Sviatky

Nedeľa 14. týždňa po Päťdesiatnici: Svadobný odev

od autora: Ján Krupa · 4 septembra, 2023

V dnešnom evanjeliovom čítaní (Mt 22, 2 – 14) náš Pán Ježiš rozpráva podobenstvo o svadobnej hostine. Ale nie je to len taká hocijaká svadobná hostina. Je to hostina pre svadbu kráľovho syna… kráľovská svadba s kráľovskou hostinou. Je veľmi pravdepodobné, že nikto z Ježišových poslucháčov nikdy nebol na kráľovskej svadbe, ani na kráľovskej hostine. Ale, samozrejme, príbehy o niečom takom sa dostali na galilejský vidiek a oni si určite vedeli predstaviť scénu, ktorú im Ježiš slovne vykresľoval… bolo to niečo, o čom mohli len fantazírovať, že by sa im niekedy mohlo prihodiť. Pre väčšinu ľudí, ktorí počúvali Ježiša, bol tento príbeh šokujúci. Vlastne, tento príbeh by mal byť šokujúci aj pre nás. Viete si predstaviť, že dostanete pozvanie od bohatého kráľa, aby ste mu pomohli osláviť najradostnejšiu udalosť jeho života… a potom toto pozvanie odmietnete?

V prvom storočí na Blízkom východe trvali kráľovské svadobné oslavy niekoľko dní a hostiny, ktoré ich sprevádzali, boli najúžasnejšími a najvýznamnejšími spoločenskými udalosťami v živote každého človeka. Na každom kráľovskom hodovnom stole sa nachádzal taký nádherný a bohatý výber pochúťok, aký väčšina pozvaných už nikdy počas života nezažila. Teraz sa nám môže zdať zvláštne, že kráľ čakal, kým už bolo jedlo na stole, a až potom vyslal poslov s pozvánkou. Ale pre Ježišových poslucháčov to nebolo nič zvláštne. Viete, v tých časoch neexistoval žiadny e-mail… žiadne elektronické pozvanie… a dokonca vtedy neexistovali ani tlačiarenské stroje. Namiesto toho kráľ niekoľko týždňov pred svadbou vyslal svojich poslov k milovaným priateľom, rodine a váženým členom svojho dvora s dobrou správou o nadchádzajúcej oslave, aby sa týchto vzácnych hostí opýtal, či budú môcť prísť. Keď bolo jedlo skutočne pripravené, kráľ vyslal druhú skupinu svojich poslov, opäť k tým, ktorí súhlasili prvý raz, aby im oznámil, že hostina je teraz pre nich konečne pripravená. Ak si po tomto druhom pozvaní hosť, ktorý bol poctený takýmto pozvaním, rozmyslel svoj pôvodný sľub, že príde, prejavil tým veľkú neúctu alebo dokonca pohŕdanie kráľom.

Podporte nás

V Ježišovom príbehu sa s kráľom aj s jeho poslami zaobchádzalo veľmi neúctivo. Tých, ktorí odmietli láskavé pohostinstvo svojho kráľa, čakal koniec zodpovedajúci ich činom, úplné zničenie všetkého, čo im bolo drahé.

Napriek neúcte týchto pozvaných hostí ku kráľovi a ich náhlemu odmietnutiu prísť, kráľovi to nezabránilo pokračovať v oslave… a tak potom s misionárskou horlivosťou vyslal ďalších služobníkov, aby pozvali ďalších ľudí… …ľudí zo zadných uličiek… ľudí z najvzdialenejších kútov jeho kráľovstva, aby prišli sláviť hostinu svadby jeho syna. Pozvanie nešlo len k jeho milovaným priateľom a rodine, nešlo len k váženej šľachte jeho kráľovstva, ale nakoniec išlo ku všetkým….ponúkajúc svoju lásku, štedrosť, požehnanie a veľkú poctu aj tým najmenším v jeho kráľovstve.

