Kristus naša Pascha: Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, i vo Svätého Ducha, Pána, Oživovateľa – Človek – koruna stvorenia; Človek – na obraz a podobu Boha; Rast osoby od obrazu k podobe Boha; Stvorená prirodzenosť človeka; Ako muža a ženu ich stvoril; Sloboda a zodpovednosť človeka

Človeka si stvoril z hliny zeme.

(Anafora liturgie sv. Bazila Veľkého)


Odber nových článkov


Človek – koruna stvorenia

118 „Pane… čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. Všetko si mu položil pod nohy“ (Ž 8, 2. 5 – 7). Týmito slovami Sväté písmo velebí človeka. Pán Boh ustanovil človeka, aby spravoval stvorenie: „Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi“ (Gn 1, 26).

119 V priebehu šiestich dní Boh stvorí svet a pripraví ho pre človeka: „Nemalo sa čakať, že sa vládca zjaví skôr ako poddaní jeho vlády; ale keď bolo jeho panstvo pripravené, ďalším krokom bolo, že sa zjaví kráľ.“[1] Stvorením človeka Boh korunoval svoje stvorenie: „V čom teda spočíva veľkosť človeka podľa učenia Cirkvi? Nie v jeho podobnosti so stvoreným svetom, ale v tom, že je na obraz prirodzenosti Stvoriteľa.“[2]

120 Na základe uvedeného Gregor z Nyssy učí, že dôstojnosť človeka spočíva v tom, že svojou prirodzenosťou je človek vyšší ako všetko stvorenie, pretože bol stvorený na kráľovský obraz svojho Stvoriteľa a slobodne a s plnou autoritou vládne nad svojimi túžbami.[3] Dôstojnosť človeka spočíva v tom, že je na obraz Boha. Sám Pán uchováva ľudskú dôstojnosť ako nedotknuteľnú a stará sa o človeka:

Kto iný vám slúži vernejšie ako ja? Celé stvorenie som stvoril, aby vám slúžilo; nebo i zem vám slúžia; nebo svojou vlahou, zem svojimi plodmi. Pre tvoje dobro slnko slúži svojím svetlom a svojím teplom a mesiac a hviezdy osvetľujú noc. Kvôli vám oblaky vyživujú zem dažďom a zem prináša všetky druhy tráv so svojimi semenami a stromy so svojimi plodmi, aby vám slúžili. Kvôli vám rieky poskytujú ryby a pustatiny chovajú zvieratá.[4]

Človeka si stvoril z hliny zeme, poctil si ho svojím ob­razom, Bože,

a odovzdal si mu rajský pokrm.

(Anafora liturgie svätého Bazila Veľkého)

Človek – na obraz a podobu Boha

121 Kniha Genezis odhaľuje hlboké puto medzi človekom a Bohom:Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby“ (Gn 1, 26). Svätý Irenej Lyonský vo svojom komentári k týmto slovám vysvetľuje: „Obrazom Boha je Syn, podľa ktorého obrazu bol stvorený človek; a preto sa Syn zjavil v posledných časoch, aby tento obraz pripodobnil sebe samému.“[5] Práve na obraz Krista, vteleného Božieho Syna, bol stvorený človek. Človečenstvo je „obrazom Obrazu“[6] existujúceho „v Kristovi“, v ktorom je človek adoptovaný Bohom. To možno pochopiť jedine „skrze Krista“[7].

122 Ako tvrdia svätí Otcovia, človek je vo svojej podstate obrazom Prvoobrazu – nevýslovného, nepoznateľného a nesmrteľného Boha.[8] Človek má schopnosť „intelektu a slobodnej vôle“[9] a vnútornú silu sebaurčenia.[10] A tak svätí Otcovia tvrdia, že Boží obraz v človeku je základom nášho bytia, existencie a osobného sebaurčenia.

