Liturgický rok podľa byzantskej tradície
Liturgický rok je systém každoročných cirkevných slávení, pomocou ktorých veriaci opakovane nanovo zažívajú spásonosné tajomstvá svojej spásy. V liturgickom roku náš Pán Ježiš Kristus naďalej žije s nami, aby nás učil a viedol k nášmu nebeskému cieľu.
Liturgický rok, ako nejaký nádherne namaľovaný ikonostas, znovu a znovu kladie pred naše oči Kristovo vznešené dielo vykúpenia, aby nás udržoval dôverne zjednotených s naším božským Vykupiteľom. Liturgický rok nás inšpiruje a postupne v nás utvára živého Krista, kým nedospejeme „k zrelosti muža“ (Ef 4, 13). Liturgický rok je naozaj „rokom milosti“, rokom Božej priazne.
Cirkev nasleduje počítanie času podľa občianskeho kalendárneho roka. Avšak v byzantskom obrade sa liturgický rok začína 1. septembra, zatiaľ čo západné cirkvi začínajú svoj liturgický rok prvou adventnou nedeľou.
Byzantská cirkev zaviedla prvý september ako začiatok liturgického roka na počesť víťazstva cisára Konštantína Veľkého († 337) nad jeho protivníkom cisárom Maxentiom v roku 312. Pred Konštantínom bolo kresťanstvo neustále vystavené prenasledovaniu. Ale Konštantínovým víťazstvom, ako to dosvedčuje svätý Ambróz Milánsky († 397), Cirkev začala nový život.
Liturgický rok v byzantskej cirkvi sa končí sviatkom Sťatia hlavy svätého Jána Krstiteľa (29. august), ktorým sa končí aj Starý zákon. Nový zákon, liturgicky symbolizovaný Novým rokom, sa začína kázaním nášho Pána, ako svedčí evanjelista: „Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: ‚Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu‘“ (Mk 1, 14 – 15). Preto sa liturgický rok často označuje ako „rok spásy“.
Liturgický rok sa zahajuje posolstvom proroka Izaiáša, ktoré Ježiš vztiahol na seba: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 16 – 19). Týmto spôsobom začiatok liturgického roka symbolizuje začiatok Nového zákona, zahájený hlásaním evanjelia (blahozvesti) v osobe Ježiša Krista, Božieho Pomazaného.
Od najskorších apoštolských čias boli kresťania presvedčení, že musia oslavovať spásne dielo nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista prostredníctvom pripomínania si spásonosných tajomstiev spásy v určité dni roka. Začiatkom bola každotýždenná oslava pamiatky Kristovho vzkriesenie v nedeľu.
A tak sa nedeľa stala pre kresťanov Pánovým dňom (Zjv 1, 10), ktorý nahradil starozákonnú sobotu. Každý týždeň v nedeľu kresťania oslavujú pamiatku Kristovho zmŕtvychvstania prostredníctvom slávenia Najsvätejšej Eucharistie, ktoré Skutky apoštolov označujú ako „lámanie chleba“ (Sk 20, 7). Didaché (= Učenie dvanástich apoštolov), skompilované na prelome prvého storočia, napomínalo veriacich: „V Pánov deň, keď sa zhromaždíte, lámte chlieb a prinášajte Eucharistiu“ (14, 1).
Raná Cirkev, ktorá každú nedeľu oslavovala pamiatku Kristovho zmŕtvychvstania, nezanedbávala ani každoročnú oslavu pamiatky tejto slávnej udalosti, od počiatku veľmi slávnostne slávila sviatok Veľkej Noci/Paschy. Veľká Noc sa stala jadrom liturgického roka a bola označovaná ako „sviatok sviatkov a slávnosť slávností“.
V raných storočiach vznikla búrlivá kontroverzia o dátume slávenia Veľkej Noci/Paschy. Táto otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená na Prvom nicejskom koncile (r. 325), keď sa rozhodlo, že Veľká Noc sa má sláviť každoročne v prvú nedeľu po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Podľa tohto pravidla možno Veľkú Noc sláviť najskôr 22. marca a najneskôr 25. apríla. Vždy to však musí byť v nedeľu.
