápež Benedikt XVI. vydal oficiálny list „Pre Indiktion [t. j. začiatok] Roku viery“. A tak nazývať 1. september Indiktion jednoducho znamená, že je to začiatok nového cyklu sviatkov, pôstov a ostatných slávení našej cirkvi.

V tento deň sa v byzantských chrámoch číta evanjelium o začiatku Kristovho verejného pôsobenia, ako je zaznamenané v Lukášovi 4, 16 – 22. Po prečítaní proroctva o Mesiášovi z Izaiáša 61, 1 – 2, Pán svojim poslucháčom povie: „Dnes sa splnilo toto Písmo.“ Mesiáš je na dosah ruky: Boží plán je v pohybe.

„Rok sveta“

Menej známym aspektom byzantského kalendára je to, že 1. september roku Pána 2023 je prvým dňom roku 7532! Od roku Pána 691 do 1728 sa byzantské cirkvi riadili systémom datovania rokov od stvorenia sveta podľa výpočtov v Knihe Genezis (AM, Anno Mundi, „Rok sveta“). V roku 1700, počas svojej westernizácie Ruska, cár Peter Veľký nahradil byzantskú éru vo svojej ríši západokresťanskou érou. O niekoľko rokov neskôr ho nasledoval aj Konštantínopolský patriarchát a všetky cirkvi v Osmanskej ríši. Oficiálne dokumenty Ekumenického patriarchátu, Hory Athos a niektorých ďalších východných cirkevných orgánov môžu stále uvádzať dátum byzantskej éry spolu s dátumom podľa kresťanskej éry.

Modlitba za životné prostredie

Príbeh stvorenia, vyrozprávaný v knihe Genezis, na ktorom bola založená byzantská éra, sa v modernom veku dočkal nového vyjadrenia. V roku 1989 zosnulý ekumenický patriarcha Demetrios vyhlásil 1. september za deň modlitby za ochranu životného prostredia. Vyzval na „modlitby a prosby k Stvoriteľovi všetkého, ako vďakyvzdanie za veľký dar stvorenia a zároveň ako prosbu za jeho ochranu a spásu“.

Patriarcha poznamenal, že moderná spoločnosť si osvojila prístup k okolitému svetu založený na filozofii, ktorá popiera existenciu Boha Stvoriteľa. Keďže v tejto filozofii neexistuje Boh, nie je dôvod považovať stvorenie za Boží dar. A keďže v tejto materialistickej filozofii neexistuje vyšší život ako fyzický, neexistuje ani prínos asketického úsilia: využívať dary zeme šetrne a vždy s ohľadom na potreby tých, ktorí majú menej. Slovami patriarchu: „Žiaľ, v našich dňoch pod vplyvom extrémneho racionalizmu a egocentrizmu ľudstvo stratilo zmysel pre posvätnosť stvorenia a správa sa ako jeho svojvoľný vládca a hrubý narušovateľ. Namiesto eucharistického a asketického ducha, v ktorom Pravoslávna cirkev po stáročia vychovávala svoje deti, dnes pozorujeme narušovanie prírody nie pre uspokojenie základných ľudských potrieb, ale pre nekonečné a neustále sa zväčšujúcu túžbu a žiadostivosť človeka, čo je podporované prevládajúcou filozofiou konzumnej spoločnosti.“

Patriarcha tvrdí, že kresťania by mali pristupovať k hmotnému stvoreniu s eucharistickým duchom, t. j. s postojom vďaky, uznávajúc, že stvorenie je od Boha a je nám dané z Božej milosti. Mali by sme ho používať v asketickom duchu, t. j. podľa našich skutočných potrieb, a nie z túžby hromadiť alebo prekonávať iných. Asketický duch vidí našu hojnosť ako darovanú, aby sme ju mohli používať na konanie dobra ľuďom v núdzi.

Nedávno rímsky pápež František vyjadril podobné pocity, keď sa prihovoril davu na Námestí svätého Petra. Súčasnú spoločnosť označil za „kultúru plytvania“, podobne ako iní hovorili o spoločnosti vyhadzovania. „Táto kultúra plytvania nás urobila necitlivými dokonca aj voči plytvaniu a likvidácii potravín, čo je ešte zavrhnutiahodnejšie, keď po celom svete, nanešťastie, mnoho jednotlivcov i rodín trpí hladom a podvýživou,“ povedal pápež.

„Kedysi si naši starí rodičia dávali veľký pozor, aby nevyhadzovali zvyšky jedla. Konzumizmus nás priviedol k tomu, že sme si zvykli na prebytok a každodenné plytvanie jedlom, ktorému niekedy už nedokážeme pripísať spravodlivú hodnotu. Vyhadzovanie jedla je ako krádež zo stola chudobných a hladných.“

Na začiatku nového cirkevného roka si môžeme osvojiť pocity oboch týchto hierarchov tým, že na stvorenie, v ktorom žijeme, sa začneme pozerať ako na Boží dar, ktorý máme používať v duchu jednoduchosti a lásky k druhým.

Modlitby sa ochranu stvorenia

Tropár (4. hlas) – Pane a Spasiteľu, ktorý si ako Boh všetko uviedol do života slovom, ustanovil si zákony a neomylne ich riadiš na svoju slávu, na modlitby Božej Matky zachovaj bezpečné a neporušené všetky živly, ktoré držia zem pohromade, a ochraňuj vesmír.

Kondák (2. hlas) – Svojou všemohúcou silou si stvoril všetko viditeľné i neviditeľné; a tak zachované neporušené, prosíme tvoju dobrotu, životné prostredie, ktoré obklopuje Zem.

Ikos – Milujúci Spasiteľ, chválime prejavy tvojej prozreteľnosti a tvoje mnohé spásne sily; pretože s nevýslovnou múdrosťou, poriadkom a harmóniou si ustanovil pre všetky veci zákony a nezmeniteľné nariadenia na ochranu nás, tvojich kráľovských stvorení. Zachovaj nás, Pane, neotrasene pred každou skazonosnou činnosťou, zmenou a deštrukciou, ako strážca, ochranca a osloboditeľ všetkých vecí, zachovaj v nich podstatnú silu a bdej nad životným prostredím, ktoré obklopuje Zem.

Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-scriptures/beginning-a-time-of-grace Z angličtiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://www.oca.org/saints/lives/2020/09/01/501-church-new-year