Palmová nedeľa: Triumfálny vstup Ježiša do Jeruzalema

Podľa byzantskej obradovej tradície.

Triumfálny vstup Ježiša do mesta Jeruzalem pred jeho umučením sa slávil s osobitnou slávnostnosťou od prvých storočí kresťanstva. V byzantskom obrade sa dodnes považuje za jeden z dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka. Slávi sa vždy v nedeľu pred Paschou/Veľkou nocou s požehnaním ratolestí.

V liturgických knihách sa tento sviatok označuje ako Palmová nedeľa alebo Vajová nedeľa (gr. baion – palmová ratolesť), pretože v túto nedeľu sa požehnávali palmové ratolesti a rozdávali veriacim. Ľudovo sa nazývala aj Vŕbová nedeľa (Verbna Nedilja), pretože v Európe sa namiesto paliem žehnali bahniatka (= kvety vŕby lýkovcovej alebo rakytovej). Známa je aj ako Kvetná nedeľa (Cvitna Nedilja), pretože v Konštantínopole a jeho blízkom okolí rozdávali veriacim skoré jarné kvety, napríklad vetvičky orgovánu alebo bazy (porov. Constantine Proph. v P.G. 112, 412).

Palmové ratolesti  boli od dávnych čias symbolom víťazstva a triumfu. Rimania odmeňovali svojich víťazov hier palmovými ratolesťami.

Aj vojenské triumfy, t. j. oslavy víťazstva, sa oslavovali palmami. Zdá sa, že Židia dodržiavali rovnaký zvyk (Lev 23, 40; 1 Mak 13, 37) nosiť palmové ratolesti pri svojich slávnostných príležitostiach. Toto sa stalo aj pri slávnostnom vstupe Ježiša do Svätého mesta pred jeho poslednou Paschou (Jn 12, 13). V Novom zákone sa palmové ratolesti stanú symbolom mučeníctva (Zj 7, 9) a znamenajú víťazstvo nad smrťou. Z tohto dôvodu sa v kresťanskom umení mučeníci zobrazovali zvyčajne s palmami v rukách. Tieto ratolesti boli zvyčajne odrezané z datľových paliem (gr. foinix), ako o tom svedčí svätý Cyril Jeruzalemský († 387) vo svojej desiatej katechéze (P. G. 33, 688A). Odvolávajúc sa na biblický text Žalmu 92 (91), 12 – 13: „Palmový strom zasadený v Božom dome“, podľa prekladu Septuaginta, palmové stromy predstavovali aj raj. V starovekom umení bol Ježiš často zobrazovaný v nebi uprostred paliem.

Slovo „foinix“ (datľová palma) sa tiež zamieňalo s legendárnym vtákom fénixom, o ktorom sa verilo, že ožíva zo svojho popola. Od konca štvrtého storočia sa tak palmová ratolesť stala aj symbolom zmŕtvychvstania (P. G. 33, 1025 – 1028).

Po vzkriesení Lazára (Jn 11, 1 – 44) židovský ľud konečne uznal Ježiša Krista za svojho Mesiáša. Keď prišiel do Jeruzalema sláviť Veľkú noc, pozdravili ho triumfálnym pozdravom. Evanjelista sa však poponáhľal poznamenať, že sa tak stalo, aby sa naplnilo proroctvo (Mt 21, 4 – 5).

Keď apoštoli videli nadšené zástupy, priviedli osliatko a nechali svojho Učiteľa na ňom ísť, zatiaľ čo ľudia rozprestierali svoje plášte a na cestu pred ním sypali „ratolesti zo stromov“ (Mt 21, 8). Iní vzali do rúk „palmové ratolesti“ (Jn 12, 13) a jasajúc volali: „Hosanna! Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ (Mt 21, 9). Keď Ježiš vchádzal do mesta, obklopený vzrušenými zástupmi, zákonníci a farizeji sa zľakli a rozhodli sa ho za každú cenu zastaviť. Ľud ho však neprestával oslavovať ako svojho Mesiáša a hovoril: „Toto je Prorok, Ježiš z Nazareta v Galilei!“ (Mt 21, 10).