123 Človek ako obraz Boha sa vždy usiluje o svoj Prvoobraz: „Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou“ (Ž 41[42], 2). Svätí Otcovia túto ašpiráciu označovali ako túžbu človeka dosiahnuť podobu Boha. Slovami Gregora z Nyssy, „naozaj v tomto spočíva skutočné pripodobnenie sa božstvu, t. j. v tom, aby sa náš vlastný život stal do istej miery kópiou Najvyššej Bytosti“.[11] Svätý Ján Damaský sa domnieva, že „slovné spojenie ‚podľa jeho podoby‘znamená podobu [Bohu] v cnosti, nakoľko je to možné“[12].

124 Každý človek, ktorý prichádza na svet, je povolaný rásť v podobe Bohu – dosiahnuť zbožštenie [theosis]: „[Ježiš Kristus] nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej prirodzenosti“ (2 Pt 1, 4). Táto účasť na Božej prirodzenosti predstavuje ľudské šťastie. Podobu Bohu môžeme dosiahnuť len slobodným rozhodnutím a súhlasom a spoluprácou s Božou milosťou: „Naša podoba Bohu si vyžaduje našu spoluprácu. Keď intelekt začne vnímať Svätého Ducha s plným vedomím, mali by sme si uvedomiť, že milosť v nás začína maľovať božskú podobu na božský obraz.“[13]

Rast osoby od obrazu k podobe Boha

125 Ježiš Kristus – na ktorého obraz bol stvorený človek – je vtelený Boží Syn, druhá božská osoba, ktorá prijala ľudskú prirodzenosť. Tak ako Kristus, aj ľudia sú osoby. Rast človeka od obrazu k podobe Boha je osobným rastom. Uskutočňuje sa v kontexte slobodného vzťahu medzi ľuďmi a Bohom. Zo stavu prvého Adama, opísaného v knihe Genezis, človek rastie do stavu nového Adama – Krista, Bohočloveka. „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou; posledný Adam oživujúcim Duchom… Prvý človek zo zeme je pozemský, druhý človek je z neba. Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského“ (1 Kor 15, 45 – 49).

126 Človek, stvorený dobrý, mal postupne dosiahnuť dokonalosť. Z tohto dôvodu svätý Irenej Lyonský prirovnáva stav prvého Adama v raji k nevinnosti dieťaťa: „Bolo možné, aby sám Boh urobil človeka dokonalým od prvej chvíle, ale človek by neprijal túto dokonalosť, pretože bol ešte ako dieťa.“[14] Dorásť do druhého Adama – Krista – znamená prijímať milosť Svätého Ducha až po naše trvalé zotrvávanie v nej, „kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku“ (Ef 4, 13).

127 V súlade s Božím večným plánom je možné zbožštenie ľudí. Je možné vďaka vteleniu Božieho Syna, vďaka ktorému dostávame dar stať sa účastnými na Božej prirodzenosti (porov. 2 Pt 1, 4) ako bohovia z milosti a dosiahnuť večný život. „Neboli sme stvorení bohmi od začiatku, ale najprv len ako ľudia, potom konečne ako bohovia; Boh totiž prijal tento postup zo svojej čistej dobrotivosti, aby mu nikto nepripisoval neprajnosť alebo neochotu.“[15] Práve preto, že nás Boh miloval, túži, aby sme sa mu stali podobnými: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48; porov. 1 Pt 1, 16).

