Kristus naša Pascha III.: Život Cirkvi – život vo Svätom Duchi (704 – 724)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Tretia časť
ŽIVOT CIRKVI
704 Tretia časť katechizmu prezentuje život a konanie kresťana ako nového človeka v Kristovi vo svetle Božieho zjavenia a na základe východnej kresťanskej tradície. Boh Otec skrze Syna vo Svätom Duchu udeľuje človeku nový život. Tento človek je povolaný dozrieť k plnosti tohto nového života. Kresťan objavuje, rozvíja a vyjadruje tento Boží dar skrze dobré skutky.
705 Dar božského života, ktorý človek prijíma vo svätých tajomstvách (sviatostiach), udeľuje človeku schopnosť, ktorá sa vyžaduje, aby dokázal viesť kresťanský život podľa prijatej milosti. Žiť v Kristovi znamená konať v Kristovi a s Kristom. Tento dar božského života pôsobí v kresťanovi ako evanjeliový „kvas nebeského kráľovstva“, je schopný premieňať súčasnú kultúru a spoločnosť (porov. Mt 13, 33). Táto premieňajúca skutočnosť kresťanského života sa skúma v tejto časti katechizmu v štyroch rozmeroch: človek, rodina, spoločnosť a stvorenie.
706 Prvý rozmer bytia a konania v Kristovi (1. a 2. kapitola) sa týka osobného, vnútorného života kresťana. Tento vnútorný život človeka, ktorý sa zrodil z vody a Ducha, sa buduje na základných princípoch duchovného a asketického života. Základom kresťanskej morálky i pravidiel a princípov kresťanského správania je činnosť, ktorá človeka premieňa zvnútra. Ona je základom „neviditeľného boja“ s vlastnými hriechmi a rastu v čnostiach.
707 Druhým rozmerom kresťanského života (3. kapitola), ktorý je premieňaný Svätým Duchom, je kresťanská rodina. Kresťanská rodina je prostredie, ktoré chráni dôstojnosť začiatku pozemského života človeka i dôstojnosť konca tohto života. Dar božskej lásky, udelený mužovi a žene vo svätých tajomstvách kresťanskej iniciácie a manželstva, ich robí schopnými uskutočňovať Boží plán, čo sa týka účelu ľudskej sexuality a rešpektovania dôstojnosti ľudskej osoby. Toto rešpektovanie zahŕňa všetky etapy ľudského života, počnúc počatím a končiac prirodzenou smrťou.
708 Ľudská spoločnosť (4. kapitola) je tretím rozmerom nového života a konania toho, kto verí v Krista. Spoločnosť a štát sú vnímané ako cesto, ktoré sú kresťania – evanjeliový kvas – povolaní pozdvihnúť a premeniť (porov. Lk 13, 20 – 21). Kristova Cirkev je embryonálnym začiatkom Božieho kráľovstva a tejto premieňajúcej sily pre ľudstvo. Prostredníctvom jednoty, svätosti, univerzálnosti a apoštolskej služby Cirkvi je táto moc prítomná a aktívna v živote ľudskej spoločnosti. Osvecuje Kristovým svetlom každého človeka, ktorý prišiel na tento svet.
709 Štvrtým rozmerom pôsobenia kresťana je jeho zodpovednosť za všetko Božie stvorenie – životné prostredie a prírodné zdroje zeme (5. kapitola). Pôsobenie kresťana ako „kňaza stvorenia“ vo svete stvorenom Bohom zahŕňa povolanie chrániť, opatrovať a rozvíjať svet a pripravovať jeho premenu (porov. Zjv 21, 1 – 4).
Duchovný život – život vo Svätom Duchu
710 Život v Kristovi nazývame duchovný život, pretože jeho zdrojom je Svätý Duch, a duchovný život je privádzaný k naplneniu jeho milosťou. Milosť je pôsobenie Svätého Ducha v človeku, t. j. bezpodmienečný dar Ducha. Milosť nijako neobmedzuje človeka, ani neohraničuje jeho slobodu. Apoštol Pavol zdôrazňuje toto, keď píše: „Kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ (2 Kor 3, 17). Boží Duch nás pozýva a povoláva k rastu v Kristovi a umožňuje tento rast.
