O Jánovi Krstiteľovi v starovekej Cirkvi (23. september)
O Jánovi Krstiteľovi (ktorého gréci [= cirkvi byzantského obradu] nazývajú ho Prodromos – Predchodca) máme mnohé svedectvá v evanjeliách:
Tie najdôležitejšie sú: o jeho narodení zo Zachariáša a Alžbety (Lukáš 1, 5 – 25, 39 – 56, 51 – 79), o jeho apoštolskej činnosti, najmä o pokrstení Krista (Ján 1, 19 – 38), a o jeho smrti (Mk 6, 17 – 25);
máme tiež svedectvo Jozefa Flávia (Židovské starožitnosti 18, 5, 1). Ján sa spomína aj v apokryfoch (porov. Jakubovo protoevanjelium) a v Koráne.
Po jeho smrti malo byť telo uložené v Sebaste, kde sa tešilo kultu, no hrob bol čiastočne zničený za čias Juliána Odpadlíka (Rufín, Cirkevné dejiny 2, 28, PL 21, 536).
Na Východe bolo zriadených mnoho chrámov zasvätených Jánovi najmä v Palestíne, čo potvrdzujú pútnici (ako Egeria), v Alexandrii a na Západe (Rím, Ravenna); najmä mnohé krstiteľnice boli venované sv. Jánovi.
Máme svedectvá o kulte sv. Jána už v 4. storočí; potvrdzujú ho homílie sv. Augustína (11), Petra Chryzológa, Maxima Turínskeho; o Jánovi hovoria Gregor z Nazianzu, Efrém, Ján Zlatoústy, Hesychios, Antipater z Bostry a mnohí ďalší; v Byzancii Teodor Studita, Michal Psellos a ďalší; Gregor z Tours vyratúva zázraky Jána Krstiteľa (De gloria martyrum, 11 – 19).
Svedectvá o Jánovi Krstiteľovi nachádzame v biblických komentároch, v krstných katechézach a napokon v mníšskej literatúre, kde je Ján Krstiteľ považovaný spolu s Eliášom a Elizeom za jedného z predchodcov mníšstva.
Spočiatku máme dva sviatky: pre narodenie (24. jún: sviatok narodenia, počítaný podľa Vianoc) a pre pamiatku sv. Jána Krstiteľa, slávenú 7. januára, deň po sviatku Pánovho krstu (6. január). A okrem toho 29. augusta – v deň posviacky chrámu v Sebaste – sa slávilo sťatie sv. Jána.
Postupom času sa zrodili ďalšie sviatky:
23. septembra počatie Jána (u grékov), 24. septembra (u latiníkov [= v cirkvách latinského obradu]) prenesenie relikvií, nájdenie tela, hlavy atď.
Najstarší liturgický formulár sa nachádza v Leoniánskom sakramentári (6. storočie).
Apokryfy o sv. Jánovi Krstiteľovi sú početné. Posledné tri kapitoly Jakubovho protoevanjelia hovoria o Zachariášovej smrti a Alžbetinom úteku s Jánom.
Existuje niekoľko životopisných rozprávaní (vita) o Jánovi: v gréčtine, od auctore Marco; v sýrčine, pripisované Serapionovi z Thmuis (s pridaním zázrakov); Oslavná reč v koptčine z 8. storočia, pripisovaná Teodózovi Alexandrijskému, a Gloria Praecursoris, pripisovaná Jánovi Zlatoústemu.
Existujú aj štyri grécke umučenia (passio), ktoré sa vo všeobecnosti držia evanjeliového rozprávania s pridaním ďalších prvkov.
Existovala aj Kniha Jána (7. – 8. storočie), ktorú používali Mandejci.
Zdroj: Marek Starowieyski: Giovanni Battista, in: Nuovo dizionario patristico a di antichità cristiane 2007. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázku: https://www.orthodoxicon.gr/listing/750621556/saint-st-ioannis-john-prodromos-icon
Náš prepodobný otec a vyznávač Charitón (28. september)