Kristus naša Pascha: Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, i vo Svätého Ducha, Pána, Oživovateľa – Ohlasovanie Božieho kráľovstva; Znamenia príchodu Kráľovstva; Kristova Pascha; Pánov vstup do Jeruzalema; Umučenie; Vzkriesenie; Nanebovstúpenie

Počas života na tomto svete dal nám spasiteľné prikázania,

 zbavil nás klamstva modiel

 a priviedol nás k poznaniu teba, pravého Boha a Otca.


Odber nových článkov


Urobil z nás pre seba vyvolený ľud, kráľovské kňazstvo, svätý národ.

 Očistil nás vodou a posvätil Duchom Svätým

(Anafora Liturgie svätého Bazila Veľkého)

Ohlasovanie Božieho kráľovstva

203 Kristus začal svoje verejné pôsobenie ohlasovaním: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). Božie kráľovstvo je zosobnené v Ježišovi Kristovi. Človek sa stáva účastníkom tohto kráľovstva vierou v Krista a svätým krstom: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16, 16, porov. Jn 3, 5). Boli sme stvorení pre Božie kráľovstvo: „Čokoľvek dobré je zasiate do ľudskej duše, je to ratolesť Božieho kráľovstva a zasial to Boh Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha.“[1] Božie Kráľovstvo je Otcovou vôľou, zvestovanou Synom a naplnenou vo Svätom Duchu. Toto „Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha“ bude trvať „na veky vekov“.

Zvestovanie Kráľovstva:

Kázeň na vrchu (Mt 5 – 7)

204 „Ikonou v slovách“, ktorá zobrazuje Božie kráľovstvo, je kázeň na vrchu, najmä blahoslavenstvá zvestované Kristom:

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť;

Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi

(Mt 5, 3 – 12).

205 Kázeň na vrchu odhaľuje život v Božom kráľovstve a poukazuje na skutočnosť, že Božie kráľovstvo je Božím darom, a nie niečím, čo si zaslúžime skutkami podľa Zákona. Iba prijatím kráľovstva vo viere a poslušnosťou Božej vôli sa človeka stáva „soľou zeme“ a „svetlom sveta“ (Mt 5, 13 – 16).

206 Kristus nenahrádza Zákon kázňou na vrchu: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5, 17). Kristus skôr odhaľuje plný význam starozákonných prikázaní:

Počuli ste, že predkom bolo povedané: „Nezabiješ!“ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá… Počuli ste, že bolo povedané… No ja vám hovorím… Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt 5, 21 – 22; 27 – 47, 48).

207 Božie kráľovstvo je dar Božej lásky: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34). Keď do svojho života prijmeme Božiu lásku , začneme druhých vnímať novým spôsobom – ako svojich blížnych (porov. Lk 10, 25 – 37). Sila lásky dokonca víťazí nad nenávisťou voči nepriateľom:

Počuli ste, že bolo povedané: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Mt 5, 43 – 45).

208 Božie kráľovstvo je kráľovstvo Božej spravodlivosti – Otcovej vôle, ako ju ohlasuje Ježiš Kristus: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá“ (Mt 6, 33). Ak „synovia a dcéry kráľovstva“ nežijú podľa Kristovho slova, stávajú sa ako soľ, ktorá stratila chuť, či ako zhasnuté svetlo: „Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!“ (Mt 6, 23). Každý, kto plní Otcovu vôľu, stavia svoj život na skale: „A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale (Mt 7, 24 – 25).

Znamenia príchodu Kráľovstva

Kristove slová

209 Znamením príchodu Božieho kráľovstva je hlásanie dobrej zvesti (evanjelia):„Ježiš prišiel do Galiley a ohlasoval tam Božie evanjelium. Hovoril: ‚Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu‘“ (Mk 1, 14 – 15). Božské Slovo, Boží Syn, hovoril v plnej sile a s plnou autoritou. Čítame: „Nikdy tak človek nehovoril!“ (Jn 7, 46). Slovo, ktoré vyslovil Kristus, nie je jeho vlastné, ale slovo Otca, ktorý ho poslal (porov. Jn 14, 24). Moc Kristovho slova vyznáva apoštol Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 68).