Bratia a sestry v Kristovi… nenechajte sa pomýliť… Boh je kráľ, o ktorom hovorí náš Pán v dnešnom podobenstve… Kráľ slávy! Svadba, o ktorej hovorí, je manželstvo medzi jeho Synom, Ježišom Kristom, a jeho nevestou, Cirkvou. Svadobná hostina, o ktorej hovorí, je hostina viery, ktorú zažívame pri eucharistickom kalichu… zázrak, pri ktorom nás kŕmi on sám… pokrm, pre ktorý zomrel, aby ho pripravil pre nás, potešenie, ktoré by sme inak nikdy v živote nemohli zažiť. Kalich je svadobná komnata – medové lôžko, ktorým sa toto manželstvo završuje, kde sa mysticky stávame „jedným telom“ s Kráľom slávy. A toto podobenstvo je o každom, kto odmietne využiť možnosť zúčastniť sa na takejto svadobnej hostine. Viete si predstaviť, že by ste odmietli pozvanie Kráľa? Viete si predstaviť, že by ste odmietli pozvanie samotného Boha? Viete si predstaviť, že Boh si dá tú námahu, aby pred nás položil túto hostinu, a odpoveďou niekoho, kto sa nazýva kresťanom… kto sa nazýva ortodoxným, je… Nie…? Takto by sa malo zaobchádzať s kráľom? Takto by sa malo zaobchádzať s Kráľom slávy?

V Ježišovom podobenstve je však ešte jeden detail, ktorý zaskočí – chudák, ktorý vstúpi na hostinu nevhodne oblečený. Kráľ si uctí všetkých svojich hostí tým, že im dá odev – slávnostné rúcho – vhodné na takúto kráľovskú oslavu. Ale je tu jeden hosť, ktorý si neváži poctu, ktorej sa mu dostalo – nereaguje primerane na milosť, ktorá sa mu dostala, a zneváži svojho hostiteľa tým, že na túto veľkú poctu nezareaguje primerane. Kráľ si kráľ prezerá svojich hostí, a keď sa pozrie cez miestnosť, zbadá tohto muža, ktorý sa neobťažuje obliecť si svadobné rúcho, ktoré mu poskytol kráľ. A spýta sa ho, ako sa dostal na hostinu bez náležitého odevu. A ten muž nič nepovie. „Onemel.“ Kráľ teda dá muža zviazať a vyhodí ho z hostiny, aby sa stretol s vlastnou temnou smrťou – ako sa hovorí, kde je plač a škrípanie zubami.

Poďme teda na chvíľu pohovoriť o svadobnom odeve. Čo je to svadobné rúcho, na ktoré Ježiš kladie taký veľký dôraz? Toto svadobné rúcho spomíname každý týždeň v modlitbe, ktorú spoločne recitujeme tesne pred pristúpením k svätému prijímaniu (v gréckej tradícii). Hovoríme: „Ako mám ja, ktorý som taký nehodný, vojsť do nádhery svätých? Ak sa odvážim vstúpiť do svadobnej komnaty, môj odev ma obviní, lebo to nie je svadobné rúcho.“ Tu je úžasná nápoveda, ktorú nám dáva účasť na bohoslužbách ku Kristovi ako Ženíchovi počas prvých troch nocí Veľkého týždňa. Keď v nedeľu večer vstúpime do Veľkého týždňa, vrhneme pohľad na túto ikonu nášho Pána ako Ženícha – Nymphios – a premôže nás vedomie, že sme neprišli oblečení na hostinu tak, ako náš Pán – odhodili sme rúcho, ktoré má pre nás, pretože sme si radšej obliekli niečo, čo sa nám viac páči… niečo pohodlnejšie… niečo, čo vyhovuje našej, a nie jeho vôli.