Kresťania v Jeruzaleme už od najstarších čias slávili túto udalosť veľmi radostne a slávnostne, pričom si pripomínali Kristov triumfálny vstup do svojho mesta. Opisuje španielska pútnička, mníška Egeria, vo svojom denníku napísanom koncom štvrtého storočia takto:

„Keď sa blíži jedenásta hodina (naša: 17:00), číta sa ten konkrétny úryvok zo Svätého písma, v ktorom deti s palmami a ratolesťami vyšli v ústrety Pánovi a hovorili: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (Mt 21, 9). Biskup a ľud hneď vstávajú a kráčajú z vrcholu Olivovej hory, pričom na hymny a antifóny neustále odpovedajú: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ Všetky prítomné deti nesú ratolesti, niektoré palmy, iné olivové ratolesti. A biskup je vedený rovnakým spôsobom, ako bol vedený Pán (sediac na osliatku). Pohybujú sa veľmi pomaly, aby sa ľudia neunavili. Kým prídu do Anastasis (Baziliky Vzkriesenia), je už večer a slávi sa večiereň“ (Egeria, Denník z púte, 31).

Z Jeruzalema sa toto slávenie Palmovej nedele rozšírilo do Egypta, potom do Sýrie a Malej Ázie. V piatom storočí sa tento sviatok slávil v Konštantínopole, kde sa cisár so svojou rodinou v Palmovú nedeľu zúčastňoval na slávnostnej procesii. Veriaci tam okrem paliem dostávali aj olivové a orgovánové ratolesti. Keď kráčali v procesii ulicami mesta, spievali prekrásne stichiry, ktoré zložili svätý Andrej Krétsky († okolo 720), svätý Ján Damaský († 749), svätý Teodor Studita († 826) a jeho brat svätý Jozef Studita († 833). Slávnostný kánon utierne je majstrovským dielom svätého Kozmu Maiumského († 760).

Na tento sviatok predniesli cirkevní otcovia mnoho vynikajúcich homílií, z ktorých najstaršia je homília svätého Metoda z Olympu († okolo 311). Najvýrečnejšie homílie pochádzajú od svätého Cyrila Alexandrijského († 444), svätého Prokla Konštantínopolského († 447) a svätého Sofróna Jeruzalemského († 638).

V šiestom a siedmom storočí sa procesia konala ráno. V tomto čase sa zaviedlo požehnanie paliem a iných ratolestí. Sviatok sa potom rozšíril na Západ, kde dostal svoj dnešný názov Palmová nedeľa. Zdá sa, že dve modlitby na požehnanie ratolestí, ktoré sa dnes používajú v chrámoch byzantského obradu, sú pôvodné modlitby, pretože sa nachádzajú v najstaršom trebníku Euchologion Barberini z 8. storočia.

Požehnanie ratolestí sa koná na utierni, hneď po evanjeliu. Kým zhromaždenie recituje Žalm 51 (50), kňaz okiadza ratolesti zo štyroch strán a potom intonuje: „Modlime sa k Pánovi“ a potom zaspieva dve predpísané modlitby požehnania.

Prvou modlitbou si pripomíname, že Ježiš Kristus, ktorý v Palmovú nedeľu vstúpil do Svätého mesta, dobrovoľne prijal svoje umučenie a smrť za našu spásu a že triumfálny sprievod s palmovými ratolesťami ohlasoval jeho slávne vzkriesenie. A teraz my, pokračuje modlitba, nesúc v rukách požehnané ratolesti, sa chceme spojiť s Kristom, aby sme sa aj my spolu s ním mohli zúčastniť na radosti a šťastí jeho zmŕtvychvstania.

Druhá modlitba odkazuje na olivovú ratolesť, ktorú na konci potopy priniesla holubica Noemovi na znak Božej ochrany a požehnania (pokoja). Preto kňaz  v modlitbe prosí o Božiu ochranu a požehnanie pre každý dom, v ktorom budú požehnané ratolesti s úctou uchovávané. Po modlitbe kňaz pokropí ratolesti svätenou vodou a rozdá ich veriacim, ktorí prichádzajú uctiť si evanjeliár položený na tetrapode.

