Kristus naša Pascha II.: Sme stvorení na dôvernosť a spoločenstvo s Bohom (1. časť)
331 Boh stvoril ľudí na svoj obraz a podobu. Tým ich povolal, aby vstúpili do spoločenstva s ním. Pán svojmu ľudu zjavil svoju túžbu komunikovať s ním a Pánovou túžbou je počuť, ako reagujú na jeho slovo. Pán túži po tom, aby ho jeho ľud spoznal v láske; chce ho naplniť svojou láskou.
332 Celá Stará zmluva je vyjadrením Božej túžby pozdvihnúť ľudí k dôvernému vzťahu s ním. Starozmluvný zákon a prikázania, chrám a obety, sväté dni – to všetko malo za cieľ vytvoriť vhodné podmienky pre dôverný vzťah človeka s Bohom.
333 V Novej zmluve Boh robí ľudstvo hodným vstúpiť do plného spoločenstva s ním. To sa uskutočňuje prostredníctvom Krista vo Svätom Duchu. Vskutku Nová zmluva sa uskutočnila v Kristovi, vtelenom Božom Synovi. Kristus v sebe neoddeliteľne spojil Boží život a život ľudstva. Náš život v Kristovi – naša modlitba – je prehlbovaním tohto daru spoločenstva.
334 Ľudstvo rastie v spoločenstve s Bohom v spoločenstve veriacich, Cirkvi. Cirkev je Kristovo telo. Najplnším vyjadrením modlitby je teda cirkevná, liturgická modlitba, čiže bohoslužby. V týchto službách sme zjednotení s Bohom a navzájom, a „jedným srdcom a jedným hlasom“ tvoríme Božiu rodinu.
Trojičný charakter bohoslužieb
335 Modlitba Cirkvi je obvykle obracia na Otca skrze Syna vo Svätom Duchu. „Na Otca skrze Syna“, pretože nikto nemôže prísť k Otcovi inak ako skrze Syna; „vo Svätom Duchu“, pretože Duch sa v nás modlí „nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8, 26). Pôsobením Svätého Ducha modlitba Cirkvi stúpa k Otcovi skrze Syna. Zakaždým, keď na začiatku svojich modlitieb alebo každodenných záležitostí vzývame meno Najsvätejšej Trojice, vyznávame svoju jednotu s Otcom, Synom a Svätým Duchom a celý svoj život napĺňame svetlom Najsvätejšej Trojice.
Cirkevný charakter bohoslužieb
336 Kristus učil svojich učeníkov, aby spoločne ako spoločenstvo Božích detí oslovovali Boha slovami: „Otče náš…“ (porov. Mt 6, 9n). Modlitby bohoslužieb vychádzajú z celého spoločenstva veriacich. Modlitba Cirkvi ako Kristovho tela zjednocuje všetkých veriacich; Cirkev na zemi je zjednotená s nebeskou Cirkvou prostredníctvom modlitieb k svätým a uctievaním ich ikon.
337 Liturgické spoločenstvo je bohato obdarené darmi Svätého Ducha. Vďaka týmto darom je každý z veriacich aktívnym účastníkom bohoslužieb. Všetky dary a všetky služby sa navzájom prelínajú a dopĺňajú, takže všetky smerujú k rastu celého spoločenstva ako jedného tela.
Eschatologický charakter bohoslužieb
338 Liturgia bohoslužieb Cirkvi zjavuje Božie kráľovstvo, ktoré je už medzi nami (porov. Lk 17, 21), a ktoré zároveň ešte len príde. V skutočnosti sa modlíme: „Príď kráľovstvo tvoje…“ Bohoslužby v sebe zjednocujú už uskutočnenú plnosť kráľovstva a očakávanie jeho zjavenia v „budúcom veku“. Cirkevné spoločenstvo sa už nachádza v plnosti Božej prítomnosti. Zároveň, vedomé si svojich obmedzení a slabostí, vzýva Pána: „Zmiluj sa nad nami“ a „Spas nás“.
339 V tomto neustálom raste (skúsenosti s Božou prítomnosťou) božské už prevyšuje ľudské ešte nie. Je to zrejmé napríklad v liturgii. Eucharistická modlitba vlastne spomína druhý a slávny príchod ako niečo, čo sa už stalo. Toto vidíme aj na ikone Spasiteľa v sláve. Nádhera liturgických rúch, obradov a nádob už poukazuje na skúsenosť s nebeskou slávou, pričom odráža „nebo na zemi“ a „anjelskú, nebeskú liturgiu“.
340 Loď chrámu („chrám veriacich“) je obrazom plnosti kresťanského spoločenstva ako Kristovho tela. Veriaci sú teda v očakávaní orientovaní na svätyňu. Tento priestor okolo Svätého stola predstavuje plnosť Božieho kráľovstva – to, čo „ani oko nevidelo“ (1 Kor 2, 9). Ikonostas chrámu odhaľuje túto plnosť a zároveň naznačuje, že musíme pokračovať v ceste do kráľovstva.
Kozmický charakter bohoslužieb
341 „Mnoho ráz a rozličným spôsobom“ (Hebr 1, 1) sa neviditeľný Boh zjavil ľudstvu prostredníctvom slov osôb, ktoré si vyvolil, a prostredníctvom stvorenia. „V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (Hebr 1, 2), ktorý je jeho vteleným Slovom. Čo sa týka stvorenia, svet bol stvorený ako dobrý (porov. Gn 1), a preto je prostriedkom našej komunikácie s Bohom. Tento svet však potrebuje ľudskú osobu, pretože dychtivo očakáva zjavenie Božích detí (porov. Rim 8, 19. 22), prostredníctvom ktorých môže celé stvorenie úplne naplniť svoj účel.
342 Samotný Kristus ukazuje, že stvorený svet je prostriedkom, prostredníctvom ktorého Boh koná: Kristus uzdraví slepého od narodenia tým, že mu na oči nanesie bahennú hmotu; Kristus uzdraví ženu chorú na krvotok, ktorá sa dotkla obruby jeho plášťa; a pri Premenení jeho šaty žiaria božským svetlom (porov. Mt 17, 2). Všetko to, čo Kristus robil počas svojho pozemského života, naďalej koná prostredníctvom bohoslužieb svojej Cirkvi a prostredníctvom svätých tajomstiev.[1] Preto Cirkev prostredníctvom bohoslužieb počas tajomstiev a vo sviatočné dni požehnáva a posväcuje hmotné predmety, prostredníctvom ktorých svedčí o Kristovej prítomnosti a spásonosnom pôsobení.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Lev Veľký, Homília 74, 2: PL 54, 398.
Kristus naša Pascha II.: Modlitba cirkevného spoločenstva – Komentár k celej božskej liturgii; Tri liturgie v našom obrade