Zosnutie presvätej Bohorodičky podľa byzantského obradu

Pápež Pius XII. 1. novembra 1950 slávnostne vyhlásil stáročia trvajúce presvedčenie, že „nepoškvrnená a ustavične panenská Bohorodička Mária bola po zavŕšení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy“ (Apoštolská konštitúcia Munificentissimus Deus, čl. 44). Toto slávnostné vyhlásenie dogmy o Máriinom nanebovzatí výstižne opisuje túto vrcholnú udalosť v živote presvätej Bohorodičky [Theotokos], ktorej liturgická úcta pochádza z Východu.

Pôvod sviatku Zosnutia alebo Nanebovzatia blahoslavenej Panny Márie [Bohorodičky] úzko súvisí s jej verejnou úctou od začiatku štvrtého storočia. Vyvinul sa z raného slávenia Vianoc, v ktorom Bohorodička, Matka Boha, nášho Spasiteľa, zohrávala dôležitú rolu. Slávnostné vyhlásenie Márie za „Bohorodičku“ na Efezskom koncile (r. 431) výrazne posilnilo jej verejnú úctu ako „Božej Matky“. Svedčí o tom skutočnosť, že o niekoľko rokov neskôr sa jej božské materstvo slávilo v Jeruzaleme ako sviatok Márie, Božej Matky, 15. augusta (porov. Arménsky lekcionár, r. 434)

V Egypte sa ten istý sviatok Panny Márie slávil 18. januára pod vplyvom svätého Cyrila Alexandrijského († 444), ktorý predsedal Efezskému koncilu. V Konštantínopole úctu k „ božskému materstvu Panny Márie“ propagoval svätý Anatolios († 458), ktorý zložil aj prvé liturgické hymny na počesť Bohorodičky (gr. Theotokos).

Začiatkom šiesteho storočia bola nad Máriiným hrobom v Getsemani postavená veľkolepá bazilika. Týmto sviatok Panny Márie, ktorá sa slávil 15. augusta, nadobudol nový význam a stal sa slávnostnou oslavou Máriinej smrti a nanebovzatia pod názvom sviatok Zosnutia (csl. Uspenija). V niektorých východných liturgických kalendároch sa tento sviatok označoval ako Cesta Bohorodičky do neba, alebo Uloženie Panny Márie, t. j. uloženie Márie do hrobu.

V Konštantínopole cisárovná svätá Pulchéria († 453) propagovala úctu k presvätej Bohorodičke a postavila tri chrámy na jej počesť. Počas svojej prítomnosti na šiestom zasadnutí Chalcedónskeho koncilu (451) požiadala svätého Juvenála Jeruzalemského († 458) o nejaké relikvie presvätej Bohorodičky, ktoré mali byť uložené v mariánskom chráme v Blachernách neďaleko Konštantínopola.

Svätý biskup odpovedal: „Zo starobylej a najspoľahlivejšej tradície sme sa dozvedeli, že v čase slávneho zosnutia Božej Matky sa celé spoločenstvo apoštolov zišlo v Jeruzaleme. A tak za spevu božských a nebeských chvál zverili jej svätú dušu do Božích rúk a jej telo, ktoré počalo Boha, v procesii odniesli do Getsemani a tam ho uložili do malého hrobu.

Tri dni spieval nad jej hrobom zbor anjelov. Po treťom dni, keď konečne došiel svätý Tomáš (bol neprítomný a chcel si uctiť telo, ktoré porodilo Krista Boha), (apoštoli) otvorili hrob a nenašli ani stopy po jej blahoslavenom tele. A tak apoštoli vzali zavinovacie plachty, ktoré boli nasiaknuté vôňou, a zatvorili hrob. Divili sa tomuto tajomstvu a mysleli si len to, že ten, ktorému sa zapáčilo narodiť sa z nej v tele, Pán slávy, si želal, aby po jej odchode z tohto života bolo jej nepoškvrnené a prečisté telo poctené neporušiteľnosťou a prenesené (do neba) ešte pred všeobecným vzkriesením mŕtvych“ (porov. Cyril Skytopolský, Dejiny svätého Eutýmia III, 40, napísané okolo roku 515).

Byzantská cirkev si 2. júla pripomína Uloženie úctyhodného plášťa našej Vládkyne a Bohorodičky v Blachernách. Zdá sa, že cisárske mesto namiesto požadovaných svätých relikvií dostalo Máriine rúcho, ktoré bolo nájdené v Nazarete a prinesené do Konštantínopola v roku 474, t. j. po smrti Juvenála a Pulchérie.

