Veľké posvätenie vody (6. január)
Pre sviatok 6. januára je charakteristické požehnanie vody. V čom spočíva?
Kňaz: Obrad požehnania vody – po grécky Mega Haghiasmos – pripomína nielen posvätenie tohto prírodného živlu, vody, ktorej Pán od chvíle stvorenia ráčil prepožičať posväcujúcu moc, aby pripravil ekonómiu krstu, ale zároveň ešte raz pripomína zjavenie Trojice.
Pôvod tohto obradu siaha k antiochijskému patriarchovi Petrovi Fullovi („Valchovač“; † 488), zloženie modlitby sa pripisuje svätému Sofrónovi Jeruzalemskému († 638).
V závere božskej liturgie sa celebrant a veriaci v sprievode presunú do chrámovej predsiene, kde je na štvornohom stolíku (tetrapóde) položená nádoba s vodou. Na niektorých miestach sa odoberá buď na breh rieky, jazera, alebo k verejnej fontáne, pričom už v predvečer sviatku sa prvý raz vykonal tento obrad v chráme.
Spevy, ktoré sprevádzajú procesiu, zdôrazňujú teologický obsah tohto sviatku. Účinne ho zhŕňa doxatikon: „Na pozvanie toho, ktorý volá na púšti: pripravte cestu Pánovi, prišiel si, Pane, vzal si na seba podobu otroka a ty, ktorý si nepoznal hriech, žiadal si krst. Uvideli ťa vody a naľakali sa; bázeň zachvátila Predchodcu a ten zvolal: Ako môže lampa osvietiť Svetlo? Ako môže služobník položiť ruku na svojho Pána? Ty posväť mňa a vody, Spasiteľu, ktorý snímaš hriechy sveta.“
Nasledujú tri čítania vzaté z proroka Izaiáša, v ktorých sa vyjadruje radosť „neúrodnej, vyprahnutej a neobrobenej zeme“, ktorá je premenená na bujný výhonok tryskajúcou vodou Božej slávy; nechýba výzva všetkým smädným, aby sa napili z vôd spásy a opustili cestu bezbožnosti; výzva na radosť, na ospievanie Pána, „pretože urobil vznešené veci“. Čítanie z Pavlovho listu (1 Kor 10, 1 – 4) nám pripomína záchranu Izraelského ľudu prostredníctvom vôd Červeného mora na ceste do zasľúbenej zeme, evanjeliové čítanie preberá od Marka (1, 9 – 11) udalosť Pánovho krstu.
Po čítaniach sa prednášajú početné prosby, po ktorých nasleduje veľká modlitba požehnania vody. V nej sa vyjadruje kozmický rozmer tohto sviatku: celé stvorenie žiari, jasá a raduje sa, pretože „Pán nám pripravuje cestu spásy“ tým, že zostupuje do vĺn Jordánu. „Slnko ťa chváli, mesiac ťa oslavuje, hviezdy sa ti podriaďujú, svetlo ťa poslúcha, hlbiny sa pred tebou chvejú, pramene ti slúžia… Zem a more sa podieľajú na radosti sveta a svet je plný radosti… A nebeské stvorenia sa radujú spolu s pozemskými stvoreniami.“
Ústredným bodom modlitby je zvolanie pre posvätenie vody: „A tak ty sám, Kráľu a priateľu ľudí, buď prítomný aj teraz prostredníctvom príchodu svojho Svätého Ducha a posväť túto vodu. Udeľ jej milosť vykúpenia, požehnanie Jordánu. Urob ju prameňom neporušiteľnosti, darom posvätenia, obmytím hriechov, liekom proti neduhom, skazou pre démonov; urob ju neprístupnou nepriateľským mocnostiam, nech je naplnená anjelskou silou, aby ju všetci, ktorí z nej čerpajú a berú, mali na očistenie tela a duše, ako liek proti vášňam, na posvätenie domov a na pôsobenie vo všetkých potrebách.
Zdroj: Mistagogia della vita cristiana, Lungro 2019. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa
Jeden Boh, Jeden vo Svätej TrojiciSvätá Teofánia nášho Pána Ježiša Krista
