O apoštolovi a evanjelistovi Jánovi Teológovi (26. september)
Ján Apoštol. Jeden z dvanástich učeníkov. Autor piatich novozákonných kníh.
Ján pochádzal z galilejskej rybárskej rodiny. Do zorného poľa sa prvý raz dostal, keď Ježiš narazil na neho a jeho brata Jakuba a ich otca Zebedeja, ako opravovali siete (Mt 4, 21). Obaja bratia boli pravdepodobne ešte dosť mladí a mali cholerický temperament (Lk 9, 54), čo im vynieslo prezývku Boanerges („Synovia hromu“, Mk 3, 17).
Ježiš ich odvolal od ich otca a ich sietí, aby ho nasledovali. Bratia Jakub a Ján spolu s Petrom (a občas aj s jeho bratom Andrejom) čoskoro tvorili akýsi vnútorný kruh okolo Ježiša. Ako jeden z najbližších dôverníkov Ján spoluzažíval rozhodujúce udalosti v Ježišovom živote (Mt 17, 1; Mk 5, 37; 13, 3; 14, 33).
Keď vychádzame z toho, že autor štvrtého evanjelia je totožný s učeníkom, „ktorého Ježiš miloval“ (Jn 13, 23; 19, 26; 20, 2; 21, 20), Ján má očividne mimoriadny vzťah so svojím Učiteľom.
Ján bol učeníkom, ktorý pri Poslednej večeri ležal pri stole „a celkom pri Ježišovej hrudi“ (Jn 13, 23).
Ján bol učeníkom, ktorý „sa poznal s veľkňazom“, a preto mohol nasledovať Ježiša až „do veľkňazovho dvora“ (Jn 18, 15nn);
Ján bol učeníkom, ktorému Ježiš zveril do starostlivosti svoju matku Máriu (Jn 19, 26nn).
Ján bol učeníkom, ktorý predbehol Petra počas behu k prázdnemu hrobu (Jn 20, 2 – 4).
Po Kristovom vzkriesení sa Ján stal jednou z vedúcich osobností ranej Cirkvi (Sk 3, 1nn; 4, 13. 19; 8, 14; Gal 2, 9). Podľa podania Papiáša, jedného z jeho žiakov, Ján neskôr šiel do Efezu, za vlády cisára Domiciána bol vyhnancom na ostrove Patmos a tam napísal knihu Zjavenia (Zjv 1, 9). Za vlády cisára Nervu sa vrátil do Efezu a tam napísal evanjelium a listy. Iné staroveké cirkevné tradície informujú o strete apoštola s niektorými z najskorších heretikov.
Podľa správ Ján zomrel vo veľmi vysokom veku na prelome 1. a 2. storočia.
Zdroj: Jerusalemer Bibellexikon 1998. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa
Ján Evanjelista a Teológ Evanjeliá (najmä Jánovo) a Skutky apoštolov nám odovzdávajú mnohé informácie o Jánovi Evanjelistovi (nazývanom Boanerges: „Syn hromu“), ktorý bol bratom Jakuba, synom Zebedeja, milovaným Pánovým učeníkom, svedkom Pánovho premenenia a modlitby v záhrade na Olivovej hore. Ján ako jediný spomedzi všetkých apoštolov bol pod Krížom a jemu Ježiš zveril svoju matku Máriu.
Po Ježišovom zmŕtvychvstaní Ján vyslovil tajomné slová o svojom dlhom živote (Jn 21, 20 – 23). O Jánovom živote hovoria mnohí spisovatelia patristickej epochy. Podľa Ireneja, Klementa Alexandrijského a Polykrata Efezského bola Jánova apoštolská misia spätá s Malou Áziou a s Efezom.
Podľa legendy Ján znášal Domiciánove prenasledovania a bol odvedený do Ríma, kde ho vložili do suda s vriacim olejom, čo však prežil (Tertulián, De praescritione haereticorum 36; Jánove skutky od Prochora) a určité obdobie strávil ako vyhostený na ostrove Patmos.
Papiáš rozlišuje dvoch Jánov: Apoštola, ktorý je autorom evanjelia, a Presbytera, ktorý je autorom Apokalypsy a listov (Euzébius Cézarejský, Cirkevné dejiny 3, 39, 3).
Patristickí spisovatelia uvádzajú rozličné epizódy z Jánovho života, napr. Jánovo stretnutie s Kerintom (Euzébius Cézarejský, Cirkevné dejiny 4, 14, 6), príbeh Jánovho mladého učeníka, ktorý sa stal zbojníkom (Klement Alexandrijský, Quis dives salvetur 42) atď.
Rozsiahlu patristickú literatúru o Jánovi Apoštolovi, ktorý je v gréckom obrade nazývaný Teológ, možno rozdeliť do troch častí: a. komentáre k biblickým knihám pod jeho menom, teda k evanjeliu, k trom listom a k apokalypse; b. homiletické texty o Jánovi; a c. texty týkajúce sa Jánovho života, najmä apokryfné texty.
Zdroj: Marek Starowieyski: Giovanni evangelista, teologo, in: Nuovo dizionario patristico a di antichità cristiane 2007. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa
Ján Teológ (po grécky ho Theologos) sa v tradícii stotožňuje s milovaným učeníkom a autorom štvrtého evanjelia a Apokalypsy.
Ján sa vyskytuje spolu s Petrom a Jakubom v Novom zákone ako jeden z vnútornej triády apoštolov, ktorí sú svedkami Kristovho premenenia a Kristovej agónie v Getsemanskej záhrade.
Ján je často zobrazovaný pod Krížom s Máriou, ako z neho Ježiš urobil jej adoptívneho syna. Hovorí sa, že s ňou žil v Efeze a dožil sa vysokého veku.
Jánov titul Teológ, ktorý zdieľa s Gregorom Nazianzským a Symeonom Novým, odráža duchovný a mystický obsah jeho evanjelia, čítaného v byzantskom obrade v období Päťdesiatnice, úvodné verše tohto evanjelia sa čítajú na božskej liturgii Svätej a veľkej nedele Paschy.
Na priloženej ikone je evanjelista Ján zobrazený, ako stojí pred jaskyňou na ostrove Patmos, kde nadiktoval Apokalypsu (porov. Zjv 1, 9). Jeho učeník Prochoros sedí pri ústí jaskyne a píše podľa Jánovho diktátu. Gesto prejavu, ktoré Ján robí smerom k Prochorovi, ukazuje, že mu odovzdáva to, čo zjavuje hlas z neba.
Zdroj: Ken Parry, John the Theologian, in: The Blackwell Dictionary of Eastern Christianity, Oxford 1999. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
Zvestovateľ Slova života odišiel do večnosti (26. september)Náš prepodobný otec a vyznávač Charitón (28. september)