210 Kristus učí o Božom kráľovstve v podobenstvách. Pomocou jednoduchých, ale hlbokých obrazov zo života Kristus odhaľuje tajomstvo Božieho života. Božie kráľovstvo je ako pole, kde pšenica aj kúkoľ rastú spolu, vedľa seba, až do času žatvy (porov. Mt 13, 24 – 30); ako horčičné zrnko, z ktorého vyrastie veľký strom (porov. Mt 13, 31 – 32; Lk 13, 19); ako kvas v ceste (porov. Mt 13, 33; Lk 13, 21); a ako poklad zakopaný v poli, drahocenná perla a rybárska sieť (porov. Mt 13, 44 – 50). Božie kráľovstvo je tiež ako kráľ, ktorý odpúšťa dlhy svojim sluhom (porov. Mt 18, 23 – 35); ako hospodár, ktorý štedro odmeňuje robotníkov pracujúcich vo vinici (porov. Mt 20, 1 – 16); ako kráľ, ktorý pozýva hostí na svadbu svojho syna (porov. Mt 22, 1 – 14); a ako človek, ktorý zveril svojim sluhom talenty, aby ich rozmnožili (porov. Mt 25, 14 – 30). Božie kráľovstvo rastie vo svete podobne ako semená v zemi až do času žatvy (porov. Mk 4, 26 – 29).

Kristove diela

211 Okrem slov svojho kázania Kristus poukazuje na ďalšie znamenia, ktoré naznačujú príchod Božieho kráľovstva: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (Lk 7, 22; porov. Iz 35, 5 – 6; 61, 1). Kristove skutky svedčia o prítomnosti a pôsobení Boha medzi jeho ľudom. „Ako človek sa štyridsať dní postil a hladoval, a ako Boh porazil pokušiteľa. Ako človek išiel na svadbu do Kány Galilejskej, a ako Boh premenil vodu na víno. Ako človek spal na loďke, a ako Boh prikázal vetru i moru, a oni ho poslúchli.“[2]

212 Ľudské choroby, utrpenie a smrť sú dôsledkom pádu. Kristus prišiel, aby zvíťazil nad hriechom, ktorý je príčinou všetkých našich nešťastí. Iba Kristus ako Bohočlovek má moc oslobodiť nás od hriechu. Dosahuje to prostredníctvom odpustenia: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Lk 5, 20). Pomerne často sa fyzické liečenie alebo uzdravenie – ako výsledok odpustenia – stáva viditeľným znakom duchovnej zmeny (po grécky metanoia) v človeku: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ (Lk 5, 24). Kristus nás uzdravuje tým, že nám odpúšťa hriechy a obnovuje naše fyzické zdravie.

213 Uzdravenie je možné len vtedy, keď je prítomna viera – otvorenosť voči Bohu: „Veríte, že to môžem urobiť?“ (Mt 9, 28). Viera otvára človeka na prijatie Božieho daru, zatiaľ čo neviera sa stáva prekážkou prijatia tohto daru: „A pre ich neveru tam [Ježiš] neurobil veľa zázrakov“ (Mt 13, 58). 

214 Ako boli v Kristových časoch znameniami Božieho pôsobenia jeho zázraky, tak sú v živote Cirkvi znameniami sväté tajomstvá. Božia milosť pôsobí vo svätých tajomstvách prostredníctvom vonkajších znakov, ako sú voda, olej, chlieb a víno, ako aj rôzne liturgické gestá a úkony. Prijímaním svätých tajomstiev človeka premáha svoje hriešne sklony a rastie v čnostiach.

Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta,

bol umučený a pochovaný,

ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma.

A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca

(Symbol viery)

Dal seba samého ako vý­kupné za smrť, ktorej sme podľahli

 zapredaní hriechu. Skrze kríž zostúpil do podsvetia,

 aby všetko naplnil a odstránil hrôzy smrti.

 Na tre­tí deň vstal z mŕtvych a každému telu otvoril cestu ku vzkrieseniu…,

on je prvotinou zosnulých, prvorodený z mŕtvych, všetkým všetko a vo všetkom má prvenstvo.

Vstúpil na nebesia, sedí na výsostiach po pra­vici tvojej velebnosti.

