Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá služby – Manželstvo
470 Vo svätých tajomstvách manželstva a posvätných stavov kresťan dostáva milosť Svätého Ducha na budovanie Cirkvi, Kristovho tela. Vo svätom tajomstve manželstva Cirkev požehnáva muža a ženu, ktorých Kristus povolal, aby vytvorili domácu cirkev – kresťanskú rodinu. V tajomstve posvätných stavov Cirkev milosťou Svätého Ducha ustanovuje mužov, povolaných Kristom do služby spoločenstvu veriacich, aby ohlasovali evanjelium, boli pastiermi Božieho ľudu a posväcovali ho. Dokonalým vzorom služby v manželstve i v posvätných stavoch je Kristus, ktorý „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 28).
471 Boh stvoril ľudské bytosti ako muža a ženu: „Od teba [Bože] pochádza to, že mužovi sa pridáva žena na pomoc a pokračovanie ľudského rodu… požehnal si ich a povedal si: ‚Ploďte a množte sa a podmaňte si zem.‘ Skrze manželský zväzok si obidvoch urobil jedným údom.“[1] V Cirkvi je manželský zväzok svätým tajomstvom, v ktorom muž a žena zjavujú nový život v Kristovi. Kresťanské manželstvo nie je len prirodzeným vzťahom, spoločným životom a skúsenosťou; je príležitosťou na posvätenie. Manželstvo je sväté tajomstvo (sviatosť), v ktorom sa milosťou Svätého Ducha muž a žena spájajú do jedného tela a vytvárajú domácu cirkev. Rodinný zväzok vytvorený manželstvom je spoločenstvom osôb, ktoré je podľa Božieho plánu ikonou vzťahu osôb Najsvätejšej Trojice.
472 Manželstvo je založené na tom, že manželia sa navzájom dopĺňajú. Cirkev o tom vydáva svedectvo v modlitbe obradu korunovania: „Svätý Bože, z prachu si stvárnil Adama, z jeho rebra si utvoril ženu a manželským zväzkom si mu pridal pomocníčku jemu podobnú, lebo tvojej velebnosti sa páčilo, aby človek nebol na zemi sám.“[2] Muž a žena sa vo svojej rodovej rozličnosti navzájom dopĺňajú a vytvárajú nerozlučné spojenie jedného tela.
473 Prostredníctvom manželstva Pán uskutočňuje dejiny spásy:
Ty si požehnal svojho služobníka Abraháma, otvoril si lono Sáry a jeho si urobil otcom množstva národov [porov. Gn 12, 1 – 13; 17, 1 – 22; 18, 1 – 16; 21, 1 – 8; Rim 4, 18]. Ty si Rebeke daroval Izáka a požehnal si jej potomstvo [porov. Gn 24 – 25; 27]. Ty si Ráchel zjednotil s Jakubom a vyviedol z neho dvanástich patriarchov [porov. Gn 29 – 31; 35]. Ty si spojil manželským zväzkom Jozefa a Asenatu a daroval si im ovocie plodenia, Efraima a Manassesa [porov. Gn 41, 44 – 52; 46, 20]. Ty si prijal Zachariáša a Alžbetu a ich dieťa si ustanovil za Predchodcu [porov. Lk 1, 5 – 25; 39 – 80]. Ty si spôsobil, aby z koreňa Jesseho podľa tela vyrástla vždy panna, z nej si prijal telo a narodil si sa na spásu ľudského rodu.[3]
474 Kristus „uznal za vhodné ukázať svojím príchodom do galilejskej Kány, že manželstvo je hodné úcty“.[4] Kriste, ty si „požehnal tamojšie manželstvo, aby si zjavil, že tvojou vôľou je zákonný manželský zväzok a v ňom plodenie detí“.[5]
475 Kresťanské manželstvo je založené na Kristovom prikázaní lásky: „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34). Apoštol Pavol prikazuje manželovi, aby miloval svoju manželku, „ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5, 25). Manželke potom prikazuje, aby si svojho manžela vážila tak, ako si váži Pána, pretože manžel je hlavou manželky, ako je Kristus hlavou Cirkvi (porov. Ef 5, 22 – 25). Toto je možné, pretože manžel a manželka sú spojení láskou nielen medzi sebou navzájom, ale aj s Kristom. Keď si navzájom darúvajú svoju lásku, darúvajú ju Kristovi a keď ju darúvajú Kristovi, darúvajú si ju navzájom. V tomto vzájomnom darúvaní lásky spoločne rastú do jedného Kristovho tela (porov. Ef 5, 31 – 32).
476 Manželstvo ako zväzok lásky medzi mužom a ženou vyplýva zo samotnej prirodzenosti ľudskej osoby: „Zdá sa, že Boh od počiatku urobil osobitné opatrenie pre tento zväzok; a keď hovoril o dvoch ako o jednom, povedal: ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘“[6] Vzájomná manželská láska muža a ženy je silou a základom pre rast silných rodín a vytváranie zdravých spoločností.[7]
Obrad korunovania
477 Obradu korunovania predchádzajú zásnuby. V predsieni chrámu tí, ktorí sa chcú zosobášiť, oznámia svoje rozhodnutie pred kňazom. Ten na znak ich zasnúbenia každému z nich nasadí na ruku prsteň a vysloví slová modlitby: „Pane, Bože náš… ty sám požehnaj toto zasnúbenie tvojich služobníkov a upevni slovo, ktoré si dali. Upevni ich tvojím svätým zjednotením… posilni ich zasnúbenie vo viere, jednomyseľnosti, pravde a láske.“ Prstene symbolizujú silu Pánovej lásky, ktorá posilňuje lásku snúbencov. Cirkev sa modlí, aby „anjel [Pánov] kráčal pred nimi po všetky dni ich života“.[8]
478 Kňaz vedie snúbencov do chrámu, pričom sa spievajú nasledujúce slová: „Blažení všetci, ktorí sa boja Pána, ktorí kráčajú po jeho cestách“ (Ž 127 [128], 1). Potom, rovnako ako pri božskej liturgii, sa začne obrad korunovania. Slávnostne zvolá: „Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha.“ Toto zvolanie naznačuje dôverné spojenie medzi svätým tajomstvom manželstva a svätou Eucharistiou, ktorej milosťou sa nevesta a ženích stávajú jedným telom.
Eucharistia je zdokonalením každej bohoslužby a pečaťou každého božského tajomstva. Cirkev robí dobre, keď pripravuje sväté dary pre zjednotenie a požehnanie manželského páru. Je to preto, lebo sám Kristus, ktorý nám dal tieto dary a sám je týmito darmi, prišiel na svadbu [v Káne Galilejskej], aby im [snúbencom] priniesol zjednotenie v pokoji a harmónii. Teda tí, ktorí sa zjednocujú v manželstve, by mali byť hodní svätého prijímania. Mali by byť spojení pred Bohom v Cirkvi – Božom dome –, pretože sú Božími deťmi.[9]
479 Potom snúbenci položia pravé ruky na evanjeliár a zložia pred Bohom svadobné sľuby. Sú to sľuby „lásky, vernosti a úcty v manželstve“. Zaväzujú sa, že sa neopustia „až do smrti“. Pevným základom manželského zväzku však nie je len súhlas snúbencov, ale predovšetkým Božia moc: „A teraz, Vládca, vystri svoju ruku z tvojho svätého príbytku a zjednoť svojho služobníka (meno) a svoju služobníčku (meno), lebo práve ty zjednocuješ muža so ženou.“ Práve od Pána pochádzajú všetky dary, ktoré vytvárajú a posilňujú toto zjednotenie: Kňaz potvrdzuje sľuby nevesty a ženícha slovami: „Spoj ich v jednomyseľnosti, korunuj ich láskou, urob z nich jedno telo a daruj im plod lona i ochotu prijať mnoho detí.“[10] „Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje“ (Mk 10, 9).
480 Kňaz dokončí obrad korunovaním ženícha a nevesty, trikrát ich požehná a vyhlási: „Pane, Bože náš, korunuj ich slávou a cťou.“ Koruny sú symbolom dôstojnosti ľudských osôb – mužov a žien. Sú stvorení ako „o niečo menší od anjelov“, všetko im je položené pod nohy (porov. Ž 8, 6 – 7; porov. Hebr 2, 7) a Boh ich povolal, aby boli spolu-stvoriteľmi, od Boha dostávajú potomstvo. Korunky sú tiež symbolom víťazstva manželov nad zmyselnou túžbou počas pytačiek: svoje telesné vášne podriadili manželskej láske. Koruny symbolizujú taktiež koruny mučeníctva, svedčia o vernosti Kristovej láske až do smrti.
