Posvätenie manželstva

od autora: Ján Krupa · 3 augusta, 2023

Telo pozostáva z buniek. Aby telo bolo živé, musia byť jeho bunky živé. Aby Kristovo telo medzi nami bolo živé, Svätý Duch musí doň ustavične vkladať nové živé bunky tým, že manželské spoločenstvá, ktoré majú toto želanie, premieňa na bunky Kristovho tela, na bunky Cirkvi: toto je sväté tajomstvo korunovania, konsekrácie, posvätenia manželskej lásky Svätým Duchom, ktoré sa obvykle nazýva „sviatosť manželstva“.

V slávení sobáša nachádzame rovnaké prvky ako v slávení krstu a Eucharistie:

1. obeta

2. spomienka alebo anamnéza, vďačná spomienka na Božie zázraky.

3. epikléza alebo zvolávanie Svätého Ducha, aby uskutočnil, čo spomienka pripomenula.

4. spoločenstvo alebo spoločná účasť páru na živote Kráľovstva.

1. Obeta

V priebehu Eucharistie Cirkev obetuje Bohu chlieb a víno; v priebehu slávenia sobáša Cirkev obetuje Bohu snúbenca a snúbenicu, ktorí sa obetujú jeden druhému a obaja spolu Bohu. To vyjadruje sľub vernosti, ktorý si snúbenci navzájom dávajú, rovnako ako celá bohoslužba zásnub, v priebehu ktorej sa im ako záloha ich vernosti odovzdávajú prstene alebo svadobné obrúčky.

2. Anamnéza

V priebehu slávenia Eucharistie anamnéza je vďačnou spomienkou na celé Kristovo dielo spásy; v priebehu slávenia sobáša anamnéza je úžasnou spomienkou na všetko, čo Boh urobil pre sväté páry, ktoré od Abraháma a Sáry až po Joachima a Annu pripravovali narodenie Panny Márie a prostredníctvom nej prijatie Božieho Syna ľudstvom.

Anamnézou je aj spomienka na svadbu Krista a Cirkvi, tajomný model zväzku medzi mužom a ženou. Anamnézou je napokon spomienka na svadbu v Káne Galilejskej, počas ktorej Kristus urobil svoj prvý zázrak. Tam na prosby svojej matky premenil bezfarebnú, mdlú vodu na červené, silné „dobré víno“ – lebo už nebolo vína – a tak prinavrátil radosť, všetko premenil svojou zázračnou prítomnosťou: Boh sa vtelil, aby všetko zmenil a vstúpil do každodenného života ľudí.

3. Epikléza

V priebehu eucharistického slávenia epikléza je modlitbou, ktorou prosíme Boha, aby zoslal svojho Svätého Ducha na chlieb a víno a premenil ich na Kristovo telo a krv.

Počas slávenia sobáša epikléza je modlitbou, ktorou prosíme Boha, aby zoslal svojho Svätého Ducha na muža a ženu, aby ich korunoval „slávou a cťou“ (pri týchto slovách im kňaz nasadí koruny na hlavy), aby premenil manželský pár na živú bunku Kristovho tela. Svätý Duch prichádza, aby svojou prítomnosťou korunoval ich lásku, aby ich spojil so zdrojom lásky, so samotným Bohom, „lebo Boh je láska“.

Takto pár uskutoční božskú podobu, lebo Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu: „Muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27). Stvoril ich, aby sa títo dvaja, zjednotení láskou, stali jedným telom; aby títo dvaja boli jedno, tak ako sú vo svojom božskom vzore Traja jedno. Takýmto spôsobom Svätý Duch pomáha mužovi a žene, aby sa postupne stali skutočnými osobami na Boží obraz, ktorými sú len do tej miery, do akej sú navzájom spojení, aby sa stali – zostávajúc dvaja – jedno.

Po korunovaní nasleduje ako výraz radosti akýsi radostný tanec s evanjeliom – predstavujúcim prítomnosť Krista –, v priebehu ktorého sa zároveň vzýva Izaiáš a svätí mučeníci.

a) Izaiáš, aby plesal, že sa naplnilo jeho proroctvo. Veď prorokoval (7, 14): „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel [Boh s nami].“ Teraz tu nový korunovaný a požehnaný pár zo svojej strany prijíma Emanuela: Božie Slovo sa stalo prítomným v lone páru, stalo sa telom v páre, ktorý sa tak stáva Cirkvou v malom, živou bunkou Kristovho tela.

b) Svätí mučeníci, ktorí boli po statočnom boji korunovaní božskou slávou, sú vzývaní, aby pomohli novomanželom viesť takisto dobrý boj, na konci ktorého je koruna: Manželský život v skutočnosti nie je ľahký, znamená aj tvrdý boj, trvalé zriekanie sa sebectva, skutočný kríž, askézu, ktorou človek odumiera sebe, aby žil pre druhého: „Nech na nich zostúpi radosť, ktorú mala blažená Helena, keď objavila úctyhodný Kríž.“ Nie je nijakou iróniou prirovnávať manželstvo k slávnemu mučeníctvu.

4. Sväté prijímanie

Eucharistia vedie k svätému prijímaniu, sobáš tiež. Muž a žena, zjednotení Svätým Duchom, sa zjednocujú v Kristovi, spoločne sa stávajú údmi Kristovho tela, ku ktorému sa pripájajú prostredníctvom eucharistického prijímania. Obrad manželstva, ktorého súčasťou je sväté prijímanie vopred posvätených darov, bol v Cirkvi bežný až do 15. storočia.

O tomto starobylom zvyku svedčí spoločný kalich s vínom, z ktorého dnes manželia pijú po spoločnej modlitbe Otče náš. Tým, že manželia každú nedeľu spoločne pristupujú k svätému prijímaniu, uskutočňujú účelnosť manželstva: vstup vo dvojici do tajomstva Krista, či skôr vstup celej budúcej rodiny do tohto tajomstva.

Nezabúdajme, že láska je tvorivá a spojenie muža a ženy obvykle vedie k tomu, že Boh vďaka láske páru stvorí deti. Splodenie detí je Božím požehnaním, o ktoré sa v priebehu obradu sobáša túžobne prosí a túžobne sa želá: Sviatosť manželstva je základom rodinnej/domácej cirkvi, ktorej členovia – pár a ich deti – odteraz spoločne kráčajú v Kristovi k jeho požehnanému Kráľovstvu.

Hoci Svätý Duch posväcuje manželskú lásku prostredníctvom sviatosti manželstva, nezabúdajme, že od čias, keď sa Ján Krstiteľ utiahol do púšte, aby tam bol sám s jediným Bohom, a okolo roku 300 urobil to isté svätý Anton Veľký v Egypte, túžba po Bohu nikdy neprestala niektorých ľudí vyzývať, aby sa v samote a tichu usilovali nasýtiť sa jedinou Božou láskou.

Rozkvet človeka vo výlučnom kontakte s touto pohlcujúcou láskou – t. j. mníšsky život – Cirkev vždy vysoko hodnotila, prinajmenšom rovnako ako rozkvet prostredníctvom manželskej lásky. Od mníchov Horného Egypta, hory Sinaj a palestínskych púští až po mníchov hory Athos alebo dnešnej západnej Európy sa v Cirkvi vyvinula dvojtisícročná tradícia mníšskeho života. Monastiere sú povolané byť skutočnými pevnosťami v boji Cirkvi proti vnútornému nepriateľovi.

Sú osobitným miestom, kde sa Cirkev posilňuje a živí božskou energiou, ktorá sa potom šíri celým jej telom. Manželstvo a mníšsky život sú dva rôzne a navzájom sa dopĺňajúce spôsoby spoločenstva v Božej láske: Preto si Cirkev vyberá kňazov, či už medzi ženatými mužmi alebo medzi mníchmi, ale takmer nikdy medzi obyčajnými starými mládencami.

Zdroj: Pravoslávny katechizmus God ist lebendig 2007. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://catholicukes.org.au/the-mystery-of-crowning/