Dnes nám toto verejne uctievanie svätých evanjelií chýba, pretože vo väčšine našich chrámov v Spojených štátoch sa prestali sláviť utierne. Z tohto dôvodu sa požehnanie ratolestí zvyčajne koná pred svätou liturgiou. Požehnané ratolesti sa potom rozdávajú veriacim, ktorí prichádzajú na pomazanie (mirovanije) na konci liturgie.

V oboch modlitbách požehnania sa spomínajú len ratolesti všeobecne a palmové ratolesti zvlášť („vitvy i vaja sija“), tak ako sa spomínajú v evanjeliách (Mt 11, 8; Jn 12, 13). Rané dokumenty z konca 10. storočia však svedčia o tom, že v Konštantínopole sa okrem paliem požehnávali a rozdávali aj iné ratolesti, napríklad olivové alebo myrtové, kvety orgovánu, vavrínové listy a niektoré ďalšie „sezónne kvety“ (P. G. 112 , 412A).

Preto sa už od dávnych čias v rôznych krajinách v tento sviatok požehnávali rôzne ratolesti. Pre chladné počasie v karpatskej oblasti sa tam palmám a olivovníkom nedarí a aj iné stromy tam v čase slávenia Palmovej nedele zriedkavo rozkvitnú. Z tohto dôvodu naši predkovia zaviedli zvyk žehnať vŕbové ratolesti (bahniatka), ktoré v tom čase už pučia.

Bahniatka náležitým spôsobom vyjadrujú aj liturgickú symboliku Palmovej nedele. Počas zimy sa vŕba zdá byť mŕtva, a predsa s príchodom jari vyraší a dá znamenie života. Vŕbové ratolesti nám tak pripomínajú drevo stromu Kríža, zatiaľ čo púčiky (znak nového života) nám pripomínajú naše vlastné slávne vzkriesenie. Túto symboliku opisuje a predstavuje nám prvá Modlitba požehnania.

Požehnané ratolesti by sa mali priniesť domov ako svätenina, ako viditeľný symbol Kristovej prítomnosti. Mali by sa vpliesť na kríž alebo použiť na dekoráciu ikony a slúžiť ako „znamenie spásy“ a „závdavok ochrany a požehnania“ počas nadchádzajúceho roka, ako sa vzýva v druhej modlitbe požehnania. V niektorých regiónoch vkladajú tieto ratolesti do rúk zosnulých, čím ich pripravujú na radostné stretnutie s Ježišom v deň vzkriesenia.

Poďme teda „s ratolesťami a chváľme Krista Pána!“ (Z utierne Palmovej nedele). „Hosanna! Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ (Mt 21, 9).

Tropár sviatku (1. hlas)

Kriste, Bože náš, vzkriesením Lazara z mŕtvych si ešte pred časom svojho umučenia potvrdil vzkriesenie každého človeka; preto my, tak ako židovské deti, nesieme symboly víťazstva a prevolávame Tebe, Premožiteľovi smrti: „Hosanna na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“

Požehnanie ratolestí

Pane, Bože náš, tróniaci nad cherubínoch, ty si obnovil svoju moc tým, že si poslal svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, aby spasil svet svojím krížom, pochovaním a zmŕtvychvstaním. Jeho pri vstupe do Jeruzalema, aby trpel z vlastnej vôle, ľud sediaci v krajine a tieni smrti (Mt 4, 16) vítal s ratolesťami stromov a paliem – symbolom víťazstva, čím predobrazoval jeho zmŕtvychvstanie. Ty, Vládca, požehnaj (+) tieto ratolesti stromov a palmy a ochraňuj a zachovaj nás, ktorí podľa ich vzoru v tento slávnostný nesieme v rukách palmové a stromové ratolesti, aby sme ako ľudia a deti, ktorí podobne obetujú svoje „Hosanna!“, dosiahli Kristovo životodarné vzkriesenie na tretí deň uprostred hymnov a duchovných piesní skrze toho istého Ježiša Krista, nášho Pána, s ktorým si požehnaný, spolu s tvojím presvätým, milostivým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Zdroj: https://archpitt.org/palm-sunday-the-triumphal-entry-of-jesus-into-jerusalem-according-to-the-byzantine-rite-tradition/ Z angličtiny preložil o. Ján Krupa


Odber nových článkov






Alexander Schmemann: Palmová nedeľa



Palmová nedeľa

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings