Svätý Jakub (23. október)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Evanjeliá nám jednomyseľne hovoria, že spomedzi svojich dvanástich hlavných učeníkov Pán Ježiš mal osobitný vzťah s Petrom, Jakubom a Jánom. Spolu s Petrovým bratom Andrejom boli prvými povolanými z Dvanástich. Ježiš po tom, čo vyzval Petra a Andreja, aby ho nasledovali, pozval k tomu aj Jakuba a jeho brata Jána – synov Zebedeja. Ježiš potom navštívil synagógu v Kafarnaume a zašiel do domu Šimona (Petra) a Andreja, pričom so sebou vzal Jakuba a Jána (pozri Mk 1, 29 – 31).
V evanjeliách sa píše, že Ježiš si vybral Petra, Jakuba a Jána a urobil z nich svojich najbližších spolupracovníkov a obľúbených spoločníkov. Keď Pána zavolali do domu Jaira, ktorý sa bál o život svojej dcéry, „nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi“ (Mk 5, 37).
Tí istí traja učeníci boli svedkami Pánovho premenenia na vrchu a boli mu najbližšie na konci jeho služby. „Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Andrej: ‚Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa toto všetko začne plniť‘“ (Mk 13, 3 – 4). Tí istí traja prišli s Ním do záhrady po Poslednej večeri. „Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: ‚Sadnite si tu, kým sa pomodlím.‘ Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána“ (Mk 14, 32 – 33).
Jakubova smrť
O niekoľko rokov po Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní nastal „veľký hlad po celom svete… za (cisára) Klaudia“ (Sk 11,28), ktorý vládol v rokoch 41 až 54. Tento hladomor spomínajú viacerí doboví židovskí aj pohanskí spisovatelia, napríklad Jozef Flávius, Tacitus a Suetonius, ktorí ho opísali ako „dôsledok neúrody, ktorá sa vyskytla v rozpätí niekoľkých rokov“ (Životy cisárov, 18).
„V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. Jánovho brata Jakuba zabil mečom. A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov“ (Sk 12, 1 – 3). Jakub teda zomrel ako prvý spomedzi najbližších Kristových nasledovníkov; Peter bol oslobodený z väzenia (pozri Sk 12, 5 – 11) a pokračoval v posilňovaní cirkví vznikajúcich po celej Rímskej ríši.
Klement Alexandrijský, ktorý žil v Jeruzaleme na konci druhého storočia, zaznamenal inak neznámu anekdotu o smrti svätého Jakuba. Euzébius ju zaradil do svojich Cirkevných dejín. „O tomto Jakubovi Klement v siedmej knihe svojich Hypotyposes rozpráva príbeh hodný zmienky. Rozpráva ho tak, ako mu ho podali tí, čo žili pred ním. Hovorí, že ten, ktorý Jakuba viedol na súdnu stolicu, keď ho videl vydávať svedectvo, bol dojatý a vyznal, že aj on sám je kresťanom. Preto ich oboch, ako hovorí Klement, odviedli spolu; a on cestou poprosil Jakuba, aby mu odpustil. A Jakub mu po chvíli premýšľania povedal: Pokoj s tebou! a pobozkal ho. A tak boli obaja sťatí v tom istom čase“ (Cirkevné dejiny, II, 9).
Hlava svätého Jakuba je údajne pochovaná v jeruzalemskej arménskej katedrále, ktorá je zasvätená svätému Jakubovi, bratovi Jána, a tiež svätému Jakubovi Spravodlivému, bratovi Pána. V jednej z jej kaplniek, postavenej v 5. storočí, červená mramorová doska pred oltárom označuje miesto, kde je pochovaná Jakubova hlava, na predpokladanom mieste Jakubovho sťatia.
Svätý Jakub v Španielsku?
Podľa tradície ranej Cirkvi svätý Jakub zomrel bez toho, aby opustil Jeruzalem (porov. Klement Alexandrijský, Stromata VI; Apollonius, citovaný Euzébiom, Cirkevné dejiny VI, 18). Napriek tomu na Západe existuje veľmi vážená tradícia, že svätý Jakub priniesol evanjelium do Španielska a potom sa vrátil do Jeruzalema, kde zomrel.