Stvorená prirodzenosť človeka

128 Ako nám hovorí kniha Genezis, Boh stvoril človeka z „prachu zeme“ – z hmoty – a vdýchol do nás „dych života“, vďaka ktorému sa človek stane „živou bytosťou“ (Gn 2, 7). Sväté písmo zobrazuje Stvoriteľa obrazom hrnčiara, ktorý z hliny formuje človeka podľa svojho Obrazu. Týmto Obrazom (porov. Gn 1, 27) je vtelený Boží Syn: „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“ (Kol 1, 15 – 16). Človek je stvorený na obraz Syna:

Teraz Boh… vymodeloval [človeka] podľa svojho vlastného Syna; lebo Otcove ruky, t. j. Syn a Svätý Duch, stvorili celého človeka, a nie [len] jeho časť, na podobu Boha. … lebo dokonalý človek spočíva v zmiešaní a zjednotení duše, ktorá prijala Otcovho Ducha, a prímesi tej telesnej prirodzenosti, ktorá bola utvorená podľa obrazu Boha.[16]

129 Boží obraz definuje dôstojnosť človeka – už v telesnom stave – ako dobrú. Dobrota tela spočíva najmä v tom, že v našich vzťahoch sa prostredníctvom tela môžeme vyjadrovať ako osoby. Túto schopnosť dostávame ako dar od Boha. Ľudské telo je schopné prijať do seba Božieho Ducha, a preto apoštol Pavol označuje ľudské telo za „chrám Svätého Ducha“ (porov. 1 Kor 6, 19). V tom spočíva tajomstvo tela a plnosť jeho určenia. Preto kresťanstvo považuje ľudské telo za chrám zasvätený službe Bohu a blížnemu.

130 Pretože nás Boh stvoril na svoj vlastný obraz, vyzýva nás k svätosti: „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony“ (1 Sol 5, 23). Svätý Gregor Nysský to vysvetľuje tak, že svätý Pavol používa „slovo ‚telo‘ pre nutritívnu časť; slovom ‚duša‘ označuje senzitívnu [časť] a slovom ‚duch‘ intelektuálnu [časť]“[17].

131 Na posvätenie človeka dal Boh jedno prikázanie: „Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!“ (Gn 2, 17). Dodržanie tohto jedného prikázania v raji by dovolilo človeku jesť zo „stromu života“; umožnilo by mu „prijať nesmrteľnosť ako odmenu od [Boha]“[18] a premenilo by ho „na jedného Ducha s Pánom“[19], na „duchovnú bytosť, ktorá odovzdala telo do moci Ducha“[20].

 „Ako muža a ženu ich stvoril“

132 Boží obraz je základom nielen osobnej jedinečnosti každého človeka, ale aj ľudského spoločenstva: „Boh povedal: ‚Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby‘… A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 26 – 27). Spoločenstvo osôb v Najsvätejšej Trojici je prvoobrazom pre ľudské spoločenstvo. Svätý Ján Damaský vysvetľuje, ako sa prvé ľudské spoločenstvo stalo ikonou trojosobného Boha. Damaský píše, že Adam, ktorý nemal žiadnu stvorenú príčinu svojho bytia a nebol splodený, odlišný od ostatných ľudí, je obrazom nezapríčineného Boha Otca, ktorý je Všemohúci a Príčina všetkých vecí. Potom syn, ktorý sa narodil Adamovi, je obrazom splodeného Syna a Božieho Slova; a Eva, ktorá vyšla z Adama (ale nenarodila sa z neho), naznačuje vychádzanie osoby Svätého Ducha.[21]

133 Obrazom Najsvätejšej Trojice v ľudskom spoločenstve je prirodzená jednota ľudského spoločenstva, ktorá existuje v spoločenstve lásky medzi Adamom a Evou. Dopĺňajúc sa navzájom fyzicky, psychologicky i duchovne, Adam a Eva sú rozdielne, ale zároveň rovnocenné osoby.

134 V nádhernom obraze stvorenia Evy „z Adamovho rebra“ (porov. Gn 2, 21) Sväté písmo opisuje rovnosť a rozdielnosť medzi mužom a ženou, ktorí tvoria prvé spoločenstvo. Adam vyhlasuje, že Eva je jeho vlastná: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža“ (Gn 2, 23). Adam prijíma Evu ako osobu, ktorá je mu rovná a zároveň je jeho životnou spoločníčkou (porov. Gn 2, 24).