(Anafora Liturgie svätého Bazila Veľkého)

Kristova Pascha (Prechod)

215 Slovo Pascha, odvodené z hebrejského slova Pesach, znamená prejsť popri, prejsť cez. Pascha Ježiša Krista je jeho prechodom cez utrpenie a smrť k jeho osláveniu v zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení. V najhlbšom zmysle je Paschou (Prechodom) sám Kristus (porov. 1 Kor 5, 6 – 8), pretože prechod zo smrti do života sa uskutočňuje v ňom: „Pascha, Pánova Pascha, lebo zo smrti do života a zo zeme do nebies nás vyviedol Kristus Boh.“[3] Bez neho by bolo márne všetko úsilie ľudského rodu oslobodiť sa z otroctva hriechu a smrti.

216 V Starom zákone sa slávením Pesachu pripomínalo oslobodenie Božieho ľudu z egyptského otroctva. Keď faraón odmietol prepustiť ľud, anjel smrti pripravil o život egyptských prvorodených. Prešiel popri izraelských domoch, ktorých dverné veraje boli na Mojžišov pokyn pomazané krvou obetovaného baránka, aby žiadne prvorodené hebrejské dieťa nezomrelo (porov. Ex 12, 12 – 13). V slávení Pesachu si Židia pripomínali aj prechod cez Červené more, keď Pán Boh zachránil izraelský ľud pred faraónovým vojskom (porov. Ex 14).

217 Starozákonný Pesach bol predobrazom Kristovej Paschy. Pripravoval Boží ľud na konečné oslobodenie a spásu v Božom kráľovstve: Kristus – Boží Baránok – svojou krvou (porov. 1 Pt 1, 19) vyvádza ľudský rod v exode z otroctva hriechu a nadvlády smrti, čím nás privádza k vzkrieseniu a večnému životu.

218 Kristus, naša Pascha, berie na seba hriech sveta, utrpenie a smrť: „Aké utrpenie prijal pre nás? Bolo to utrpenie lásky. Láska je trpezlivá.“[4] Kristova Pascha je prejavom Božej lásky: „Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti“ (Jn 13, 1). Pán dobrovoľne prijíma svoju smrť: „Ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať“ (Jn 10, 17 – 18). Kristus sa obetuje za nás „ako kňaz a zároveň ako Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“[5]. Kristus zvíťazil nad smrťou svojím zmŕtvychvstaním, lebo Boh nedopustí, aby jeho „svätý videl porušenie“ (Ž 15 [16], 10). Na základe Zmŕtvychvstania sa Kristova smrť stala naším prechodom do nového života.

219 „Posledný nepriateľ – smrť“ (porov. 1 Kor 15, 26), proti ktorej bol ľudský rod bezmocný, je teraz zničená Kristovou Paschou. „My síce zomierame, ale nepokračujeme v nej; a to vôbec neznamená zomrieť. Lebo tyrania smrti, a to naozaj smrti, je vtedy, keď sa ten, kto zomrie, už nikdy nesmie vrátiť do života. Ale keď po smrti je život, a to lepší život, to nie je smrť, ale spánok.“[6] Kristovo zmŕtvychvstanie je jedinečná a neopakovateľná historická udalosť a základ kresťanskej viery. „Ak nebol Kristus vzkriesený…, márna je vaša viera“ (1 Kor 15, 14). Viera v zmŕtvychvstalého Krista je začiatkom našej Paschy.

220 Kresťania sa každoročne pripravujú na slávenie svätej Paschy počas Veľkého pôstu. Tento pôst trvá 40 dní na obraz štyridsaťročného putovania Božieho ľudu do Zasľúbenej zeme a štyridsaťdňového pôstu Krista na púšti. Tým, že kresťana vychováva k zdržanlivosti od hriechu, pôst vedie k vnútornej slobode a skutočnej radosti. Počas celého pôstu Cirkev liturgicky sprevádza kresťanov hymnami z Pôstnej triody, ktoré poukazujú na hlbší zmysel a cieľ pôstu – zmierenie s Bohom a blížnym, službu Bohu a iným.