Slávnostne slávenie sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky sa v priebehu šiesteho storočia rozšírilo po celom Východe. Keďže tento sviatok sa slávil v rôzne dni, cisár Maurikios (582 – 602) nariadil, že v celej Byzantskej ríši sa bude sviatok sláviť 15. augusta pod názvom Zosnutie (po grécky Koimesis, po cirkevnoslovansky Uspenije, porov. 1 Sol 4, 14). Svätý Modest Jeruzalemský († 634), ktorému sa pripisuje najstaršia zachovaná homília na sviatok Zosnutia, plne akceptoval jeruzalemskú tradíciu o Máriinom zázračnom odchode a nanebovzatí jej prečistého tela (porov. Migne, PG 86, 3277 a nasl.)

V polovici siedmeho storočia bol sviatok Zosnutia zavedený v Ríme, odkiaľ sa postupne rozšíril na celý Západ. Koncom ôsmeho storočia však západná cirkev zmenila názov tohto sviatku na Nanebovzatie blahoslavenej Panny Márie (po latinsky Assumptio Beatae Mariae Virginis).

Na Východe sa slávenie tohto sviatku rozšírilo vďaka slávnym homíliám svätého Andreja Krétskeho († okolo 720), svätého Germána Konštantínopolského († 733) a najmä svätého Jána Damaského († 749), ktorý sa stal hlavným zástancom tradičnej viery v telesné nanebovzatie Panny Márie.

Podľa jeho svedectva sa hrob, v ktorom bolo len krátky čas uložené prečisté telo Božej Matky, stal predmetom verejnej úcty a zdrojom mnohých zázrakov a osobitných milostí (porov. Homília na Zosnutie I, 13). Svätý Ján Damaský v homílii, ktorú predniesol v jeruzalemskej bazilike Zosnutia, poukázal na Máriin hrob a povedal: „Jej nepoškvrnené telo bolo uložené tu, v tomto preslávenom a prenádhernom hrobe, z ktorého bolo po troch dňoch vzaté do nebeského príbytku“ (porov. Homília na Zosnutie 11, 14).

Liturgické hymny vyzdvihujúce podivuhodné zosnutie presvätej Bohorodičky z väčšej časti zložili počas 8. a 9. storočia takí preslávení hymnografi ako svätý Germán Konštantínopolský († 733), svätý Ján Damaský († 749), svätý Kozmas Maiumský († 760), svätý Teofán Graptos († 845) a ďalší. Vo svojich hymnoch títo inšpirovaní spisovatelia jasne odhalili tradičnú vieru v Máriino „prenesenie zo zeme do neba“ (porov. 2. stichira večierne).

Vďaka týmto liturgickým skladbám sa dobre zachovala všeobecná viera v telesné nanebovzatie Panny Márie a poskytlo sa dostatočné historické svedectvo pre vyhlásenie dogmy v roku 1950. Hlavné argumenty z byzantskej tradície a liturgie na podporu dogmy zozbieral náš ruténsky teológ Mons. Mikuláš Russnak, S.T.D. (1872 – 1952) a Svätej stolici ich predložil prešovský biskup Pavol P. Gojdič, OSBM (1927 – 1960) 25. januára 1932 (porov. G. Hentrich – R. De Moos, Petitiones de Assumptione Corporea B.V.M., Vatikán 1942, zväzok I, s. 770 – 779).

Čo sa týka žiadosti biskupa Gojdiča, autori píšu: „Význam tejto žiadosti je zrejmý, pretože pochádza od ruténskeho hierarchu, ktorý dobre pozná grécke a cirkevnoslovanské liturgické texty, ktoré od 9. storočia neustále používajú katolíci aj pravoslávni. A tieto texty ‚jasne a absolútne‘ obsahujú učenie o telesnom nanebovzatí blahoslavenej Panny Márie.“ Môžeme teda konštatovať, že dogma o nanebovzatí Panny Márie, založená na dedukcii zo Svätého písma, je logickým vývojom stáročnej tradície, ktorá je hlboko zakorenená v liturgických modlitbách a mysliach ľudí.

Sviatok Zosnutia je jedným z dvanástich veľkých sviatkov v byzantskom obrade a slávi sa mimoriadne slávnostne. V rámci prípravy na tento sviatok je pre veriacich predpísané dvojtýždňové pôstne obdobie, nazývané „Uspenský pôst“, začína sa prvým augustovým dňom.

Keďže sviatok Premenenia nášho Pána, ľudovo známy ako „Spasa“, pripadal na toto obdobie, ľudia v Starej zemi (= v Rakúsko-Uhorsku) označovali tento pôst ako „Spasovka“, čiže Spasiteľov pôst. Počiatok pôstu pred sviatkom Zosnutia možno datovať do deviateho storočia, ale oficiálne ho do byzantskej disciplíny zaviedla Konštantínopolská synoda v roku 1166.

Sviatok Zosnutia má jeden deň predsviatku a osem dní posviatku, počas ktorých sa slávia tajomstvá Máriinej podivuhodnej smrti a slávneho nanebovzatia.

Večiereň tohto sviatku, slávená s litiou, opakovane prosí o príhovor Božej Matky: „Vládkyňa, nezabudni na príbuzenské väzby s tými, ktorí si s vierou pripomínajú tvoje presväté zosnutie“ (stichira litie).

Podľa starobylého zvyku sa po božskej liturgii na sviatok Zosnutia požehnávajú kvety a liečivé byliny. Tento zvyk pochádza pravdepodobne z tradičného presvedčenia, že po slávnom Máriinom nanebovzatí sa jej svätý hrob naplnil „nebeskou vôňou“ a kvetmi (porov. sv. Germán, Prvá homília na Zosnutie). Byliny, ktoré náš ľud používa ako prírodný liek, sa požehnávajú na pamiatku mnohých uzdravení a mimoriadnych milostí udelených pútnikom pri Máriinom hrobe (porov. sv. Ján Damaský, Homília na Zosnutie I, 13).

Požehnanie bylín na sviatok Zosnutia zaviedli Otcovia, aby potreli poverčivé zaklínadlá a šarlatánstvo v našom ľude.

V rámci kázania pri Máriinom hrobe svätý Ján Damaský pripomínal ľudu, že „Božia moc nie je ohraničená nijakým miestom, takisto ani nevyčerpateľná dobrota Božej Matky. Keby sa totiž milosti obmedzovali len na jej hrob, získalo by ich len málo ľudí. Teraz sa jej milosti rozlievajú na každom mieste po celom svete“ (porov. Homília na Zosnutie II, 19).

Vo svojej Homílii na Zosnutie svätý Ján Damaský necháva rozprávať Máriin hrob:

„Prečo hľadáte v hrobe to, čo bolo vzaté do neba? Prečo odo mňa žiadate správu o jej zániku? Nemal som moc ísť proti Božiemu príkazu. Keď toto sväté a posvätné telo, ktoré ma naplnilo myrhou, sladkou vôňou a svätosťou, opúšťalo zavinovaciu plachtu, bolo uchopené a odišlo so všetkými nebeskými mocnosťami, ktoré ho sprevádzali…“

A Damaský vo svojej homílii nechá Bohorodičku o svojom aktuálnom stave povedať:

„Teraz ma strážia anjeli. Teraz vo mne prebýva Božia milosť. Stala som sa studňou uzdravenia pre chorých, obranou proti démonom, útočiskom pre tých, ktorí sa ku mne utiekajú. Priblížte sa vo viere, ľudia, a dostanete milosť v prúdoch“ (porov. Homília na Zosnutie II, 17).

Refrén 9. irmosu

„Anjeli, ktorí boli svedkami Zosnutia Prečistej (Bohorodičky), boli ohromení úžasom, keď videli Pannu, ako vystupuje zo zeme do neba.“

Tropár (1. hlas)

Pri pôrode si zachovala svoje panenstvo, Bohorodička, a pri svojom zosnutí si neopustila svet. Keďže si Matkou Života, prešla si do života a svojimi modlitbami vyslobodzuješ naše duše zo smrti.

Kondák (1. hlas)

Ani hrob, ani smrť nezadržali Bohorodičku, ktorá sa naďalej modlí za nás a svojím príhovorom zostáva našou neochvejnou nádejou; Pretože ten, ktorý prebýval v jej ustavične panenskom lone, ju, keďže je Matkou Života, preniesol do života.

Zdroj: https://archpitt.org/the-dormition-of-the-most-holy-mother-of-god-uspen-ije-assumption-according-to-the-byzantine-rite/ Z angličtiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://psdsale.com/en/shop/prazdnichnye/uspenie-bogoroditsy-8154n a

https://images.squarespace-cdn.com/content/v1/562e8ad0e4b07fc20f5656e6/1470063324651-O3HPBQ6HEPOZN5CTUG0H/DormitionIconrare.png?format=1500w


Odber nových článkov






Nedeľa 12. týždňa po Päťdesiatnici: Čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?



Sviatok svätého Premenenia a požehnanie ovocia podľa tradície byzantského obradu

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings