Veľký pôst a liturgia vopred posvätených darov
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Božské liturgie svätých Jána Zlatoústeho a Bazila Veľkého sú paschálnym tajomstvom, ktoré sa opakuje vo forme obety chvály. Svätý Ján Zlatoústy povedal: „Tajomstvo na Veľkú noc nemá väčšiu účinnosť ako to, ktoré sa slávi teraz. Je to jedno a to isté. Vždy je v ňom tá istá milosť Svätého Ducha. Vždy je to Pascha” (Komentár k 1 Tim 5, 3). Počas Veľkého pôstu slávime božskú liturgiu vopred posvätených darov.
Kristovo telo, premenené v nedeľu, sa počas týždňa podáva veriacim vo svätom prijímaní. Zdržiavame sa radostného slávenia Paschy, ale nezdržiavame sa eucharistie, ktorá sa stáva naším pokrmom cez duchovnú púšť. V našej skúsenosti napodobňujeme cestu Izraelitov do Zasľúbenej zeme, prechádzame púšťou, aby nás oslobodila od hriechu. Aj toto je jedna z hlavných tém Veľkého pôstu. Je to skúsenosť s púšťou – čas odchodu na púšť, miesto sucha, kde chýba fyzické pohodlie a dokonca aj základné životné potreby, ako je voda. Svätí ľudia, ktorí odišli na púšť, týmto spôsobom „odložili svoj pozemský život“ a našli Boha. Skúsenosť s púšťou je spôsobom, ako naplniť Kristov príkaz: „Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 16, 25). Vo veľkopôstnom období sa nevydávame na geografickú cestu, nejdeme na miesto na mape označené ako „púšť“, ale namiesto toho sa dobrovoľne vzdávame životného pohodlia a vyhľadáme ticho a kontempláciu, aby sme videli Boha.
Obrazom Veľkého pôstu nie je len štyridsaťdňový pôst nášho Pána na púšti, ale aj štyridsaťročná cesta izraelského ľudu cez púšť do Zasľúbenej zeme. Pre izraelský ľud to bola geografická cesta, ktorú možno lokalizovať na mape. Pre nás je to teraz duchovná cesta, ale máme mnohé rovnaké skúsenosti. Hlavnou skúsenosťou je naše sebazrieknutie, aby sme mohli byť naplnení Božou milosťou. Izraeliti sa na svojej ceste púšťou sýtili zázračným pokrmom, mannou, „chlebom z neba“. V evanjeliu svätého Jána nás Ježiš učí, že skutočným chlebom z neba nie je „manna“, ale jeho vlastné telo a krv:
„Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba‘… Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život… Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn 6, 31 – 33. 35).
Modlitba pred modlitbou Otče náš na liturgii vopred posvätených darov sa výslovne odvoláva na túto reč o Ježišovi ako o Chlebe života: „Aby sme s čistým svedomím, bez zahanbenia, s osvieteným srdcom prijali tieto božské sviatosti a boli skrze ne oživení a zjednotení s tvojím Kristom, naším pravým Bohom, ktorý povedal: Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom (Jn 6, 56).“ V skutočnosti sa počas Veľkého pôstu nepostíme, pretože naším pokrmom je duchovný pokrm eucharistie, Kristovo telo a krv, ktoré dávajú plnosť života: odpustenie hriechov a spravodlivosť v tomto živote a večný život v budúcom kráľovstve.
Izraelitov na púšti viedol Svätý Duch, ktorý sa cez deň zjavoval ako oblačný stĺp a v noci ako ohnivý stĺp. Svätý Pavol v tom vidí predobraz tajomstiev krstu a eucharistie: „Naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus“ (1 Kor 10, 1 – 4).
Naša veľkopôstna cesta je tá istá a všetci na nej jeme rovnaký duchovný pokrm, ktorým je Kristovo telo. Pre nás, tak ako pre Izraelitov, Boh vyvádza vodu zo skaly, to znamená, že obnovuje nášho ducha z tvrdosti nevery a zúfalstva. Jednou z najobdivuhodnejších právd o Bohu je jeho schopnosť vyvádzať dobro zo zla, vieru z pochybností, nádej zo zúfalstva, lásku z nenávisti, život zo smrti. Liturgia vopred posvätených darov je kajúcny obrad, v ktorom sa pokorujeme pred Bohom gestom veľkej poklony, ale sme povýšení ako jeho ľud prostredníctvom nášho zjednotenia s jeho eucharistiou. Preto sa ďalej modlíme pred modlitbou Otče náš: „Keď v nás budeš prebývať, Pane, a my zostaneme v tvojom slove, staneme sa chrámom tvojho presvätého a poklonyhodného Ducha.“
V skutočnosti existujú dva druhy púšte. Prvý druh púšte vyzerá bohatý a plný dobrôt. To je púšť tohto sveta, v ktorom žijeme, vždy si doprajeme, nikdy si neodoprieme žiadnu materiálnu výhodu, ale ktorý je v skutočnosti púšťou, pretože je úplne vyprahnutý z duchovných hodnôt, „zvonka vyzerá pekne, ale vnútri je plný mŕtvolných kostí a všelijakej špiny“ (Mt 23, 27). Takúto púšť chceme opustiť počas Veľkého pôstu. Druhý druh púšte vyzerá zvonka bezútešne a nudne, ale vo vnútri je tento druh púšte plný božského života, ktorý osviežuje ľudského ducha. Do tejto púšte chceme vstúpiť počas Veľkého pôstu, a keď do nej vstúpime, zistíme, že nikdy nie sme sami, ale že Kristus putuje s nami, „kráča uprostred nás“. Liturgia vopred posvätených darov vnáša jeho prítomnosť do nášho vedomia.
Zdroj: David Petras, Veľký pôst a liturgia vopred posvätených darov. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Liturgia vopred posvätených darov: historické aspektyVeľký pôst z perspektívy Pravoslávnej cirkvi v USA (OCA)