Pánov vstup do Jeruzalema

221 Cirkev začínaoslavovať Vzkriesenie ako víťazstvo nad smrťou spomienkou na vzkriesenia Lazára, počas ktorého sa Ježiš zjavuje ako „vzkriesenie a život“. „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (Jn 11, 25). Lazárovou sobotou sa začína Kvetná trioda. Lazárova sobota vedie do Svätého týždňa, ktorý prináša dobrú zvesť o Kristovom víťazstve nad hriechom a smrťou prostredníctvom jeho umučenia a kríža. Znakom bezprostredne blížiaceho ho víťazstva je vstup Krista, Bohočloveka, do Jeruzalema. „Ako človek plakal nad Lazárom, a ako Boh ho vzkriesil z mŕtvych. Ako človek sedel na osliatku, a ako Bohu mu prevolávali: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom‘.“[7]

222 V liturgických hymnoch Kvetnej nedele, známej aj ako Palmová nedeľa, spievame o jeruzalemských deťoch, ktoré vítali Krista ako Kráľa, hoci ho farizeji a zákonníci odmietali prijať: „Zlé a cudzoložné pokolenie, prečo si tak neveriacky zaobchádzali so svojím Pánom?… Prečo ste odmietli prorokove slová, ktoré ho ohlasujú? Vaše vlastné deti dnes spievali na vašu hanbu: ‚Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!‘“[8] Tak ako ľud vítal Krista ratolesťami zo stromov, tak aj kresťania vítajú Krista „palmami cností“[9], keď nastupuje na svoje dobrovoľné umučenie. Tí, ktorí si neosvojili cnosti a odmietli Krista, sú prirovnávaní k neplodnému figovníku: „Áronova palica, hoci bola vyschnutá a odumretá, sa zmenila na zelenú ratolesť, ktorá vydáva listy, ale toto zločinné zhromaždenie sa zmenilo na neplodný figovník.“[10]

223 Liturgické texty Svätého a Veľkého týždňa nám predstavujú príklad kajúcnej ženy, ktorá drahým olejom pomazala nohy Spasiteľa (porov. Mt 26, 6 – 16; Lk 7, 36 – 50). Kajúcna neviestka, „keď rozpoznala Kristovo božstvo“, dostáva od neho odpustenie svojich hriechov a pohýna nás k pokániu: „Prijmi prúd mojich sĺz, ty, ktorý z oblakov čerpáš vody mora. Nakloň sa k stonaniu môjho srdca, ty, ktorý si vo svojom nevýslovnom seba-zrieknutí sklonil nebesia. Budem bozkávať tvoje najčistejšie nohy a utierať ich vlasmi svojej hlavy.“[11] Ježiša pozval farizej, ale požehnanie dostala neviestka: „Ježišu, životodarný chlieb, ty si jedol so Šimonom farizejom, aby neviestka získala tvoju milosť, ktorá prevyšuje každú cenu, tým, že vyleje olej na tvoju hlavu.“[12]

224 Dobrý skutok neviestky roznietil Judášovu žiarlivosť a podnietil ho k zrade. „Ó, Judášova bieda! Videl, ako neviestka bozkáva tvoje nohy, a ľstivo zosnoval plán, že ťa zradí bozkom. Ona si rozpustila vlasy a jeho spútala ako väzňa zúrivosť…, lebo závisť si nevie vybrať svoj prospech.“[13] Napriek tomu Ježiš robí všetko pre Judášovu záchranu: Umýva mu nohy a počas Tajomnej večere mu ponúka chlieb. „Ó, nevýslovné sebapokorenie!… Spasiteľu, ty, ktorý si oheň, umyl si nohy svojho zradcu, a keď si ho umýval, nespálil si ho…, ale dal si mu pri večeri Chlieb.“[14]

Umučenie

225 V Starom zákone prorok Izaiáš vydáva svedectvo o utrpení Božieho služobníka, ktoré Cirkev uznáva, že je utrpením Krista:

Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti a na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom a neotvoril ústa (Iz 53, 3 – 7).

226 Ježiš sám predpovedal svoje budúce umučenie: „Splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka. Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú, zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Lk 18, 31 – 33). Kristus dobrovoľne priíma utrpenie a smrť, aby premohol smrť. „Nie smrť prijala život, ale Život prijal smrť.“[15]

227 Vo svojej liturgickej tradícii Cirkev rôznymi obrazmi, ktoré predstavujú stichiry umučenia, modlitbou ospevuje spásonosné utrpenie Božieho Syna. Keď Kristus dovolí, aby ho spútali v Getsemanskej záhrade, rozväzuje reťaze hriechu praotca Adama. Kristus prijíma rozsudok smrti, aby ponúkol odpustenie hriechov. Trstinou, žezlom hanby, Kristus zapisuje ľudí do Knihy života. Vyzlečením svojho rúcha na Golgote Kristus strháva z ľudského hriechu pokrývku pokrytectva. Keď dovolí, aby ho pribili na kríž, ukončí Adamovu túžbu po zakázanom ovocí. Písomný záznam o hriechoch ľudstva je pribitý na kríž a stotníkova kopija roztrhá naše dlhové záväzky. Strom kríža, nástroj smrti, sa stáva stromom života. Kristovo telo, vyzdvihnuté na kríž, sa stáva majákom svetla, ktoré zažal Boh s cieľom nájsť stratenú drachmu – hriešnika. Kristove ramená rozprestreté na kríži sa stávajú Božím objatím a požehnaním pre všetkých ľudí. Miesto ukrižovania sa stáva rajom, pretože strom kríža vydáva výhonok života – Krista. Usnul na kríži a bol prebodnutý kopijou; a z jeho prebodnutého boku vytryskla krv a voda. Krvou vykúpil všetky národy a vodou ich očistil. On, ktorý zomiera vďaka hladu hriešnosti, živí ľudské pokolenie Telom, ktoré je telom z jeho vlastného tela.

Vzkriesenie

228 Kristus predpovedá svoj smrť a zároveň ohlasuje svoje vzkriesenie z mŕtvych. Za znamenie svojho vzkriesenia označuje trojdňový pobyt proroka Jonáša v bruchu veľryby (porov. Mt 12, 40). Kristus bude „tretieho dňa vzkriesený podľa Písem“ (1 Kor 15, 4): „Zbičujú ho [Syna človeka] a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Lk 18, 33). Kristus prirovná svoju smrť a vzkriesenie k zničeniu a znovuvybudovaniu  jeruzalemského chrámu: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím… Ale on hovoril o chráme svojho tela“ (Jn 2, 19. 21).

229 Zázračným vzkriesením Jairovej dcéry (porov. Lk 8, 41 – 42, 49 – 56), vzkriesením syna vdovy v Naime (porov. Lk 7, 11 – 16) a vzkriesením svojho priateľa Lazára (porov. Jn 11, 1 – 57) Kristus postupne pripravoval apoštolov na jeho vlastné vzkriesenie. Kristus označuje ľudskú smrť za spánok: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí“ (Mt 9, 24). Smrť nie je koncom života, ale usnutím; človek nie je mŕtvy, usnul. Aj Cirkev označuje Kristovu smrť takto: „Telom si usnul ako obyčajný smrteľník.“[16] Svätý Ján Damaský odhaľuje význam Kristovej smrti: „Hoci zomrel ako človek a jeho svätá duša bola oddelená od jeho nepoškvrneného tela, predsa jeho božstvo zostalo neoddeliteľné od oboch, teda od jeho duše i od jeho tela.“[17] Kristova smrť je životodarná: Kristus sám dovolil, aby ho smrť držala, aby ju napokon premohol a daroval nový život.

230 Smrťou na kríži Kristus zostúpi do podsvetia (hádesu), ktoré je miestom mŕtvych. V Kristovom zostúpení do podsvetia Cirkev ospevuje moc vzkriesenia: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ (1 Kor 15, 55). Ikona zostupu Krista do podsvetia ho zobrazuje v žiarivom odeve nového stvorenia. Svetlom odetý Kristus rozháňa šero smrti, rozptyľuje temnotu podsvetia, aby našiel Adama a Evu. Spolu s Adamom Kristus vyvádza z tieňa smrti tých, ktorí ho očakávali, starozákonných spravodlivých.

231 Zostúpením Krista do podsvetia sa završuje spása celého sveta, „neba, zeme i sveta pod nimi“[18]. Vo svojom vtelení Boh zostúpi z neba na zem a prostredníctvom  smrť ďalej do samotných hlbín podsvetia, aby všetko naplnil sebou samým. „V hrobe si bol telesne, v podsvetí s dušou, veď si Boh, v raji so zločincom a na prestole si bol s Otcom a Duchom, všetko naplňujúci, neobsiahnuteľný Kriste.“[19] Kristus – Bohočlovek sa smrťou a zostúpením do podsvetia zjavuje ako vzkriesenie a život: prebudí Adama zo spánku hriechu a vyvedie ho do raja. A tak ten, „kto chápe tajomstvo kríža a pochovania, chápe vnútornú podstatu stvorených vecí; kým ten, kto je zasvätený do nevýslovnej moci vzkriesenia, chápe cieľ, na ktorý Boh všetko najprv ustanovil“[20].