481 Asketizmus kresťanského manželstva je prezentovaný aj v tropároch, ktoré sa spievajú pred sňatím korún. V prvom tropári počujeme slová: „Izaiáš, plesaj! Panna v lone nosila a porodila Syna, Emanuela, Boh i človeka…“ Cirkev sa raduje z naplnenia Izaiášovho proroctva o Emanuelovi – o Bohu s nami –, ktorý prichádza do nového manželstva a prebýva v ňom ako v domácej cirkvi. V druhom tropári, „Svätí mučeníci, dobre ste zápasili a získali ste veniec víťazstva…“, Cirkev prosí svätých mučeníkov o ich príhovor. Modlite sa, aby sa Kristus, „chvála apoštolov a jasanie mučeníkov“ (ako sa spieva v treťom tropári), stal chválou a jasaním tohto páru, aby vo svojom manželstve napodobňovali obetavú lásku mučeníkov a ohlasovali jednopodstatnú Trojicu.
482 Keď kňaz sníma z hláv koruny, modlí sa, aby Kristus prijal koruny manželov „vo svojom kráľovstve, zachovávajúc ich nepoškvrnené, neporušené a nedotknuté na veky vekov“. Je to znamenie, že prostredníctvom Kristovej moci je manželská láska páru silnejšia ako smrť a pretrvá na veky. Obrad korunovania sa končí požehnaním manželov v mene Najsvätejšej Trojice, ktorej sú povolaní byť ikonou.
Obrad druhého korunovania
483 Láska nezaniká smrťou jedného z manželov. Láska je silnejšia ako smrť. Cirkev povzbudzuje vdovca alebo vdovu, aby zachovali vernosť zosnulému partnerovi ako prejav ich jedinečného vzťahu. Na svedectvo o večnosti ich lásky ich vyzýva, aby sa zdržali druhého manželstva (porov. 1 Kor 7, 40). Ak je však pre vdovca alebo vdovu príliš ťažké zostať bez manželského vzťahu, Cirkev môže udeliť požehnanie na druhé korunovanie. Keď si vdovec berie vdovu (teda keď obaja manželia boli predtým zosobášení), Cirkev požehná ich manželstvo osobitným obradom druhého korunovania. Niektoré modlitby tohto obradu majú kajúci charakter. Kňaz sa modlí: „Očisť svojich služobníkov od neprávostí, lebo nie sú schopní znášať námahu a ťarchu dňa ani telesnú túžbu, a tak vstupujú do druhého manželského spoločenstva, ako si to uzákonil skrze apoštola Pavla“[11] (porov. 1 Kor 7, 9; 7, 39).
Obrad požehnania páru pri dvadsiatom piatom alebo päťdesiatom výročí
484 Svätá Cirkev si vysoko cení svedectvo tých manželských párov, ktoré spolu žijú dvadsaťpäť, päťdesiat alebo sedemdesiatpäť rokov. Slávnostne a verejne ich požehnáva, ďakuje Pánovi za ich svedectvo vzájomnej vernosti a lásky a predstavuje ich ako živý vzor pre ostatné manželské páry.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Trebnik, Obrad korunovania, Druhá modlitba pre zasnúbenie; Prvá modlitba pre korunovanie.
[2] Trebnik, Obrad korunovania, Druhá modlitba.
[3] Trebnik, Obrad korunovania, Prvá modlitba.
[4] Trebnik, Obrad korunovania, Tretia modlitba.
[5] Trebnik, Obrad korunovania, Prvá modlitba.
[6] Ján Zlatoústy, Homílie na List Efezanom, 20, 1: PG 62, 135.
[7] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dekrét Apostolicam actuositatem [O apoštoláte laikov], 11.
[8] Trebnik, Obrad korunovania, Tretia modlitba nad snúbencami.
[9] Simeon Solúnsky, O manželstve, 282: PG 155, 512.
[10] Trebnik, Obrad korunovania, Modlitba pred korunovaním.
[11] Trebnik, Obrad druhého korunovania, Druhá modlitba.
Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá služby – Sväté stavyKristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá uzdravenia – Sväté pomazanie