Keďže dátum Veľkej Noci sa z roka na rok mení, nedele, obdobia a sviatky, ktoré závisia od Veľkej Noci, tvoria takzvaný Cyklus pohyblivých sviatkov. Pohyblivý alebo veľkonočný/paschálny cyklus sa začína štyri týždne pred Veľkým pôstom Nedeľou mýtnika a farizeja a slúži ako liturgická príprava na toto posvätné obdobie.
Veľký pôst, ktorý je prípravou na Veľkú noc, štartuje v pondelok po Syropôstnej nedeli. Šiesta nedeľa Veľkého pôstu, nazývaná Kvetná nedeľa na pamiatku Kristovho slávnostného vstupu do Jeruzalema (Jn 12, 12 – 19), nás uvádza do Utrpenia alebo Svätého a Veľkého týždňa, počas ktorého nanovo zažívame strasti a smrť nášho Pána, pretrpené pre našu spásu. Potom, vo veľkonočnú nedeľu/Nedeľu Paschy, odrazu vstúpime do radostného slávenia Kristovho slávneho vzkriesenia.
Na 40. deň po veľkonočnej nedeli/Nedeli Pasche slávime sviatok Nanebovstúpenia, na pamiatku výstupu nášho Pána do neba (Lk 24, 50 – 53). O desať dní neskôr, t. j. na päťdesiaty deň po veľkonočnej nedeli/Nedeli Paschy, slávime sviatok Päťdesiatnice na pamiatku zostúpenia Svätého Ducha, keď bola slávnostne uvedená Cirkev.
Po Päťdesiatnici nasleduje séria 32 nedieľ, ktoré sú označované postupnými číslicami a prvá z nich sa nazýva Nedeľa všetkých svätých. Veľkonočný cyklus pohyblivých sviatkov sa končí 32. nedeľou po Päťdesiatnici, známou ako Zachejova nedeľa (Lk 19, 1 – 10).
Druhým cyklom, ktorý ovplyvnil utváranie liturgického roka, je cyklus nepohyblivých sviatkov. V jeho centre nachádzame sviatok Narodenia nášho Pána, slávený 25. decembra od prelomu 4. storočia. Tieto sviatky sa nazývajú nepohyblivé, pretože na rozdiel od sviatkov veľkonočného cyklu každý rok pripadajú na rovnaký deň mesiaca a ich dátum sa nikdy nemení.
Na ôsmy deň po Kristovom narodení, 1. januára, slávime sviatok Obrezania a pomenovanie dieťaťa Ježiša, ako svedčí Písmo (Lk 2, 21). Druhého februára, na štyridsiaty deň po Kristovom narodení, si slávnostne pripomíname Predstavenie/Stretnutie nášho Pána v chráme. Sviatok Zvestovania, v ranom období známy ako Počatie nášho Pána, sa slávi deväť mesiacov pred Kristovým narodením, t. j. 25. marca.
Jeden z najstarších sviatkov tohto cyklu sa slávi 6. januára, sviatok Epifánie/Bohozjavenia, čiže manifestácie Kristovho božstva pri svojom krste, pripomínanej slávnostným posvätením vody v tento deň. Potom 6. augusta slávime sviatok Svätého Premenenia. Napokon 14. septembra si pripomíname nájdenie nástroja našej spásy svätou Helenou († 333), keď slávime sviatok Povýšenia úctyhodného kríža.
Takto naša Cirkev prostredníctvom každoročného slávenia Pánových sviatkov nám opakovane odhaľuje bohatstvo Kristových zásluh a spásonosných milostí.
Pri slávení tajomstiev našej spásy nemôžeme vylúčiť svätú Bohorodičku pretože zohrala dôležitú úlohu v ekonómii našej spásy. A práve byzantský obrad sa vyznačuje vysokým vážením si a uctievaním blahoslavenej Panny Márie.
Už na začiatku liturgického roka, 8. septembra, slávime sviatok Narodenia Bohorodičky, keďže Máriino narodenie signalizovalo „začiatok našej spásy“ (porov. lítijná stichira). V spojitosti s Máriiným narodením už od ôsmeho storočia slávime sviatok Počatia Bohorodičky, v ostatnom čase označovaný ako Nepoškvrnené počatie.
Začiatkom 10. storočia bol zavedený sviatok Ochrany Bohorodičky a postupom času sa stal veľkou inšpiráciou pre rusínsky ľud v jeho synovskej oddanosti blahoslavenej Božej Matke. Od ôsmeho storočia slávime aj sviatok Bohorodičkinho Predstavenia v chráme/Vstupu do chrámu (21. november).
Existuje niekoľko menších sviatkov blahoslavenej Panny Márie, ale liturgický rok sa končí najstarším mariánskym sviatkom Zosnutia, ktorý je v západnej cirkvi známy ako Nanebovzatie. Slávnostne sa slávi až do súčasnosti 15. augusta.
Cirkevní otcovia zahrnuli do liturgického roka aj oslavu pamiatky mnohých mučeníkov a ostatných svätých. Druhý vatikánsky koncil nám pripomína, že mučeníci a svätí, „mnohotvárnou milosťou privedení k dokonalosti, dosiahli už večnú spásu, spievajú v nebi dokonalú chválu Bohu a orodujú za nás“ (porov. Konštitúcia o posvätnej liturgii Sacrosanctum concilium, č. 104). Tým, že Cirkev slávi prechod svätých zo zeme do neba, ponúka nám ich ako mnohé príklady pravého kresťanského života.
Uctievanie svätých má podobný účel. Začalo sa v prvom storočí, najskôr uctievaním mučeníkov a potom apoštolov. Zanedlho boli pridaní iní svätí. Medzi štvrtým a piatym storočím sa uctievanie svätých stalo všeobecnou praxou a prvé miesto udelilo svätému Jánovi Krstiteľovi (po Bohorodičke a anjeloch) vzhľadom na Kristovo svedectvo: „Nie je nik väčší ako Ján“ (Lk 7, 28). Pamiatka svätých sa slávila obvykle na výročie ich smrti, pretože odchod tých, ktorí zomreli v Pánovi (porov. Rim 14, 8), kresťania považovali za deň narodenia do nového a šťastného života s Bohom.
Liturgický rok je naozaj rokom milosti a nášho posväcovania, udržiava nás v úzkom spojení s naším Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom. Liturgický rok nám pomáha, aby sme sa stávali čoraz podobnejšími Kristovi, utvára v nás Krista. Jedným slovom, počas liturgického roka Ježiš Kristus naďalej žije medzi nami, naďalej nás učí, naďalej nás vedie k našej večnej spáse.
Tropár pre Nový rok (1. september)
Tvorca všetkého stvorenia, pod ktorého kontrolou sú ročné obdobia a roky, ako náš Pán požehnaj hojnosťou začiatok roka a na príhovor Bohorodičky uchovaj našu krajinu a ľud v pokoji a zachráň nás.
Druhý vatikánsky koncil o liturgii
„Svätá matka Cirkev si pokladá za povinnosť v stanovené dni v priebehu roka posvätnou pamiatkou oslavovať spasiteľné dielo svojho božského Ženícha“ (Konštitúcia o posvätnej liturgii Sacrosanctum concilium, č. 102).
Prikázané sviatky
Na žiadosť Rusínskej hierarchie v USA posvätná Kongregácia pre východné cirkvi dekrétom z 29. júna 1966 zredukovala počet prikázaných sviatkov, v ktoré sú veriaci zaviazaní vo svedomí zúčastniť sa na svätej liturgii a zdržať sa svojej každodennej práce, na týchto päť:
1. Narodenie nášho Pána (25. december);
2. Epifánia/Bohozjavenie (6. január);
3. Nanebovstúpenie nášho Pána;
4. Sviatok sv. Petra a Pavla (29. jún);
5. Zosnutie preblahoslavenej Božej Matky (15. august).
Zdroj: https://archpitt.org/the-liturgical-year-according-to-the-byzantine-tradition/
Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
Prikázané sviatky na Slovensku:
– Nedele v roku
– Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou (8.12.)
– Narodenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista (25.12.)
– Zbor presvätej Bohorodičky (26.12.)
– Obrezanie nášho Spasiteľa Ježiša Krista (1.1.)
– Bohozjavenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista (6.1.)
– Zvestovanie presvätej Bohorodičke (25.3.)
– Kvetná nedeľa – Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema
– Veľký piatok
– Svätá a Veľká nedeľa Paschy
– Svetlý pondelok
– Nanebovstúpenie Pána
– Nedeľa Päťdesiatnice
– Svätí apoštoli Peter a Pavol (29.6.)
– Zosnutie presvätej Bohorodičky (15.8.)
Byzantský obrad: Začína sa nový cirkevný rok, pozrite si jeho prehľadZačiatok času milosti (1. september)