711 Každý kresťan má milosť byť povolaný, t. j. milosť povolania. Toto povolanie zahŕňa možnosť žiť zmysluplný a šťastný život, ktorý možno uskutočňovať len v Bohu. Toto povolanie sa napĺňa v duchovnom živote, ktorý je neoddeliteľnou podmienkou pre osobný rast a rozvoj. Tak ako si telesný rozvoj vyžaduje fyzickú aktivitu a intelektuálny rozvoj učenie sa a vzdelávanie, podobne aj duchovný rast si vyžaduje milosť svätých tajomstiev, modlitbu a dobré skutky.
Znaky, dary a plody pôsobenia Svätého Ducha
712 Svätý Duch inšpiruje každého človeka, aby rozpoznal svoje životné povolanie. V napĺňaní tohto povolania človek dosiahne šťastie. To živototvorný Duch umožňuje človeku prekonať úzke hranice konkrétnych životných okolností a odhaľuje mu vždy sa rozširujúce horizonty existencie. Ten istý Duch vzbudzuje v človeku hlboké a pravé životné potreby: hľadanie zmyslu života, pravdy, dobra a krásy.
713 Keď sa človek hriechom odvráti od Boha, to Svätý Duch vzbudí v jeho svedomí spasiteľný nepokoj výčitkami svedomia. Svetlo milosti sa zjaví tým, že človeku umožní, aby videl svoje skutky také, aké skutočne sú. Svätý Duch osvecuje tých, ktorí tápajú v hriechu, pomáha im vyslobodiť sa z otroctva hriechu a zakúsiť dar slobody. Pán nás k tomu povoláva v knihe Deuteronómium: „Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie … požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo“ (Dt 30, 15. 19b). Človek, ktorý je osvecovaný živototvorným Duchom, je schopný premáhať zlo dobrom (porov. Rim 12, 21) a voliť si život namiesto smrti.
714 Boh sa díva na každého z nás s láskou, praje si našu spásu a prostredníctvom Svätého Ducha nám zjavuje pravé dobro. Na začiatku nášho duchovného života nechápeme úplne, čo je dobré pre nás. Avšak vďaka pôsobeniu Svätého Ducha sa môžeme naučiť dívať sa na seba a svet Božími očami a rozlišovať medzi dobrom a zlom.
715 Keď sa rozvíjame v našom duchovnom živote, vidíme čoraz jasnejšie pôsobenie Svätého Ducha v štruktúre nášho každodenného života. Maxim Vyznávač píše o osobitnej kontemplácii, ktorú kresťan postupne dosahuje – o kontemplácii Božej prozreteľnosti.[1] Pomocou pôsobenia Svätého Ducha kresťania „vidia“ Božiu vôľu pre seba a s radosťou ju prijímajú. Preto sa celý život kresťana stáva znakom pôsobenia Svätého Ducha a nadobúda zmysel a naplnenie.
Svätosť ako znak pôsobenia Svätého Ducha
716 Jedine jeden Pán je svätý v pravom zmysle tohto slova. Čítame o tom v knihe proroka Izaiáša, ktorý videl Boha na nebeskom tróne. Serafíni spievali o jeho nevýslovnej svätosti, pričom verejne hlásali: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy“ (Iz 6, 3). Sväté písmo aj veriacich nazýva „svätí“ – tí, ktorí sú posväcovaní Božím spásonosným pôsobením (porov. Rim 1, 7; 1 Kor 1, 2). Svätý Duch očisťuje človeka od každej poškvrny a uvádza ho do božského života a svätosti. Apoštol Pavol učí:
Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha (1 Kor 6, 9 – 11).
717 Kresťanská svätosť nie je dokonalosť, ktorá má základ v našej prirodzenosti, ale dosahuje sa skôr aktívnou účasťou človeka na svätosti Boha. Svätý Ján Kasián učí:
Všetci svätí ľudia určite mali Boha v sebe. Veď dobre vieme, že Boh bol v patriarchoch a že hovoril v prorokoch. Veríme, že nielen apoštoli a mučeníci, ale všetci svätí a služobníci Boha majú v sebe Božieho Ducha, a to v súlade so slovami: „A vy ste chrám živého Boha“ (2 Kor 6, 16). A opäť: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16). A tak my všetci sme prijímateľmi Boha.[2]
718 Všetci kresťania dostávajú svätosť v zárodočnej podobe skrze sväté tajomstvá krstu a myropomazania a sú povolaní svätosť nepremárniť, ale rozvíjať ju do plnosti. Znovu Ján Kasián nám pripomína:
Nakoľko to dovoľuje ľudská slabosť, [ľudia] by sa mali pokoriť pred Bohom, podriadiť sa Bohu, urobiť zo seba príbytok pre Boha a svojou vierou a zbožnosťou dosiahnuť, aby Boh bol ich hosťom a prebýval v nich. Lebo úmerne tomu, ako je niekto prispôsobený pre prijatie Božieho daru, ho odmeňuje Božia milosť: úmerne tomu, ako sa človek javí hodným milosti; úmerne tomu, ako sa človek javí hodným Boha, sa teší Božej prítomnosti podľa Pánovho prisľúbenia: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok“ (Jn 14, 23).[3]
Dary Svätého Ducha
719 Dary Svätého Ducha sú schopnosťou udelenou človeku prijímať Boha a byť otvorený spoločenstvu s Bohom. Existuje sedem takýchto darov: múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie, nábožnosť a bohabojnosť. Prorok Izaiáš prorokoval o týchto daroch ako vlastnostiach očakávaného Spasiteľa: „A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti“ (Iz 11, 2).
