Sviatok Zvestovania presvätej Bohorodičky (25. marec)

(Byzantská tradícia)

„Dnes je začiatok našej spásy, zjavenie večného tajomstva“ (Tropár).

 Počas prvých troch storočí sa liturgické uctievanie nášho Pána Ježiša Krista sústreďovalo okolo sviatku jeho slávneho zmŕtvychvstania, svätej Paschy, ktorú cirkevní otcovia vyzdvihovali ako „sviatok sviatkov“ (sv. Gregor z Nazianzu). V priebehu štvrtého storočia Cirkev do cyklu liturgických slávení zaviedla ďalšie základné tajomstvo zo života nášho Spasiteľa, a to jeho narodenie. Spolu s ním sa do liturgického roka dostalo aj oslava vtelenia nášho Pána, sviatok Zvestovania.

Pôvodne sa Zvestovanie považovalo za sviatok nášho Pána, pripomínajúci jeho tajomné vtelenie. Neskôr sa však po náležitom zhodnotení úlohy Panny Márie v tajomstve vtelenia rozhodli sláviť tento sviatok 25. marca ako mariánsky sviatok.

Keď diskutujeme Zvestovaní, musíme jasne rozlišovať medzi tajomstvom a jeho liturgickým slávením ako sviatkom Zvestovania.

Tajomstvo Zvestovania sa sústreďuje na vtelenie Božieho Slova, keď „mocou Svätého Ducha“ Slovo „sa telom stalo“ (Jn 1, 14) v lone Panny Márie, ako to opisuje Evanjelium svätého Lukáša (Lk 1, 26 – 38).

Vtelenie sa vždy považovalo za hlavné tajomstvo našej viery a Otcovia Nicejského koncilu v roku 325 ho vložili do Symbolu viery. Odvtedy všetci kresťania vyznávajú, že náš Pán Ježiš Kristus „pre našu spásu zostúpil z neba a vtelil sa zo Svätého Ducha a Márie Panny a stal sa človekom“.

Liturgické slávenie tohto tajomstva ako osobitný sviatok Zvestovania prišlo neskôr, v súvislosti so sviatkom Narodenia nášho Pána, a bolo jednoducho považované za sviatok vtelenia nášho Pána. Neskôr, v priebehu 6. storočia, sa však dôraz presunul na Pannu Máriu a vyzdvihla sa jej mimoriadne dôležitá úloha v tajomstve vtelenia.

Preto byzantská cirkev začala sláviť tento sviatok ako mariánsky sviatok pod názvom Zvestovanie Presvätej Bohorodičky.

Slávnostné slávenie väčšieho počtu sviatkov sa začalo v Jeruzaleme po vyhlásení náboženskej slobody cisárom Konštantínom Veľkým v roku 313, keď sa na sväté miesta začali hrnúť početní pútnici. Tieto sväté miesta, ktoré boli vďaka cisárovej štedrosti vybavené nádhernými bazilikami, sa postupne stali dejiskom najpôsobivejších liturgických slávení.

V polovici štvrtého storočia bola v Nazarete postavená nádherná bazilika Zvestovania na mieste, kde podľa povesti stál dom Panny Márie. Tak sa začal sláviť sviatok Zvestovania.

Podľa časových výpočtov zvestovanie predchádzalo narodeniu nášho Pána o deväť mesiacov a malo sa sláviť 25. marca.

Slávenie sviatku v tento deň však sprevádzali určité liturgické ťažkosti. Zvyčajne sa 25. marec kryl s pôstnym obdobím, počas ktorého boli všetky slávnostné slávenia zakázané Laodicejským koncilom (51. kánon). Preto sa sviatok Zvestovania slávil počas Adventu ako liturgická príprava na Vianoce, pričom dôraz sviatku sa kládol na vtelenie nášho Pána.

Po uznaní Panny Márie za Bohorodičku Efezským koncilom v roku 431 sa Máriina úloha v diele spásy začala dostávať do popredia. V šiestom storočí sa dôraz presunul na Máriu a sviatok Zvestovania bol uznaný za mariánsky sviatok, ktorý sa má sláviť bez výnimky 25. marca. Tak Trullský [= Konštantínopolský] koncil, ktorý sa slávil v roku 692, zrušil predchádzajúci zákaz a nariadil slávnostné slávenie sviatku Zvestovania s božskou liturgiou 25. marca, aj keby sa kryl s Veľkým týždňom (52. kánon).

Konštantínopolská paschálna kronika, napísal na začiatku siedmeho storočia, jasne hovorí, že celá byzantská cirkev podľa „tradície svätých učiteľov“ slávi sviatok Zvestovania Presvätej Bohorodičky 25. marca (porov. Migne, Patrologia Graeca, zv. 92, s. 488). Preto dnes podľa byzantskej disciplíny slávime svätú liturgiu aj na Veľký piatok, ak pripadne na 25. marca.

Pápež Sergej (687 – 701), pôvodom z Východu, zaviedol sviatok Zvestovania v Ríme, odkiaľ sa postupne rozšíril po celom Západe ako súčasť „rímskej tradície“.

Hoci svätý Proklos Konštantínopolský († 446) vo svojej Tretej reči hovorí o Zvestovaní ako o „slávnostnom slávení“ (porov. Migne, Patr. Gr., zv. 65, col. 703 – 708), svoju pozornosť predsa len sústreďuje na hypostatickú úniu zjednotenie dvoch prirodzeností (ľudskej a božskej) v Kristovi, pričom tajomstvo zvestovania považuje za vtelenie nášho Pána Ježiša Krista.

Z toho istého obdobia, čiže z polovice 5. storočia, máme ďalšiu a pomerne dlhú kázeň biskupa Bazila uo Seleúcie O zvestovaní Presvätej Bohorodičke (porov. Migne, Patr. Gr., zv. 85, s. 425 –  452), ktorá výrazne ovplyvnila autora mariánskeho hymnu Akathistos. Vo svojej kázni sa však Bazil zo Seleúcie zaoberá aj vysvetlením tajomstva zvestovania, pričom sa o slávení sviatku ani nezmieňuje.

Najstaršiu autentickú homíliu o zvestovaní ako o slávnostnom sviatku, ktorý sa slávi 25. marca, treba pripísať svätému Abrahámovi z Efezu († okolo 553), ktorý ju predniesol v dobe cisára Justiniána. Túto homíliu objavil len nedávno a v roku 1922 publikoval profesor M. Jugie. V siedmom storočí sa počet homílií na sviatok Zvestovania značne zvýšil; potvrdzujú to, čo bolo povedané o vývoji slávnostného slávenia tohto sviatku.

Liturgické kompozície pre tento sviatok sú veľmi inšpirujúce a plné veľkej radosti, neustále opakujú anjelov pozdrav: Raduj sa!, keď opisujú vtelenie Božieho Slova, božské materstvo Panny Márie a začatie Božieho plánu našej spásy. Trvalo takmer tri storočia, kým boli liturgické kompozície a bohoslužby riadne usporiadané a nadobudli svoju definitívnu podobu.

Medzi hymnografov, ktorí svojimi inšpiratívnymi kompozíciami výrazne prispeli ku kráse a slávnostnosti tohto sviatku, patrili: svätý Andrej Krétsky († okolo 740), svätý Ján Damaský († 749), svätý Kozmas Maiumský († okolo r. 760), svätý Teofán Graptos († 845), Anatolios Solúnsky († 9. storočie) a cisár Lev VI. Múdry († 912), ktorý sa skrýval pod pseudonymom Byzantios.

Kánon utierne na tento sviatok, ktorý zložil svätá Teofán, je v byzantskej hymnografii jedinečný, pretože je usporiadaný vo forme dialógu medzi archanjelom a Pannou Máriou.

Aby sme pochopili jeho krásu a hlbokú teologickú myšlienku, obráťme našu pozornosť na ôsmu ódu kánonu:

„Počúvaj, čistá Panna, služobnica Pánova, kým ti Gabriel hovorí o večnom pláne Najvyššieho, ktorý sa blíži k svojmu naplneniu: ‚Priprav sa prijať Boha, lebo skrze teba prichádza Nepochopiteľný prebývať so smrteľnými ľuďmi. Preto radostne volám: Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela!

„Panna odpovedala: „Myslenie všetkých smrteľníkov je ohromené, keď uvažujú o podivuhodných zázrakoch, o ktorých mi rozprávaš. Tvoje slová ma napĺňajú radosťou, no bojím sa, aby si ma neoklamal, ako bola oklamaná Eva, a nezviedol ma na scestie. A hľa, ty voláš: Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela!

„Upokoj sa,“, odpovedal Gabriel, „je pravda, že táto vec je ťažko pochopiteľná, ale poslúchaj slová svojich vlastných úst. Nepochybuj, akoby som to hovoril preto, aby som ťa oklamal, ale skôr ver, že hovorím pravdu, lebo s radosťou volám: Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela!

Panna, ktorej nemožno nič vytknúť, odpovedala: „Pôrod pochádza zo vzájomnej lásky; taký zákon dal Boh dal ľuďom. Ale ja vôbec nepoznám rozkoš manželstva, ako potom môžeš povedať, že porodím dieťa? Bojím sa, že ma klameš, a predsa voláš: Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela!

„Na to anjel povedal: ‚Hovoríš mi, svätá Panna, o bežnom spôsobe, akým sa rodí. Ale ja ti hovorím o narodení pravého Boha. On si z teba vezme telo spôsobom, ktorý presahuje akékoľvek vyjadrenie a chápanie, spôsobom, ktorý pozná iba on. Preto radostne volám: Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela!

„Zdá sa mi, že hovoríš pravdu, odpovedala Panna – veď si prišiel ako posol, ktorý všetkým prináša radosť. Keďže Svätý Duch očistil moju dušu i telo, nech sa mi stane podľa tvojich slov; a Boh nech prebýva vo mne. K nemu spolu s tebou volám: Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela!

Tento stručný opis sviatku Zvestovania presvätej Bohorodičky je zakončený inšpiratívnymi slovami toho istého hymnografa:

„Dnes sa nám zjavilo tajomstvo, ktoré je od večnosti. Boží Syn sa stáva Synom človeka, aby nás tým, že má účasť na tom, čo bolo naše najhoršie, urobil účastnými na tom, čo bolo najlepšie. V dávnych časoch bol Adam oklamaný; chcel sa stať ako Boh, ale nepodarilo sa mu to. Teraz sa Boh stáva človekom, aby mohol urobiť Adama ako Boha. Nech sa raduje celé stvorenie a nech jasá prirodzenosť, lebo archanjel stojí v bázni pred Pannou v úcte a pozdravom ‚Raduj sa‘ mení náš smútok na radosť. Synu Boží, ktorý si sa z milosrdenstva svojho súcitu stal človekom, sláva tebe! (Chvály na utierni).

Presvätá Bohorodička, zachráň nás!

Tropár (4. hlas)

Dnešok je začiatkom našej spásy, zjavením večného tajomstva. Boží Syn sa stáva synom Panny a Gabriel zvestuje príchod milosti. Preto spolu s ním prevolávajme Bohorodičke: Raduj sa, milostiplná, Pán s tebou!

Zo Synaxára

(Liturgický opis sviatku)

„Dnes Boží Syn a Slovo, náš Pán, nevýslovným spôsobom prichádza prebývať v lone Panny a svojím vtelením chce zbožštiť človeka, dielo svojich rúk, a priviesť ho späť do starobylého raja. Dnes Nestvorený prichádza prebývať vo svojom stvorení. Dnes sa Neviditeľný stáva viditeľným. Dnes je Neprístupný počatý v panenskom lone a stáva sa prístupným. Dnes Božie Slovo prijíma telo a Boží Syn sa stáva synom Panny.

„Dnes sa otvárajú brány raja a ohnivý meč je rýchlo odstránený, a tak ľudský rod skrze vieru v Krista a dobré skutky opäť vstupuje do raja. Dnes sa Adam raduje, pretože jeho Stvoriteľ prijal jeho (ľudskú) prirodzenosť. Dnes Eva, keď rozdrvila hlavu hada, svojho neúprosného pokušiteľa, vyzýva celý svet, aby sa radoval, pričom hovorí: ‚Radujte sa so mnou, lebo dnes sme našli oslobodenie od všetkých hriechov‘.“

Zdroj: https://archpitt.org/the-feast-of-the-annunciation-of-the-most-holy-mother-of-god-byzantine-tradition/

Zdroj obrázka: https://rcparish.org/about-rcp/icons/annunciation-icon/

Z angličtiny preložil o. Ján Krupa


Odber nových článkov






Zvestovanie presvätej Bohorodičky a vždy Panny Márie



Alexander Schmemann: Palmová nedeľa

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings