David Petras: Byzantská liturgia – Chápanie svätého prijímania
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Keď sa chystáme pristúpiť k svätému prijímaniu, modlíme sa: „Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš.“ Táto modlitba nám hovorí, že sväté prijímanie je skutočne pokrm, hoci prijmeme len malú porciu chleba a vína, nie je to pokrm v každodennom zmysle slova, ale „tajomná večera“.
Nenapĺňa žalúdok, ale dušu Božou prítomnosťou. Tento pokrm sa podáva len veriacim. Nepodáva sa tým, ktorí ešte nie sú pokrstení, ani tým, ktorí zradili svoj krstný záväzok voči Ježišovi ťažkým a úmyselným ignorovaním prikázaní. Sväté prijímanie je tajomstvo, ktoré by bolo zradené.
Aby sme pochopili, čo je sväté prijímanie, musíme pochopiť, čo je tajomstvo. Tajomstvo je pravda, ktorá nie je úplne pochopená. Môžeme pochopiť, že tajomstvom svätého prijímania je Božia prítomnosť. Môžeme pochopiť, že chlieb a víno sa skutočne stanú telom a krvou nášho Pána, ale nechápeme, ako k tomu dôjde.
Svätý Ján Zlatoústy hovoril o tajomstve v predstavách zraku. Hovoril o tajomstve krstu. Povedal, že neveriaci vidí len obmytie obyčajnou vodou, ale veriaci vidí očami viery, že Svätý Duch očisťuje dušu a privádza ju k životu vo Svätej Trojici, Otcovi, Synovi a Duchu. Podobne aj pri svätom prijímaní vidíme len malú časticu chleba namočenú vo víne a ochutnávame len chlieb a víno, ale očami viery vieme, že sa naozaj podieľame na skutočnom tele a krvi nášho Pána.
Prví kresťania tak veľmi zdôrazňovali skutočnosť Eucharistie, že niektorí pohania, keď počuli ich vieru, obviňovali ich z kanibalizmu. Samozrejme, že to nie je pravda, pretože sväté prijímanie je „tajomná večera“, nemáme účasť na mŕtvom Kristovom tele, ale na Kristovom vzkriesenom a oslávenom tele, ktoré bolo premenené do slávy a dáva život všetkým, ktorí ho jedia.
Stredobodom našej viery je, že Eucharistia je v pravde a v skutočnosti fyzické a oslávené vzkriesené Kristovo telo a krv. Toto si vyžaduje akceptovať ju ako tajomstvo viery. Vždy existuje pokušenie, pretože naše telesné zmysly vidia len malú časticu chleba a niekoľko kvapiek vína, brať ju len ako nominálnu hodnotu.
V takom prípade sa stáva akoby symbolickou odmenou za námahu, ktorú sme vynaložili na účasť na liturgii, a obrad prijímania sa stáva len spomienkou na to, čo sa skutočne stalo pri Poslednej večeri. Hymny, čítania zo Svätého písma a kázanie sa stávajú dôležitými spôsobmi obohatenia nášho života, sväté prijímanie je len súčasťou rituálu.
Avšak práve prostredníctvom svätého prijímania sa stávame „účastnými na Božej prirodzenosti“ (2 Pt 1, 4). Sväté prijímanie je naše zjednotenie s Bohom. Odpúšťa nám hriechy a začína v nás večný život. Z tohto dôvodu svätý Cyril Jeruzalemský učil novopokrstených: „Chlieb a víno Eucharistie pred svätým vzývaním zbožňovania hodnej Trojice boli obyčajným chlebom a vínom, ale po vzývaní sa chlieb stal Kristovým telom a víno Kristovou krvou“ (Katechetické prednášky 19, 7).
Poznávanie Boha premieňa naše životy. Nie je možné dotknúť sa Boha bez toho, aby nás to zmenilo. To je dôvod, prečo sväté prijímanie musí byť skutočné. Náš vzťah s Bohom nie je len intelektuálny alebo symbolický, musí pôsobiť na každú časť našej bytosti, vrátane nášho tela.
Preto sa Boh stal človekom, aby bol pre nás prítomný a prebýval medzi nami. Toto je vhľad, ktorý mal svätý Ján Teológ vo svojom evanjeliu: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami… Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno“ (Jn 1, 14. 12).
A práve svätý Ján zároveň dosvedčil skutočnosť nášho svätého prijímania: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6, 53). Svätým prijímaním je Boh, ktorý nás prijíma do svojho života, ktorý sa začína teraz a úplne sa naplní až v budúcom živote. Keďže sväté prijímanie nie je len intelektuálnym zjednotením, možno ho podávať aj pokrsteným nemvluvňatám. Boží život nás skutočne mení na nový druh človeka.
Sväté prijímanie nás nemení len v našom vzťahu k Bohu, ale premieňa aj naše vzájomné vzťahy. Ak sa náš život stáva novým v nás samých, obnovuje sa aj v rámci spoločenstva, pretože Boh je jeden a žiť v Bohu znamená žiť v jednote. Preto sa Ježiš modlí: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my“ (Jn 17, 11). Sväté prijímanie nás nielenže uvádza do jednoty s Bohom, ale aj vytvára Cirkev ako jedno telo v Kristovi.
To by nemohlo robiť, keby bolo len symbolickým rituálom. Kresťanské evanjelium je jednoznačne pozvaním všetkých k jednote. Toho si bol vedomý aj svätý Pavol, ktorý napísal: „Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3, 28). Keďže sväté prijímanie je skutočné, privádza nás k novej vzájomnej jednote, ktorá je zavŕšením ľudského určenia. Aj preto sa kresťanské manželstvo spečaťovalo pristúpením k svätému prijímaniu.
Spoločenstvo zhromaždené na Eucharistii musí teda pristupovať k svätému prijímaniu spoločne, nie je tam žiadny systém rozdelenia alebo odstupňovania. Príliš často sme zabúdali na túto pravdu. V modlitbe anafory sa z moci Svätého Ducha chlieb a víno, ktoré prinášame, stanú Kristovým telom a krvou a my to uzatvoríme, opakujúc Ježišovu modlitbu pri Poslednej večeri, slovami: „A dožič nám jednými ústami a jedným srdcom oslavovať a ospevovať tvoje vznešené a veľkolepé meno.“ Tak ako je Trojica jeden Boh, tak aj my sme sa stali jedným ľudom v Bohu, Otcovi, Synovi a Duchu.
Zdroj: https://eparchyofpassaic.com/files/newsletter/20130301.pdf Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
David Petras: Byzantská liturgia – Ako je náš Pán prítomnýDavid Petras: Byzantská liturgia – Pristupovanie k svätému prijímaniu (4)