232 V liturgických stichirách Cirkev spieva o Kristovom hrobe, zapečatenom a stráženom vojakmi, ako o pokladnici, do ktorej bol uložený pravý poklad – Kristus. Kristus, Slnko spravodlivosti, zostúpil do hrobu, aby z neho vyšiel – aby vstal. Tak ako Kristus vo vtelení vyšiel z lona Márie, tak vo vzkriesení vyšiel z lona zeme. Zostúpil do zeme ako Adam – prach zeme, ale vyšiel z nej, lebo ako Neporušiteľný sa do prachu nevrátil. „Hrob ho prijal, ale Slovo nemohol udržať v zajatí.“ A tak sa znamenie smrti stalo prameňom vzkriesenia. „Ako človek bol uložený do hrobu, a ako Boh zničil podsvetie a oslobodil duše. Ako človek bol zapečatený v hrobe, a ako Boh vyšiel von, pričom pečate zanechal neporušené.“[21] Prázdny hrob ohlasuje radostnú zvesť o vzkriesení: „Povedzte nám, neveriaci, kde je ten, ktorého ste uložili do hrobu a zapečatili kameňom? Dajte nám jeho telo, popierači života. Vydajte nám pochovaného, alebo uverte vo Vzkriesenie!“[22]

233 Anjeli oznámili ženám myronosičkám: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych“ (Lk 24, 5 – 6).Vzkriesenie z mŕtvych je víťazstvom nad telesnou skazou: „Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje“ (Rim 6, 9). Vo vzkriesení je Kristovo telo nové a oslávené, oslobodené od pozemských časových a priestorových obmedzení. Práve preto je Kristovo vzkriesenie zjavením Božieho nového stvorenia. V nedeľu, prvý deň po sobote, Cirkev slávi Kristovo zmŕtvychvstanie ako prvý deň nového stvorenia.

234 Kristovo vzkriesenie je zárukou nášho vlastného vzkriesenia: „Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi“ (1 Kor 15, 20 – 22). Viera Cirkvi je úplne založená na Kristovom zmŕtvychvstaní: „Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení“ (1 Kor 15, 17 – 18). „Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnulí, skrze Ježiša privedie s ním“ (1 Sol 4, 14).

235 Na bohoslužbách Veľkého a Svätého piatka si cirkev uctieva plaštenicu ako znak Kristovej smrti. Bohoslužba Jeruzalemskej utierne (utierne Svätej a Veľkej soboty) sa koná pred plaštenicou. Hymnografia oplakáva toho, ktorý zomrel v nádeji na nadchádzajúce vzkriesenie: „Neroň slzy nado mnou, Matka…, lebo ja vstanem.“ Počas Paschálnej polnočnice sa plaštenica prenáša z Pánovho hrobu na oltár vo svätyni. Veriaci vychádzajú z chrámu so zapálenými sviecami a trikrát obchádzajú chrám v procesii. Pred chrámovými dverami sa spieva paschálny tropár: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval“ a kňaz otvorí chrámové dvere, na ktoré zaklopal svojím ručným krížom. Veriaci vchádzajú do chrámu, oslavujú zmŕtvychvstalého Krista a ako ženy myronosičky v paschálne ráno – prvé svedkyne vzkriesenia – prinášajú celému svetu dobrú správu o Zmŕtvychvstaní: „Toto je deň vzkriesenia. Nechajme sa osvietiť týmto sviatkom. Objímme sa navzájom. Nazývajme bratmi a sestrami aj tých, čo nás nenávidia, a odpusťme všetkým pre vzkriesenie a tak volajme: Kristus vstal z mŕtvych!“[23]

Nanebovstúpenie

236 Počas štyridsiatich dní po svojom zmŕtvychvstaní sa Kristus zjavoval svojim učeníkom a utvrdzoval ich vo viere. Potom vystúpil do neba a zasadol po Otcovej pravici: „Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema“ (Lk 24, 50 – 52; porov. Mk 16, 19). Radosť apoštolov spočíva v tom, že Kristus vo svojom nanebovstúpení neopúšťa svet: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Kristus neviditeľne zostáva vo svete, v ktorom je ľudstvo povolané dosiahnuť spásu. Apoštoli dostanú od Krista požehnanie a poverenie hlásať evanjelium celému stvoreniu (porov. Mk 16,15) a získavať učeníkov zo všetkých národov, krstiť ich a učiť ich zachovávať všetko, čo im Kristus prikázal (porov. Mt 28, 9 – 20).