Sloboda a zodpovednosť človeka

135 Pán povolal človeka k svätosti v slobode a zodpovednosti: „Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa, a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť“ (Sir 15, 16). Boh usadil človeka v raji. Dal mu slobodu a prikázanie, aby ju uskutočnil, čo je symbolizované v zákaze jesť zo stromupoznania dobra a zla: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!“ (Gn 2, 16 – 17). Svätý Gregor Teológ vykladá toto prikázanie nasledovne:

[Boh] mu dal zákon ako materiál, podľa ktorého môže konať jeho slobodná vôľa. Tento zákon bol príkazom, z ktorých rastlín môže požívať a ktorých sa nesmie dotknúť. Tým posledným bol strom poznania; nie však preto, že by bol od začiatku, keď bol zasadený, zlý; ani nebol zakázaný preto, že by ho Boh nechcel dopriať človeku… Bol by však dobrý, keby sa z neho požívalo v správnom čase; lebo tým stromom bolo podľa mojej teórie rozjímanie, do ktorého je bezpečné vstúpiť len pre tých, ktorí dosiahli zrelosť návykov; ale ktoré nie je dobré pre tých, ktoré sú ešte stále trochu prostí a nenásytní.[22]

136 Stvoriteľ, ktorý stvoril ľudstvo slobodne z lásky, nás vyzýva k láske – najvyššiemu tvorivému prejavu človeka. Na to nám Boh udeľuje slobodu. Ľudská láska prúdi z Boha ako z prameňa, lebo „Boh je láska“ (1 Jn 4, 8). Sloboda patrí k Božiemu obrazu v človeku; preto Božia milosť neruší našu slobodu.[23]

137 Najhlbší rozmer ľudskej slobody spočíva v schopnosti slobodne si vybrať Boha a byť s ním. To je dobro. S tou istou slobodou však môžeme svoj vzťah s Bohom aj odmietnuť – a to je zlo. Byť slobodný znamená mať schopnosť neobmedzeného sebaurčenie.[24] Zlo v skutočnosti nepatrí k stvoreniu; objavuje sa len vtedy, keď sa ľudstvo zriekne voľby dobra, a tak zneužíva svoju slobodu. Ako Boží dar sa sloboda posilňuje každou slobodnou voľbou dobra. Na druhej strane, sloboda je obmedzená, keď sa ľudstvo stáva závislými od zla,[25] ktoré je dôsledkom jeho zrieknutia sa dobra.

138 Človek je zodpovedný za svoje slobodné rozhodnutie: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2, 16 – 17). Toto Božie prikázanie neobmedzuje ľudskú slobodu, ani nezasahuje do našej voľby. Boh dáva toto prikázanie ako dar, ktorý nás má posilniť vo všetkom, čo je dobré. Porušením prikázania človek odmieta Boha a práve tým vnáša do sveta hriech a prostredníctvom hriechu smrť (porov. Rim 5, 12). Jedením ovocia „stromu poznania dobra a zla“ človek stráca prístup k „stromu života“ a stráca väzby s Bohom: „Spoločenstvo s Bohom je život a svetlo… Ale odlúčenie od Boha je smrť.“[26]

139 Keď Adam a Eva prestúpili príkaz, prerušili svoje spojenie s Bohom. Ich rozhodnutie sa stalo príčinou smrti, a „strom poznania dobra a zla“ sa stal jej nástrojom. Takýmto nástrojom smrti bol aj kríž, pripravený na Golgote pre Božieho Syna, Ježiša Krista. On však tým, že prijal smrť na kríži, premenil nástroj smrti, kríž, na „strom života“: „Veru, Kriste, strom života zakvitol. Veď kríž zasadený do zeme, napájaný krvou a vodou z tvojho čistého boku, nám dal život.“[27] Stal sa životodarným krížom.

140 Cirkev o tom liturgicky svedčí na sviatok Povýšenia vzácneho a životodarného Kríža (14. septembra), keď vo svetle Svätej Paschy kontemplujeme životodarný Kríž: „Tvojmu Krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.“ Pán dobrovoľne vzal na seba hriech sveta a kríž smrti premenil na znamenie Vzkriesenia, keď smrťou pošliapal smrťou a daroval nám večný život.


[1] Gregor Nysský, O stvorení človeka, 2: PG 44, 132.

[2] Gregor Nysský, O stvorení človeka, 16: PG 44, 177.

[3] Gregor Nysský, O stvorení človeka, 3 – 4: PG 44, 134 – 136.

[4] Cyril Turovský, Homília na štvrtú nedeľu po Pasche.

[5] Irenej Lyonský, Ukážka apoštolského kázania, 22.

[6] Porov. Ján Pavol II., Apoštolský list Orientale Lumen(2. máj 1995), 15; porov. Gregor Nysský, O dokonalosti. Mníchovi Olympiovi: PG 46, 272.

[7] Porov. Ján Pavol II., Encyklika Redemptor hominis(4. marec 1979), 10.

[8] Porov. Gregor Nysský, O stvorení človeka, 16: PG 44, 177.

[9] Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, II, 12: PG 94, 920.

[10] Porov. Gregor Nysský, O stvorení človeka, 16: PG 44, 177.

[11] Gregor Nysský, O duši a vzkriesení. Rozhovor so sestrou Makrínou, PG 46, 89 – 92.

[12] Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, II, 12: PG 94, 920.

[13] Diadoch z Fotiky, O duchovnom poznaní a rozlišovaní, 89: PG 65, 1203.

[14] Irenej Lyonský, Proti herézam, IV, 38, 1: PG 7, 1105.

[15] Irenej Lyonský, Proti herézam, IV, 38, 4: PG 7, 1101 – 1102.

[16] Irenej Lyonský, Proti herézam, V, 6, 1: PG 7, 1136.

[17] Gregor Nysský, O stvorení človeka, 8: PG 44, 144.

[18] Teofil Antiochijský, Autolykovi,II, 24, 27: PG 6, 1089, 1093.

[19] Porov. Origenes, Homília na Lukášovo evanjelium, 35: PG 13, 1888.

[20] Origenes, Homília na Lukášovo evanjelium, 11: PG 13, 1826.

[21] Porov. Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, I, 8: PG 94, 898.

[22] Gregor Teológ, Reč45: Na Svätú Paschu, 8: PG 36, 632.

[23] Porov. Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovmu evanjeliu. Homília 45, 1: PG 58, 471.

[24] Gregor Nysský, O stvorení človeka, 16: PG 44, 184.

[25] Porov. Gregor Nysský, Veľká katechéza, 5: PG 45, 21.

[26] Irenej Lyonský, Proti herézam, V, 27, 2: PG 7, 1196.

[27] Porov. Oktoich, Šiesty hlas, Nedeľná utiereň, Kánon Vzkriesenia, Štvrtá óda; Oktoich, Druhý hlas, Nedeľná utiereň, Kánon Vzkriesenia, Deviata óda.

[27] Porov. Oktoich, Šiesty hlas, Nedeľná utiereň, Kánon Vzkriesenia, Štvrtá óda; Oktoich, Druhý hlas, Nedeľná utiereň, Kánon Vzkriesenia, Deviata óda.





Kristus naša Pascha: Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, i vo Svätého Ducha, Pána, Oživovateľa – Pád; Pád anjelov; Pád človeka; Dôsledky pádu



Kristus naša Pascha: Veríme v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme, i v nášho Spasiteľa Ježiša Krista, i vo Svätého Ducha, Pána, Darcu života – Stvoriteľ a jeho stvorenie; Sloboda Stvoriteľa; Dobrota stvorenia; Boží plán; Viditeľný i neviditeľný svet

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings