Katechéza pre mládež: Posvätná Tradícia (2)
Kristus poveril svojich apoštolov, aby boli svedkami jeho učenia až do končín zeme (porovnaj Lukáš 24, 47 – 48). Apoštoli potvrdili, čo bolo od začiatku, čo počuli, čo videli na vlastné oči a čoho sa ich ruky dotýkali. Povedali nám o tom všetko, aby sme mohli mať spoločenstvo s nimi (porovnaj Prvý Jánov list 1, 1 – 3). Svätí apoštoli, poučení Svätým Duchom, odovzdali Božie zjavenie svojim nástupcom, biskupom Cirkvi. Prostredníctvom apoštolskej Tradície sme aj my boli schopní počuť Božie slovo a zachovávať ho v jednote našej viery.
Kde sa môžem oboznámiť s touto Tradíciou?
V učení Cirkvi. Cirkev sa v prvom rade spolieha na Sväté písmo – knihy napísané Bohom inšpirovanými ľuďmi. Cirkev sa spolieha aj na učenie svätých Otcov Cirkvi, ktorí kázali Božie slovo a vysvetľovali ho. Posvätná Tradícia je zjavená v liturgických textoch a Symboloch viery.
| Posvätná Tradícia je zachovávanie a vyučovanie Božieho slova. Apoštoli, inšpirovaní Svätým Duchom, verne odovzdali Kristovo evanjelium všetkým budúcim generáciám prostredníctvom svojich kázní a spisov. Posvätná Tradícia pomáha Kristovým učeníkom, aby napriek rozmanitosti svojich kultúr udržali jednotu viery, vďaka ktorej sa stávajú účastnými na Božom živote, a aby sa vyhli akémukoľvek nepochopeniu Svätého písma. |
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa
Na hlbšie štúdium:
Posvätná Tradícia
30 Boh Otec, ktorý sa zjavil prostredníctvom svojho Syna vo Svätom Duchu, ponúka svoj život veriacim skrze Cirkev. Milostivé pôsobenie Svätého Ducha, ktorý zjavuje pravdu – a život v tejto pravde – všetkým, ktorí žijú v spoločenstve s Bohom, nazývame posvätná Tradícia. Boh, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 4), t. j. aby poznali Ježiša Krista (porov. Jn 14, 6), zjavuje ľudstvu to, „čo bolo skryté od stvorenia sveta“ (Mt 13, 35). Božie slovo zostáva stále a nemenné: „Boh vo svojej veľkej dobrote stanovil, aby to, čo zjavil na spásu všetkých národov, navždy zostalo neporušené a odovzdávalo sa všetkým pokoleniam.“[1] Preto treba Krista kázať všetkým národom a všetkým ľuďom, aby Božie zjavenie dosiahlo končiny zeme.
31 Podľa svätého Ireneja Lyonského je podstatou posvätnej Tradície to, že všetci kresťania majú účasť na jednej a tej istej viere, ktorou sa stávajú účastnými na Božom živote:
Všetci prijímajú jedného a toho istého Boha Otca a veria v tú istú dišpenzáciu, čo sa týka vtelenia Božieho Syna, majú vedomosť o tom istom dare Ducha, sú oboznámení s tými istými prikázaniami a zachovávajú tú istú formu cirkevného zriadenia a očakávajú ten istý príchod Pána a tú istú spásu celého človeka, t. j. duše i tela.[2]
Podľa svedectva svätého Bazila Veľkého je posvätnou Tradíciou to, čo „samotný Pán nás učil, čo Apoštoli kázali, čo Otcovia pevne držali a čo mučeníci potvrdili“[3]. Posvätná Tradícia zahŕňa všetko, čo nám odovzdal samotný Kristus, ako aj učenie apoštolov a vieru Cirkvi. Svätý Bazil poznamenáva:
…z presvedčení a praktík, ktoré sú uchované v Cirkvi, niektoré, ktoré vlastníme, sú odvodené z písomného učenia; ostatné sme prijali, boli nám dodané prostredníctvom svätých tajomstiev a apoštolskou Tradíciou; všetky majú, čo sa týka pravého náboženstva, rovnakú silu… Ak by sme sa pokúsili odmietnuť takéto zvyky ako nemajúce písomnú autoritu, z dôvodu, že ich dôležitosť je malá, mimovoľne by sme spôsobili ujmu evanjeliu v jeho najpodstatnejších skutočnostiach; či skôr by sme z našej verejnej definície urobili obyčajnú frázu a nič viac.[4]
Svätý Bazil spája posvätnú Tradíciu s liturgickým životom a poznamenáva, že navyše k vyznaniu viery v Najsvätejšiu Trojicu zahŕňa aj znamenie kríža v obrade prijatia do katechumenátu; orientáciu človeka počas modlitby, t. j. tvárou na východ; zrieknutie sa Satana a jeho nadvlády; trojité ponorenie pri krste; státie počas bohoslužby v nedeľu; epiklézu [t. j. zvolávanie Svätého Ducha] na Eucharistii; posvätenie vody a oleja atď.[5]
Apoštolská Tradícia
32 Kristus zverí slovo Zjavenia svojim apoštolom: „…slová, ktoré si ty [Otče] dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali… Dal som im tvoje slovo“ (Jn 17, 8. 14). Cirkev pokračuje v apoštolskom poslaní tým, že odovzdáva Božie zjavenie. Cirkev je povolaná, aby hlásala a vykladala Božie zjavenie. Aby to plnila, Kristus dal svojej Cirkvi Svätého Ducha, ktorý ju uvádza do plnej pravdy (porov. Jn 16, 13). Cirkev odovzdáva Božie zjavenie dvoma spôsobmi: ústne – „prostredníctvom apoštolov, ktorí ústnym ohlasovaním v príkladoch a poučeniach odovzdali všetko, čo oni prijali z Kristových úst, zo života s ním a z jeho skutkov alebo čo sa naučili pod vplyvom Svätého Ducha“[6], a písomne – „prostredníctvom tých apoštolov a apoštolských mužov, ktorí z vnuknutia toho istého Svätého Ducha písomne zaznamenali posolstvo spásy.“[7]
33 Kristus si vyvolí apoštolov a pošle ich kázať Božie slovo: „Choďte teda, učte všetky národy… a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19 – 20). Po prijatí tohto poverenia pri Kristovom nanebovstúpení a následne po prijatí moci Svätého Ducha v deň Päťdesiatnice začali apoštoli kázať Krista a svedčiť o ňom: „Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami“ (Sk 2, 32). Podľa príkladu Krista Učiteľa apoštoli odovzdajú jeho evanjelium svojim učeníkom prostredníctvom živého kázania slova a všetkých vyzvú, aby zachovali evanjelium: „Zverený poklad chráň mocou Svätého Ducha, ktorý v nás prebýva“ (2 Tim 1, 14).
34 Apoštoli nám zverili „všetko, čo Ježiš robil a učil od začiatku“ (Sk 1, 1). Svedčí o tom aj svätý apoštol Pavol, keď píše veriacim v Solúne: „A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom“ (2 Sol 2, 15). Cirkev vždy vyzývala kresťanov, aby zostali verní učeniu apoštolov, a takto uchovala nemennosť posvätnej Tradície a tým aj vernosť Ježišovi Kristovi. Podstata Tradície spočíva vo vernom nasledovaní Krista v Cirkvi po všetky generácie až do konca vekov. Posvätná Tradícia je nemenná, pretože jej obsahom je Ježiš Kristus, ktorý je ten istý včera i dnes i naveky (porov. Hebr 13, 8).
Vernosť Tradícii
35 Neprerušená kontinuita Tradície je uskutočnená v liturgickom živote Cirkvi a v učení svätých Otcov, ktorých svedectvo o Pravde sa nezakladá na ľudských spomienkach, ale na živej a neprerušenej skúsenosti so Svätým Duchom. Stálosť tejto skúsenosti v kresťanskej komunite je garanciou našej vernosti učeniu Apoštolov, odkazu svätých Otcov a učeniu Cirkvi, ktorá posilňuje našu nádej v prisľúbenie budúceho veku. Vernosť Tradícii je vernosťou novému životu v Kristovi, ktorý bol Svätým Duchom odovzdaný apoštolom a nimi biskupom, presbyterom, diakonom a všetkým veriacim.
36 Prvé kresťanské komunity uchovali a odovzdali apoštolské učenie; hlásali Božie slovo a žili podľa neho (porov. Flp 2, 6 – 11), pričom sa vytrvalo zúčastňovali „na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2, 42). Hlavne pri „lámaní chleba“ kresťania rozpoznávali naplnenie evanjelia a prítomnosť Krista medzi nimi (porov. Lk 24, 31). Zároveň zvestovali príchod budúceho veku. Konali tak, kým žili v tomto svete, ale neboli „z tohto sveta“ (porov. Jn 15, 19; 17, 14). Tieto slová možno plne vzťahovať na Cirkev dnes, ktorá v sebe uchováva apoštolskú Tradíciu. Podľa príkladu apoštola Petra Cirkev neprestajne volá všetkých ľudí k pokániu a ku krstu, ktorým dostanú dar Svätého Ducha: „Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh“ (Sk 2, 39). Veriaci dostávajú predzvesť týchto udalostí a príchodu Božieho kráľovstva v Najsvätejšej Eucharistii, kde sa uskutočňuje stretnutie a spoločenstvo Boha a ľudstva. Toto je obsah Tradície, podľa ktorej Cirkev žila v apoštolských časoch, podľa ktorej žije dnes a podľa ktorej bude žiť v budúcom veku.
Posvätná Tradícia a Sväté písmo
37 Cirkev verí a učí:
Posvätná tradícia a Sväté písmo navzájom úzko súvisia a sú spojené. Veď obe vyvierajú z toho istého božského prameňa… a smerujú k tomu istému cieľu. Sväté písmo je totiž Božie slovo, keďže bolo napísané z vnuknutia Svätého Ducha; a posvätná Tradícia zasa Božie slovo, ktoré Kristus Pán a Svätý Duch zveril apoštolom, neporušene odovzdáva ich nástupcom, aby ho, osvietení Duchom pravdy, svojou kazateľskou činnosťou verne zachovávali, vysvetľovali a šírili.[8]
Na základe Svätého písma Cirkev zisťuje pravdu ústnej Tradície, ktorá zasa vykladá a objasňuje Sväté písmo. Ústna Tradícia je vyjadrená učením svätých Otcov, hlavne na ekumenických a miestnych konciloch. Z tohto dôvodu nás Cirkev učí, aby sme prijímali s vierou a rešpektovali Sväté písmo i ústnu Tradíciu.
Zdroj: Christ – our Pascha Preložil o. Ján Krupa
[1] Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 7.
[2] Irenej Lyonský, Proti herézam V, 20, 1: PG 7, 1177.
[3] Bazil Veľký, Proti sabeliánom, Áriovi a anhomoiánom, Homília 24, 6: PG 31, 612.
[4] Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 27: PG 32, 190 – 192.
[5] Porov. Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 27: PG 32, 185 – 196.
[6] Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 7.
[7] Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 7.
[8] Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 9.
Katechéza pre mládež: Božie slovo vo Svätom písme (3)Katechéza pre mládež: Božie zjavenie (1)
