Zhromaždenie k beztelesným mocnostiam (8. november)

Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu

Ôsmeho novembra cirkvi byzantského obradu konajú Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam.

Anjel je grécky biblický výraz pre Božieho „posla“ (angelos) a vo väčšine mnohých biblických zmienok o anjeloch (Genezis 16, 7; 32, 1; Sudcov 6, 11; Daniel 7, 10) sa anjeli zjavujú ako nebeské bytosti, niekedy žiariace svetlom a mocou, ale na zemi zvyčajne v ľudskej podobe (nazývaní „ľudskí synovia“ alebo „Boží synovia“), prítomní ako prostredníci, ktorí slúžia Božej vôli vyjednávaním s ľudstvom.

V biblických textoch sú anjeli najmä nositeľmi zjavenia a ako takí zohrávajú veľkú rolu v novozákonných príbehoch o Zvestovaní, Narodení a Zmŕtvychvstaní (Matúš 28, 2 – 7; Ján 20, 12).

Neskoré (najmä apokalyptické) texty, ktoré vznikli medzi Starým a Novým zákonom, vidia anjelov predovšetkým na Božom dvore, ako slúžia Božej vôli pre zem a dohliadajú na ľudské záležitosti ako služobníci Božej prozreteľnosti.

Toto ovplyvnilo myslenie ranokresťanskej literatúry (najmä Apokalypsy a Listu Hebrejom) a tento aspekt anjelskej služby pri Božom dvore sa v najskorších cirkvách rozvinul do vízie zástupu anjelov ako popredných ospevovateľov Božej slávy, liturgického chóru na chválu Boha, chóru, o ktorom sa predpokladalo, že je zvlášť priťahovaný k cirkevným eucharistickým liturgiám, aby sa k nim pripojil.

Ježiš sa viackrát zmienil o anjeloch a učil, že sa vždy tešia prítomnosti a videniu Otca (Matúš 18, 10) a budú tvoriť sprievodnú Božiu armádu, ktorá sa vráti so Synom človeka pri druhom slávnom príchode (= parúzii; Matúš 16, 27).

Heretická angelológia

Niektoré veľmi skoré židovsko-kresťanské sekty vyvinuli angelológiu, ktorá vnímala Krista ako hlavného archanjela, ktorý prišiel na zem, aby oznámil evanjelium o spáse.

Tento teologický trend používať anjelov ako synonymum pre Božiu prítomnosť a pôsobenie a hypostatizovať Božiu prítomnosť odkazom na anjelov bol rozvinutý už v helenistickom judaizme, ako možno vidieť u Filóna Alexandrijského († 50) a v prvkoch niektorých kresťanských gnostikov.

Tento trend si predstavoval anjelských prostredníkov ako „manifestácie“ (hypostázy) božského na zemi; a tak Zákon bol považovaný za daný prostredníctvom anjelov, a nie priamo zjavením Boha Mojžišovi.

Je to učenie, ktorá je jasne popreté vo viacerých častiach Nového zákona (Pastorálne listy a List Hebrejom), ktoré zdôrazňujú, že Ježiš Kristus je „vyšší od“ anjelov (Kolosanom 2, 18; Hebrejom 1, 4).

Anjeli v myslení cirkevných Otcov

Irenej trval na tom, že anjeli sú osobitné Božie stvorenia, a nie systém božských emanácií, ako si to predstavoval gnosticizmus, a rovnako ako ľudia sú predurčení slúžiť božstvu a uctievať ho (Adversus Haereses 2, 30, 6 – 9).

Origenes výrazne rozšíril patristické chápanie anjelských rádov svojím učením (neskôr odsúdeným na ekumenickom koncile v roku 553) o preexistencii duší.

Anjeli v Origenovej schéme sú Bohom stvorené pôvodné duše, ktoré si zachovali svoju nebeskú dôstojnosť a éterický stav. Ľudstvo bolo kedysi anjelské, ale upadlo do telesnosti predpozemským hriechom; jedného dňa veriaca duša vystúpi späť, aby bola premenená do niekdajšej anjelskej slávy.

Origenes vniesol do cirkevného života rozšírenú vieru v strážnych anjelov, a to svojím vyučovaním, že Boh ustanovil anjelov, aby bdeli nad osudom národov, ale aj ostatných, aby sa starali o bezpečnú cestu každej duše na zemi, kým sa nevráti do svojej pôvodnej nebeskej rodiny.

Origenovská schéma preexistencie bola veľmi príťažlivá pre kresťanských mystikov, napríklad pre Evagria, ale väčšinová cirkev ju nikdy neprijala.

Vo 4. storočí svätý Gregor z Nazianzu vyslobodil učenie o anjeloch z dopadu origenovského učenia o preexistencii a navrhol systém, ktorý sa stal autoritatívnym pre širšiu pravoslávnu tradíciu. Gregor tvrdil, že Boh podnikol tri stvorenia. Prvým stvorením bol anjelský rád. Druhým stvorením bolo hmotné a živočíšne stvorenie a tretím stvorením bolo ľudstvo. Prvé dve stvorenia boli jednoduché a súdržné vo svojej ontológii: jedno duchovné a druhé telesné. Len ľudstvo bolo „zmiešaným stvorením“ (telo a duch). Veriacou poslušnosťou a neustálym „výstupom“ duše dosiahnu ľudské bytosti slávu anjelského stavu v posmrtnom živote (Carmina 1, 1, 7).

Deväť rádov anjelov

Predstavivosť ranej cirkvi zaujali dve novozákonné pasáže, v ktorých „stupne“ anjelov boli opísané s nejakými rozdielmi (Kolosanom 1, 16; Efezanom 1, 21). Skorí patristickí spisovatelia ich dali dohromady a prišli s výpočtom piatich rôznych stupňov. K tomuto zoznamu piatich stupňov Dionýz Areopagita pridal oddelené stupne anjelov, archanjelov, serafov a cherubínov, a tým vytýčil definitívny zoznam „deviatich rádov“ anjelov, ktoré tvoria základné chápanie latinských aj východných cirkví (vo vzostupnom poradí: anjeli, archanjeli, kniežatstvá, mocnosti, sily, panstvá, tróny, cherubíni a serafíni).

Serafíni obývajú siedme nebo po boku Boha a ich blízkosť k Božej prítomnosti mala za následok, že sa premenili na čistý oheň (takto sú vždy zobrazovaní v ikonografii). Cherubíni sú živým trónom Boha (modlitbu, ktorá to pripomína, prednáša kňaz, keď sa počas božskej liturgie v priebehu spevu hymnu Trisagion presúva na kráľovský trón: „Požehnaný si ty, čo sedíš na svojom slávnom kráľovskom tróne a nad cherubínmi teraz i vždycky i na veky vekov.“). Anjeli sú považovaní za obdarených nekonečnou pohyblivosťou a obrovskou mocou.

Diakoni symbolizujú anjelov

Od byzantskej éry v liturgii diakoni často preberali úlohu symbolizovať anjelské rády účastné na liturgii a cisárski eunuchovia (bezpohlavní sú, ako povedal Ježiš, anjeli v nebi: Marek 12, 25) mali špeciálnu úlohu spievať Cherubínsky hymnus počas Veľkého vchodu na liturgii: „My, ktorí tajomne predstavujeme cherubínov a spievame trojsvätú pieseň životodarnej Trojici, odložme teraz všetky svetské starosti, aby sme mohli prijať Kráľa všetkých, ktorý prichádza sprevádzaný stupňami neviditeľných anjelov.“

Úcta k anjelom v Pravoslávnej cirkvi bola vždy silná a dodnes je výrazným aspektom bežného kresťanského života. Anjeli sú označovaní ako „beztelesné mocnosti“ a v priebehu roka je im zasvätených niekoľko sviatkov, najmä Michalovi a Gabrielovi, známym ako Taxiarchovia (veľvojvodca nebeských zástupov). Anjelom sú zasvätené bežné pondelky v pravoslávnom týždni.

Stichira pre večiereň venovanú beztelesným mocnostiam znie takto: „Najžiarivejší služobníci trojjediného Božstva; vy, anjeli, ktorí slúžite ako najvyšší velitelia, so všetkými mocnosťami na výsostiach radostne voláte: Svätý si, spoluvečné Slovo; Svätý si, Svätý Duchu; jedna sláva, jedno kráľovstvo, jedna prirodzenosť, jedno Božstvo a moc.“

John McGuckin: Angel, in The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity, Blackwell Publishing Ltd 2011. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.

Publikované v denníku Postoj o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://grkatnacinaves3.webnode.sk/zhromazdenie-k-velvojvodcovi-michalovi-a-dalsim-beztelesnym-mocnostiam/

Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...

---

Náš otec svätý Gregor Divotvorca, neocézarejský biskup (17. november)


Prečo uctievame anjelov (8. november)