Kristus naša Pascha II.: Sme stvorení pre dôvernosť a spoločenstvo s Bohom

od autora: Ján Krupa · 29 januára, 2023

Druhá časť

Modlitba Cirkvi

327 Druhá časť katechizmu predstavuje liturgický život Cirkvi, čiže modlitbové zhromažďovanie Cirkvi v Kristovi. Toto zhromažďovanie alebo zhromaždenie sa uskutočňuje v moci Svätého Ducha, aby sa vzdávala chvála a vďaka Otcovi. Toto zhromaždenie predstavuje komunikáciu Boha so svojím ľudom. Tu Pán hovorí ďalej a tu obnovuje svoje spásonosné skutky pre svoj ľud. Zároveň je to aj odpoveď Cirkvi na všetky Pánove skutky a slová, ktoré boli zjavené v dejinách spásy a ktoré Cirkev uznala a prijala vo viere.

Podporte nás

328 Prvá kapitola „Modlitba cirkevného spoločenstva“ opisuje nasledujúce aspekty liturgického života Cirkvi: božskú liturgiu, sväté tajomstvá (sviatosti) a liturgiu hodín, ako aj rôzne posvätenia a požehnania. Liturgické služby sprevádzajú každého kresťana od narodenia až po smrť. Svetlom Božej milosti prenikajú každú každodennú potrebu, materiálnu aj duchovnú. Pomocou viditeľných, pozemských bohoslužieb – neoddeliteľne spojených s neviditeľnými a nebeskými – vstupuje spoločenstvo veriacich do spoločenstva s Bohom a ukazuje sa ako jedna Božia rodina „s jedným srdcom a jedným hlasom“.

329 Druhá kapitola „Čas a priestor modlitby Cirkvi“ vysvetľuje, ako cirkevná modlitba, ktorá je úzko spätá s rytmom prírody, napĺňa denný, týždenný a ročný cyklus slávením sviatkov Pána a Bohorodičky, ako aj pamiatok svätých. Keď sa ľudia modlia, Boh vstupuje do času života ľudí. Umiestňuje ich do dejín spásy, ktorých jadrom je tajomstvo Kristovej Paschy. Chrám, posvätné miesta a domácnosti kresťanov sú priestorom, ktorý je určený pre modlitbu cirkevného spoločenstva. Zariadenie chrámu, ikonografia, cirkevné nádoby, liturgický spev a domáce ikony – to všetko je usporiadané tak, aby zjavovalo prítomnosť a konanie Boha medzi jeho ľudom. V tomto posvätnom čase a priestore kresťania prinášajú Bohu duchovnú obetu.

330 Tretia kapitola „Osobná modlitba kresťana“ vysvetľuje miesto modlitby kresťana v rámci modlitby celej Cirkvi. Každý kresťan, tak ako sa zúčastňuje na modlitbe cirkevného spoločenstva, napĺňa svoj každodenný život aj osobnou modlitbou. Práve takto sa odhaľuje naša úplná a oddaná odpoveď na naše povolanie od Otca, aby sme boli jeho synmi a dcérami. Svätý Duch inšpiruje kresťanskú modlitbu. Duch zjednocuje modliacich sa s Kristom a zjednocuje všetku osobnú modlitbu do jedného hlasu Cirkvi.

Sme stvorení pre dôvernosť a spoločenstvo s Bohom

331 Boh stvoril ľudí na svoj obraz a podobu. Tým ich povolal vstúpiť do spoločenstva s ním. Pán zjavil svojmu ľudu svoju túžbu komunikovať s nimi a jeho túžbou je počuť ich reagovať na jeho slovo. Pán túži po tom, aby ho jeho ľud spoznal v láske. Pán ich chce naplniť svojou láskou.

332 Celá Stará zmluva je výrazom túžby Boha pozdvihnúť ľudí k dôvernému vzťahu s ním. Starozmluvný zákon a prikázania, chrám a obety, sviatky – to všetko malo za cieľ vytvoriť vhodné podmienky pre dôverný vzťah človeka s Bohom.

333 V Novej zmluve Boh robí ľudstvo hodným vstúpiť do plného spoločenstva s ním. To sa uskutočňuje prostredníctvom Krista vo Svätom Duchu. Nová zmluva sa uskutočnila v Kristovi, ktorý je vteleným Božím Synom. Kristus v sebe neoddeliteľne zjednotil život Boha a život ľudstva. Náš život v Kristovi – naša modlitba – je prehlbovaním tohto daru spoločenstva.

334 Ľudstvo rastie v spoločenstve s Bohom v rámci spoločenstva veriacich, Cirkvi. Cirkev je Kristovo telo. Najplnším vyjadrením modlitby je teda cirkevná, liturgická modlitba, čiže bohoslužby. Na týchto bohoslužbách sa zjednocujeme s Bohom a navzájom, a „s jedným srdcom a jedným hlasom“ tvoríme Božiu rodinu.

Trojičný charakter bohoslužieb

335 Modlitba Cirkvi sa zvyčajne obracia na Otca skrze Syna vo Svätom Duchu. „Na Otca skrze Syna“, pretože nikto nemôže prísť k Otcovi inak ako skrze Syna. „Vo Svätom Duchu“, pretože Duch sa modlí v našom vnútri „nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8, 26). Pôsobením Svätého Ducha modlitba Cirkvi stúpa k Otcovi skrze Syna. Zakaždým, keď na začiatku svojich modlitieb alebo každodenných záležitostí vzývame meno Najsvätejšej Trojice, vyznávame svoju jednotu s Otcom, Synom a Svätým Duchom a celý svoj život napĺňame svetlom Najsvätejšej Trojice.

Cirkevný charakter bohoslužieb

336 Kristus učil svojich učeníkov, aby sa spoločne obracali k Bohu ako spoločenstvo Božích detí slovami: „Otče náš…“ (porov. Mt 6, 9n). Modlitby bohoslužieb vychádzajú z celého spoločenstva veriacich. Modlitba Cirkvi ako Kristovho tela zjednocuje všetkých veriacich. Cirkev na zemi sa zjednocuje s nebeskou Cirkvou pomocou modlitieb k svätým a uctievaním ich ikon.

337 Liturgické spoločenstvo je bohato obdarené darmi Svätého Ducha. Vďaka týmto darom každý veriaci je aktívnym účastníkom na bohoslužbách. Všetky dary a všetky služby sa navzájom prelínajú a dopĺňajú, takže všetky smerujú k rastu celého spoločenstva ako jedného tela.

Eschatologický charakter bohoslužieb

338 Liturgia bohoslužieb Cirkvi zjavuje Božie kráľovstvo, ktoré je už medzi nami (porov. Lk 17, 21), a ktoré zároveň ešte len príde. Vskutku sa modlíme: „Príď kráľovstvo tvoje…“ Bohoslužby v sebe zjednocujú už uskutočnenú plnosť kráľovstva a očakávanie jeho manifestácie v „budúcom veku“. Cirkevné spoločenstvo sa už nachádza v plnosti Božej prítomnosti. Zároveň, vedomé si svojich obmedzení a slabostí, vzýva Pána: „Zmiluj sa nad nami“ a „Spas nás“.

339 V tomto neustálom raste (skúsenosti s Božou prítomnosťou) božské už prevyšuje ľudské ešte nie. Toto je evidentné napríklad v liturgii. Eucharistická modlitba pripomína druhý a slávny príchod ako niečo, čo sa už stalo. Toto vidíme aj na ikone Spasiteľa v sláve. Nádhera liturgických rúch, obradov a nádob už poukazuje na skúsenosť s nebeskou slávou, odráža „nebo na zemi“ a „anjelskú, nebeskú liturgiu“.

340 Loď chrámu („chrám veriacich“) je obrazom plnosti kresťanského spoločenstva ako Kristovho tela. Veriaci sú teda v očakávaní orientovaní na svätyňu. Tento priestor okolo svätého stola predstavuje plnosť Božieho kráľovstva – to, čo „ani oko nevidelo“ (1 Kor 2, 9). Ikonostas chrámu odhaľuje túto plnosť a zároveň naznačuje, že musíme pokračovať v ceste do kráľovstva.

Kozmický charakter bohoslužieb

341 „Mnoho ráz a rozličným spôsobom“ (Hebr 1, 1) sa neviditeľný Boh zjavil ľudstvu cez slová osôb, ktoré si vyvolil, a cez stvorenie. „V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (Hebr 1, 2), ktorý je jeho vteleným Slovom. Svet bol stvorený ako dobrý (porov. Gn 1) a z toho dôvodu je prostriedkom našej komunikácie s Bohom. Tento svet však potrebuje ľudskú osobu, pretože dychtivo očakáva zjavenie Božích detí (porov. Rim 8, 19. 22), prostredníctvom ktorých môže celé stvorenie úplne naplniť svoj účel.

342 Samotný Kristus ukazoval, že stvorený svet je prostriedkom, ktorým Boh koná: Kristus uzdravil slepého od narodenia tým, že mu blatom potrel oči; Kristus uzdravil ženu trpiacu na krvotok, ktorá sa dotkla obruby jeho odevu; a pri Premenení Kristov odev žiaril božským svetlom (porov. Mt 17, 2). Kristus ďalej koná všetko, čo robil počas svojho pozemského života, prostredníctvom bohoslužieb svojej Cirkvi a prostredníctvom svätých tajomstiev.[1] Preto Cirkev prostredníctvom bohoslužieb počas svätých tajomstiev a na sviatky požehnáva a posviaca hmotné predmety, pomocou ktorých svedčí o Kristovej prítomnosti a spásonosnom pôsobení.

Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa. Verzia prekladu z marca 2024.

[1] Lev Veľký, Homília 74, 2: PL 54, 398.