720 Svätí otcovia vo svojich inštrukciách o týchto daroch rozvíjali učenie o duchovných zmysloch, ktoré kresťan objavuje v sebe. Tak ako zrak, sluch a prirodzený intelekt umožňujú človeku vidieť, počuť a chápať viditeľný a stvorený svet, tak aj Svätý Duch udeľuje človeku prostriedky na vnímanie a chápanie neviditeľného a božského sveta. Simeon Nový Teológ hovorí o duchovnom zraku, ktorý je osvecovaný a stáva sa aktívnym vo svetle Najsvätejšej Trojice, a o ďalších duchovných zmysloch, ktoré nám pomáhajú vnímať a správne chápať Božie slovo, ako aj vidieť Boha vo stvorenom svete.[4]
Plody Ducha
721 Plodmi Svätého Ducha sú znaky zrelého kresťanského duchovného života a konania, ktoré pramení zo spolupráce človeka s božskou milosťou. Na to, aby človek mohol žiť ako pravý kresťan a vydávať svedectvo o Kristovi, je potrebná pomoc Svätého Ducha, ako aj otvorenosť a úsilie človeka. Apoštol Pavol učí nasledovné o plodoch Svätého Ducha: „…ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22 – 23).
722 V komentári k týmto slovám apoštola Pavla svätý Ján Zlatoústy nabáda:
Ak teda chceme požívať potešenie, vyhýbajme sa predovšetkým bezbožnosti a nasledujme čnostnosť, pretože nie je v prirodzenosti vecí, aby sme na nej mali podiel za iných podmienok, aj keby sme boli posadení na samotný kráľovský trón. Preto aj Pavol hovorí, že „ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj“ (porov. Gal 5, 22). Ak budeme v sebe horlivo strážiť toto ovocie, budeme môcť byť šťastní už tu [na zemi] a jedného dňa sa staneme hodnými dostať budúce kráľovstvo.[5]
Kresťanská morálka ako liturgia života
723 Duchovný život pramení z Božieho pôsobenia v nás a pre nás: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Toto Božie konanie sa nazýva aj služba, „liturgia“ Boha pre nás: „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 28). Preto je celý duchovný život kresťana službou Bohu a blížnemu – „liturgiou života“. K Božej službe sa pripájame vlastnou službou; božská liturgia sa stáva našou osobnou liturgiou, našou službou. Žiť tento liturgický život znamená prejavovať lásku k Bohu a blížnemu myšlienkami, slovami a skutkami.
724 Táto liturgia života je ikonou božskej liturgie. V liturgii života kresťan, ktorému slúži Pán, začína slúžiť Bohu a blížnemu. Ježiš Kristus dal príklad tejto služby, keď pri Poslednej večeri umyl nohy svojim učeníkom a potom povedal: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15). Kristova služba sa stala zdrojom a základom kresťanského života. Keď sme od Krista prijali milosrdenstvo, odpustenie a uzdravenie, obnovujeme ich v skutkoch, ktoré konáme každý deň.
Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa. Verzia z 28. januára 2025
[1] Porov. Maxim Vyznávač, Mystagógia, 24: PG 91, 701n.
[2] Ján Kasián, O vtelení Pána, V, 3: PL 50, 102.
[3] Ján Kasián, O vtelení Pána, V, 4: PL 50, 104.
[4] Porov. Simeon Nový Teológ, Etické rozpravy, III.
[5] Ján Zlatoústy, Homílie na List Rimanom, Homília 1, 4: PG 60, 400.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Kristus naša Pascha III.: Základy duchovného života (725 – 746)Ukázať, že sme svätí – Druhá kapitola – Obliecť si Krista
