Narodenie a Bohozjavenie – dvojitý sviatok svetla
Začiatok života Ježiša Krista od jeho narodenia z panenskej matky je vyrozprávaný v evanjeliách svätého Matúša a svätého Lukáša. Príbeh začiatku života Ježiša Krista s jeho verejným zjavením pri krste v rieke Jordán je vyrozprávaný v evanjeliách svätého Matúša, svätého Marka a svätého Lukáša. Svätý Ján nerozpráva príbeh Ježišovho krstu, ale toto evanjelium rozpráva príbeh svedectva svätého Jána Krstiteľa, ktorý videl Ducha zostúpiť na Ježiša (Jn 1, 32 – 34), a Ján ukazuje Ježiša ľuďom ako „Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29).
Východná a západná cirkev slávia príchod Ježiša do života sveta veľmi odlišným spôsobom. Západ sa zameriava na narodenie nášho Pána. V deň Narodenia vidíme, ako nekonečný Boh prijíma obmedzenú ľudskú prirodzenosť ako malé a bezmocné dieťa, ktoré drží v náručí jeho matka. Na Zjavenie Pána sa zvestuje Spasiteľ celému svetu, keď mudrci, ktorí nepatria k vyvolenému národu, vidia vesmírne znamenie hviezdy a sú vedení k novonarodenému Kráľovi. Podľa východnej cirkvi vidíme dvojaké narodenie. Sviatok Narodenia pripomína Boha, ktorý sa kvôli nám stal človekom a nám, ktorí sme sa tiež narodili z ľudskej matky, dáva nádej na zbožštenie. Sviatok Bohozjavenia, zjavenia Boha v Trojici, oslavuje Kristov krst, a teda aj náš vlastný krst, ktorý je duchovným znovuzrodením v Otcovi, Synovi a Svätom Duchu.
Keď sa vrátime k začiatku evanjelia svätého Jána, čítame: „A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali“ (Jn 1, 5). Cirkev nazvala vianočný cyklus sviatkov – Narodenie, Bohozjavenie a Stretnutie so Simeonom a Annou – sviatkom svetla, pretože oslavuje Božie svetlo, ktoré prichádza na tento svet. Prorok Simeon nazval Ježiša „svetlom na osvietenie pohanov“ (Lk 2, 32).
Svet ako taký je skutočne temný. Je v ňom veľmi málo Ježišovho evanjelia. Uctieva peniaze, moc, ideológiu a sebalásku. Tie vedú k strachu a neistote, k nenávisti voči druhým a k sebectvu. Pokrytectvo farizejov je stálou realitou tých, ktorí „majú náboženstvo“. Dokonca aj ľudia, ktorí sa nazývajú kresťanmi, vyznávajú nenávisť voči druhému, neschopní prijať jeho božské posolstvo: „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli deťmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 44 – 45).
Božie slovo hovorí, že svet sa môže vrátiť k zdravému rozumu len vtedy, keď sa nenávisť nahradí láskou. Preto prišiel Ježiš. V byzantskej liturgii sú dve nedele, ktoré nás pripravujú na Narodenie: Nedeľa praotcov (11. až 17. december) a Nedeľa otcov (18. až 24. december). Okrem toho je tu aj nedeľa po Narodení, ktorá pripomína svätého proroka Dávida, svätého a spravodlivého Jozefa, Máriinho manžela, a Jakuba, Jánovho brata.
Potom nedele pred a po Bohozjavení, z ktorých tá druhá nám pripomína, že ide o sviatok svetla: „Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti“ (Mt 4, 16).
Pravdivé a zdravé posolstvo evanjelia sa ohlasuje v anafore liturgie nášho svätého otca Bazila Veľkého, ktorá sa v tomto posvätnom období slávi trikrát: „Ty si sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia, ani si nezabudol, Dobrotivý, na dielo tvojich rúk, ktoré si učinil, ale mnohorakým spôsobom si ho navštevoval pre svoju milosrdnú lásku. Prorokov si mu posielal a v každom pokolení si prejavoval svoju moc skrze tvojich svätých, v ktorých si našiel zaľúbenie. Ústami svojich prorokov si nám ohlasoval a predpovedal, že nás chceš spasiť. Na pomoc si ustanovil zákon, anjelov si určil za ochrancov, a keď prišla plnosť času, prehovoril si k nám ústami svojho Syna, skrze ktorého si stvoril všetky veky.“
Narodenie je sviatkom svetla, ktorý sa zavŕši až po zjavení Bohozjavenia. Evanjeliá svätého Matúša a svätého Lukáša začínajú narodením Krista, ale evanjelium svätého Marka Ježišovým krstom, teda Bohozjavením. Evanjelium svätého Jána však začína svetlom: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet… A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 9. 14).
Svätý Gregor Teológ pokračuje vo svojej homílii slovami: „Kristus z neba, vyjdite mu v ústrety,“ ktoré sú súčasťou aj Prvej ódy na utreni. Je to jeho výzva pre jeho stádo a vlastne pre nás všetkých v každej dobe. Sláviť Narodenie nestojí za to, ak nevyvinieme úsilie, aby sme sa s stretli s Kristom. Narodenie a nasledujúcich dvanásť dní až po Bohozjavenie sú obdobím pre lepšie poznanie a pochopenie Krista a jeho posolstva, pre „nasledovanie svetla“. A toto svetlo nám hovorí, že krstom sa obliekame v Krista, že sa pred ním ponižujeme, tak ako pastieri a mudrci, lebo tí, ktorí sa ponižujú, budú povýšení. A tak svätý Gregor Teológ pokračuje: „Kristus na zemi, nech je povýšený.“
Článok Davida Petrasa bol pôvodne publikovaný v The Byzantine catholic world 2017. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa. Na Slovensku pôvodne publikované v denníku Postoj.
Prečo sa Vianoce slávia 25. decembra?Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (1. január)