237 Vo svojom nanebovstúpení Kristus pozdvihol obnovenú ľudskú prirodzenosť k božskej sláve. Liturgická stichira sviatku Nanebovstúpenia Pána Spieva o otvorených „dverách do neba“ a o tom, ako Kristus vstupuje do „neba“, kde ho v bázni a chvení vítajú anjelské sily. Kristus je vyzdvihnutý „na oblakoch“, nad cherubínmi a „vyššie“ ako nebo. Ako Bohu mu patrí „miesto“ po Otcovej pravici. V Božom pláne je nanebovstúpenie podmienkou zostúpenia Svätého Ducha: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde!“ (Jn 16, 7). Kristus vystupuje k Otcovi „pre nás ľudí a pre našu spásu“ (Symbol viery). „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“(Jn 14, 2). Tak ako Kristus vystúpil v sláve, tak sa v sláve aj vráti.


[1] Origenes, Komentár na Matúšovo evanjelium, 10, 2: PG 13, 837.

[2] Kyjevský metropolita Hilarion, Kázeň o zákone a milosti, 26.

[3] Kvetná trióda, Nedeľa Paschy, Paschálna utiereň, Kánon Paschy, Prvá pieseň, Irmos.

[4] Origenes, Komentár k Ezechielovi, 6, 6: PG 13, 714.

[5] Gregor Nysský, Reč 1: Na Svätú Paschu, 1: PG 46, 612.

[6] Ján Zlatoústy, Komentár k Listu Hebrejom, Homília 17, 2: PG 63, 129.

[7] Kyjevský metropolita Hilarion, Kázeň o zákone a milosti, 26.

[8] Kvetná trióda, Veľký pondelok, Večiereň, Stichira na stichovnách.

[9] Porov. Veľkopôstna trióda, Šiesty týždeň pôstu, Pondelok, Utiereň, Prvý a druhý sedalen.

[10] Kvetná trióda, Veľký pondelok, Povečerie, Kánon, Deviata pieseň.

[11] Kvetná trióda, Veľká streda, Utiereň, Stichira na stichovnách.

[12] Kvetná trióda, Veľký utorok, Veľké povečerie, Kánon, Deviata pieseň.

[13] Kvetná trióda, Veľký a svätý štvrtok, Večiereň, Stichira na 140. žalm.

[14] Kvetná trióda, Veľký a svätý piatok, Povečerie, Kánon, Ôsma pieseň.

[15] Augustín, Komentár k Jánovmu evanjeliu 12, 10 – 11: PL 35, 1489 – 1490.

[16] Kvetná trióda, Nedeľa Paschy, Paschálna utiereň, Exapostilarion.

[17] Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, III, 27: PG 94, 1097.

[18] Kvetná trióda, Nedeľa Paschy, Paschálna utiereň, Kánon Paschy, Tretia óda.

[19] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, Modlitba pri veľkom okiadzaní.

[20] Maxim Vyznávač, O teológii a vtelení Božieho Syna, I, 66: PG 90, 1107.

[21] Kyjevský metropolita Hilarion, Kázeň zákone a milosti, 26.

[22] Oktoich, Štvrtý hlas, Nedeľa, Utiereň, Stichira na Chválach.

[23] Kvetná trióda, Nedeľa Paschy, Paschálna utiereň, Stichira Paschy.





Kristus naša Pascha: Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, i vo Svätého Ducha, Pána, Oživovateľa – Kristov druhý príchod v sláve; Prítomnosť vzkrieseného Krista; Zjednotenie pozemského a nebeského v oslávenom Kristovi; Vzkriesenie mŕtvych; Boží súd; Boh – všetko vo všetkom



Kristus naša Pascha: Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, i vo Svätého Ducha, Pána, Oživovateľa – Vtelenie Božieho Syna; Zvestovanie Panne Márii; Narodenia Krista, Bohozjavenie

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings