Pôst pred Narodením Pána

od autora: Ján Krupa · 15 novembra, 2023

Predo dvermi je nákupná sezóna. Niektorí ľudia ju budú tráviť zháňaním výhodných ponúk, ďalší si budú toto obdobie krátiť nariekaním nad komercionalizáciou Vianoc. Východné cirkvi povzbudzujú svojich veriacich, aby sa pripravili na tento sviatok postením. Každá východná cirkev má predvianočný pôst, no každá ho zachováva v inej miere.

Tak ako samotný sviatok Kristovho narodenia, aj tento pôst vznikol na kresťanom Západe. V roku 380 koncil v španielskej Zaragoze nariadil každodennú účasť na bohoslužbách v chráme od 17. decembra. Pápež svätý Lev Veľký (400 – 461) opísal štyri pôsty, po jeden v každom ročnom období, „aby sme v priebehu roka mohli rozpoznať, že neustále potrebujeme očistu“. Lev uviedol, že „zimný pôst“ treba začať, keď sa „skončí zber úrody“. Vo Francúzsku bolo v nasledujúcom storočí špecifikované, že tento pôst sa začína 11. novembra, na sviatok svätého Martina; tento pôst bol nazývaný „Svätomartinský pôst“.

Východné cirkvi začali zachovávať tento pôst medzi šiestym a ôsmym storočím. Pôvodne trval jeden týždeň, ako je to dnes v Arménskej cirkvi. V jedenástom storočí ho alexandrijský pápež Christodoulos predĺžil na štyridsať dní pre Koptskú cirkev. V nasledujúcom storočí túto prax prevzala Byzantská cirkev. Sýrske cirkvi zachovávajú šesťtýždňové „obdobie Zvestovania“, ktoré pripomína čas prípravy na Narodenie Pána. Pôst sa nezachováva počas celej dĺžky tohto obdobia. Východosýrske cirkvi (chaldejské, indické atď.) ho dodržiavajú tri až štyri týždne v decembri.

Podporte nás

Prečo sa postíme?

Svätý Simeon Solúnsky, ktorý písal v 15. storočí, vysvetlil účel tohto pôstu z hľadiska jeho dĺžky. „Štyridsaťdňový pôst pred Narodením Pána predstavuje pôst podniknutý Mojžišom, ktorý – po tom, čo sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil – prijal Božie prikázania napísané na kamenných tabuliach. A my, ktorí sa štyridsať dní postíme, budeme rozjímať o živom Slove a prijmeme ho od Panny – nie napísané na kameni, ale narodené, vtelené – a budeme mať účasť na jeho Tele a Krvi.“ Tak ako Mojžiš po štyridsaťdňovom pôste prijal Zákon, my na konci tohto pôstu prijmeme vtelené živé Slovo.

Týmto pôstom sa tiahne spomienka na obdobie pred Vtelením. Ľudstvo bolo v istom zmysle odpojené od Boha, stratilo dôverný vzťah s Bohom, ktorý sme mali mať, pretože sme boli stvorení na Boží obraz. Pôst je náš spôsob vyjadrenia smútku nad stratou spoločenstva človeka s Bohom.

Proces znouvzískania tejto dôvernosti s Bohom vyvrcholil Vtelením, ale bol pripravovaný po celé stáročia starozákonnými prorokmi. Počas pôstu pre Narodením Pána si pripomíname prorokov Nahuma (01.12.), Habakuka (02.12.), Sofoniáša (03.12.), Daniela a troch mladíkov v ohnivej peci (17.12.). V druhú nedeľu pred sviatkom Narodenia Pána si pripomíname všetkých, ktorí v dejinách spásy prišli pred Kristom a pripravili mu cestu – pripomíname si Kristových i našich predkov.

Kedy a ako sa postíme?

Každý patriarchát a ostatné miestne cirkvi byzantského obradu majú trochu odlišný spôsob dodržiavania tohto pôstu. Podľa jednej tradície by sa mal človek štyridsať dní postiť od mäsa a mliečnych výrobkov, ale postiť sa od rýb je potrebné až po 17. decembri. Podľa inej tradície slobodno jesť ryby počas celého pôstu, ale len v sobotu a v nedeľu.

V Grécku a na Blízkom východe je zvykom obmedzovať pôst na utorky a štvrtky do 12. decembra (Grécko) alebo do 19. decembra. V Melchitskej cirkvi bol tento pôst skrátený tak, že sa začína 10. decembra, ale potom má pokračovať bez prerušenia.

Tieto praktiky môže vysvetľovať počet sviatočných dní na začiatku tohto štyridsaťdňového pôstu. Popri veľkom sviatku Vstupu Bohorodičky do chrámu (21. až 25. november) slávime sviatky na počesť týchto obľúbených svätých: apoštoli Matúš (16. 11.) a Andrej (30. 11.), veľkomučenice Katarína Alexandrijská (25.11.) a Barbora (04.12), cirkevný otec Ján Damaský (04.12.), prepodobný Sáva Posvätený (05.12.), biskup Mikuláš Divotvorca (06.12.), Materstvo svätej Anny (9. 12.) a biskup Spyridon Divotvorca (12. 12.). Na postenie teda nezostáva veľa času!

Pre tento pôst nie sú určené žiadne kajúce bohoslužby, aké poznáme počas Veľkého pôstu pre Paschou. Niektorí Gréci, ktorí to ináč spravidla nerobia, počas týchto štyridsiatich dní denne slúžia božskú liturgiu. Táto prax odráža myšlienku, že pôst pred Narodením Pána je radostným pôstom, oslavuje nastávajúci príchod Krista. Iné cirkvi môžu počas týchto dní slúžiť Akatist alebo Paraklisis k Bohorodičke.

Charakter pôstu pred Narodením Pána

Mnohí súčasní východní duchovní autori povzbudzujú k zachovávaniu pôstu pred Narodením Pána v protiklade k populárnemu svetskému západnému „predsviatku“ Vianoc, ktorý sa zameriava na výzdobu, míňanie a večierky. Spomenutí duchovní autori zdôrazňujú prípravu na sviatky v tichosti a skromnejší spôsob života. Namiesto hektickej honby za darčekmi a pohľadnicami pre ľudí, ktorí ich veľmi pravdepodobne darujú ďalej, pôst uschopňuje veriacich, aby sa sústredili na tajomstvo Vtelenia, ktoré je „dôvodom pre toto obdobie“.

Mnohí považujú tento pôst za podstatný pre nás v tomto období roka, aby sme presunuli svoju pozornosť zo seba na druhých, aby sme vďaka tomu, že budeme tráviť menej času starosťami o svoj vzhľad, kuchyňu a výzdobu domu, mohli praktizovať intenzívnejšiu modlitbu a starostlivosť o chudobných.

Grécky pravoslávny antiochijský patriarcha Ján X. zdôraznil Narodenie Pána ako „sviatok almužny“, ktorým oslavujeme a zvečňujeme Kristovu lásku k ľudstvu. „Narodenie Krista je v prvom rade sviatkom Božieho darovania – sviatkom dobročinnej lásky a dávania almužny… Skutkami milosrdenstva, ktoré sú konané navzájom a pre všetkých bez ohľadu na rasu, prosíme o nežné milosrdenstvo božského Dieťaťa, ktorého pramene milosrdenstva a štedrosti nikdy nebudeme schopní prekonať. Ako hovorí blažený Augustín, „lampa našej lásky k blížnym spôsobuje, že v Boží súcit zostáva v tomto stvorení“.

Hymny z Miney z obdobia pred Narodením Pána

Tancuj od radosti, Izaiáš: prijmi Božie slovo. Prorokuj Panne Márii, že horiaci ker nebude pohltený žiarou nášho Boha. Betlehem nech sa pripraví! Nech sa otvoria brány raja! Nech vyjdú mudrci, aby v zvieracích jasliach uvideli v plienkach zabaleného Spasiteľa, na ktorého ukazovala hviezda nad jaskyňou, životodarného Pána, ktorý zachráni ľudstvo! (Večiereň, 30. november)

Betlehem, prijmi Máriu, Božie mesto: v tebe sa narodí Svetlo, ktoré nikdy nezanikne. Nech anjeli stoja v úžase v nebi a ľudstvo nech oslavuje Pána na zemi! Mudrci z Perzie, pripravte svoje slávne dary! Pastieri, ktorí trávite noci na poliach, spievajte hymnus trojsvätému Bohu. Nech všetko, čo dýcha, oslavuje Stvoriteľa všetkého. (Utiereň, 30. november)

Raduj sa, Sion! Veseľ sa, Jeruzalem, mesto Krista, nášho Boha! Privítaj Stvoriteľa, ktorý odpočíva v jasliach v jaskyni. Otvor svoje brány, Jeruzalem, a ja vstúpim, aby som uvidel toho, ktorý drží v rukách všetko stvorenie, hoci leží v jasliach zavinutý do plienok. Anjeli stále chvália tohto životodarného Pána, ktorý je jediným Spasiteľom ľudstva. (Večiereň, 6. december)

Zdroj: https://melkite.org/faith/the-nativity-fast Z angličtiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://www.serborth.org/news_191128_1