Podľa tejto tradície niekedy po Päťdesiatnici svätý Peter žreboval s apoštolmi, aby prerozdelili časti sveta, do ktorých apoštoli prinesú evanjelium. Jakubovi pripadol Pyrenejský polostrov. O takejto tradícii nenájdeme žiadnu istú zmienku v nijakom ranom spise, ani na prvých konciloch; prvú istú zmienku nachádzame v martyrológiu, ktoré v 9. storočí zostavil švajčiarsky benediktínsky mních Notker z kláštora St. Gallus.
Podľa inej španielskej tradície sa 2. januára v roku 40 svätému Jakubovi zjavila Božia Matka, ktorá stála na stĺpe na brehu rieky Ebro a prikázala mu, aby tam postavil chrámu na jej počesť. Tento stĺp sa dnes uctieva v súčasnej Bazilike Panny Márie zo Stĺpu v Zaragoze v strednom Španielsku.
V Španielsku je ešte viac uctievaná svätyňa svätého Jakuba v Santiagu de Compostela v španielskej Galícii, ktoré je považované za miesto odpočinku tela svätého Jakuba. Podľa tradície, ktorá je zaznamená v Codex Calixtinus z 12. storočia, Jakubovi učeníci si mohli vyzdvihnúť jeho telo po jeho sťatí. Potom bolo údajne zázračne prenesené do Galície, kde bolo pochované v Compostele.
Hovorí sa, že tieto relikvie objavil v 9. storočí istý pustovník a stali sa ústredným bodom každoročnej púte do Compostely, ktorá sa odvtedy nazýva Cesta svätého Jakuba.
V roku 1879 boli znovu odhalené údajné pozostatky svätca v Compostele a v roku 1884 pápež Lev XIII. vydal bulu Omnipotens Deus, v ktorej „in perpetuum“ vyhlásil, že skutočne ide o pozostatky svätého Jakuba a jeho dvoch spoločníkov – Atanáza a Teodora. Neexistuje žiadna historická dokumentácia na podporu tohto tvrdenia.
Večiereň na sviatok svätého Jakuba (30. apríl)
Pane, ja volám k tebe
Rybárskou udicou milosti si vyťahoval ľudí z hlbín márnosti. Dôstojný Jakub, poslúchal si príkazy Učiteľa, ktorý osvecoval všetky tvoje myšlienky a zjavoval ťa ako apoštola a svätého kazateľa, lebo vysvetľuješ, najblahoslavenejší, jeho nepochopiteľné božstvo.
Osvietenie Svätým Duchom zostúpilo na teba v podobe ohňa a urobilo z teba božskú nádobu, blahoslavený, a mocou rozptýlilo temnotu bezbožnosti a osvietilo svet jasom tvojich premúdrych slov, Jakub, kazateľ tajomstiev, vodca apoštolov, očitý svedok Krista.
Bleskom svojho kázania si osvecoval tých, ktorí prebývali v temnote nevedomosti, slávny Jakub. Odhaľoval si im, že sú synmi skrze vieru v Učiteľa a Boha, ktorého umučenie a smrť si horlivo napodobňoval. Stal si sa dedičom slávy, múdrym, ktorý hovorí z Boha, a najvernejším učeníkom.
Príďte, hymnami zloženými zo žalmov vychváľme Jakuba – kazateľa nebeských tajomstiev a vykladača evanjelia, lebo sa ukázal ako rieka mystického raja, ktorá zavlažuje duchovné brázdy nebeskými prúdmi a zjavuje ich, aby prinášali ovocie Kristovi Bohu, ktorý na Jakubove modlitby poskytuje očistenie, osvietenie a veľkú milosť.
Zdroj: https://melkite.org/faith/st-james-october-23 Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://www.etsy.com/listing/941529365/saint-james-the-great-st-james-son-of
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Príbeh o boháčovi a LazároviSvätý apoštol Jakub, podľa tela Pánov brat (23. október)