Ako je náš Ženích – Kráľ slávy – oblečený na túto veľkú svadobnú slávnosť? Dobrovoľne si oblieka rúcho, ktoré mu bolo navlečené na posmech ako Kráľovi. Na hlavu dostal symbol opovrhnutia sveta – mučivú tŕňovú korunu. A v ruke drží falošné kráľovské žezlo, vyrobené z obyčajnej močiarnej trstiny, ktoré ho malo zosmiešniť. V najväčšom vyjadrení Božej slávy nosí pokoru… ktorá je najbožskejšou cnosťou prevyšujúcou všetky. Keď naše oči hľadia na túto ikonu a uctievame si toto najväčšie zo všetkých tajomstiev (že Boh dovolil, aby kvôli nám trpel takéto poníženie)… uprostred služby ku Kristovi ako Ženíchovi sa vynára určitý hymnus. V ňom sa hovorí: „Ako sa ja, nehodný, ukážem v nádhere tvojich svätých? Veď ak sa odvážim vstúpiť do tvojej svadobnej komnaty s tými svätými, moje šaty ma zradia, lebo sú nevhodné na takú svadbu. Anjeli ma vyženú v reťaziach. Očisti špinu mojej duše, Pane, a zachráň ma vo svojej láske k ľudstvu. Kriste, Ženíchu, moja duša driemala v lenivosti. Nemám lampu horiacu cnosťami.“ Znie vám niečo z toho povedome? Služba ku Kristovi ako Ženíchovi nám pomáha pochopiť, čo znamená táto modlitba, ktorú recitujeme každú nedeľu.

A svadobné rúcho, ktoré náš Pán, Kráľ, poskytuje hosťom a svojej neveste, sa nachádza v milosti nášho krstu – v účasti na Kristovej smrti, pochovaní a zmŕtvychvstaní – v tom istom, čo má Kristus na ikone Ženícha. „Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli… Aleluja!“ Ale hosť v dnešnom podobenstve sa rozhodol, že už nebude skutočne nosiť Krista… to krstné rúcho, ktoré je účasťou na Kristovej smrti, pochovaní a vzkriesení. To je to, čo si máme obliecť každý deň a v každom okamihu nášho života… kvôli nemu… život láskyplného, obetavého obetovania sa za jeho Cirkev a za druhých… každodenné vyjadrenie cesty do nebeského kráľovstva. Náš Pán sa nás snaží presvedčiť, aby sme si uvedomili, že hoci sa môžeme nazývať jeho nasledovníkmi, hoci sa môžeme nazývať kresťanmi, hoci sa môžeme nazývať ortodoxnými a hoci sa môžeme zapájať do mnohých cirkevných aktivít… v skutočnosti tiež nemusíme žiť svoj život tak, aby viedol k spáse – k zjednoteniu s Pánom. A je veľmi pravdepodobné, že sme neprišli správne oblečení na dovŕšenie tohto manželstva pri kalichu.

Každú nedeľu sme pozvaní na eucharistickú hostinu, aby sme oslávili naše mystické zjednotenie s naším Pánom, Bohom a Spasiteľom Ježišom Kristom. Musíme si položiť otázku: Je to pozvanie, ktoré chcem naozaj vziať na ľahkú váhu? Mal by som niekedy toto pozvanie odmietnuť so slovami: „Veď o nič nejde.“ Alebo: „Dnes sa na to vykašlem.“? Mali by sme si myslieť, že máme dôležitejšie veci na práci, napríklad starostlivosť o náš domov, rodinu, podnikanie alebo rekreáciu?

A aby sme si my, ktorí sa pravidelne zúčastňujeme na tejto svadobnej hostine, nemysleli o sebe príliš veľa, mali by sme z dnešných Ježišových slov pochopiť, že nie všetci pri štedrovečernom stole sú dobrí… niektorí prišli celkom zle pripravení… nemajú na sebe krstné rúcho sebaobetovania sa Božej Cirkvi a druhým pre lásku ku Kristovi.

Keď prídeme na túto svadobnú hostinu a náš život je naplnený mnohými vecami, ktoré nie sú Kristove, a naše srdce je plné horkosti voči niekomu, Kráľ si všimne, že nemáme na sebe svadobné rúcho. Ak je to tak, potom sväté prijímanie nebude na odpustenie hriechov a večný život. Takéto prijímanie Eucharistie nás ešte viac uvrhne do temnoty, smútku a utrpenia. Známy súčasný pravoslávny teológ o. Thomas Hopko vo svojich prednáškach a kázňach často hovorieval, že mnohým z nás sa pristupovaním k božskej liturgii a ostatným sviatostiam Cirkvi skôr zhoršuje, než zlepšuje stav. Prečo je to tak? Pretože nechceme to, čo Boh chce, aby sme robili a boli. Chceme len to, čo chceme my, a nechceme robiť pokánie a zmeniť svoj život.

Ježišove záverečné slová v tomto úryvku hovoria: „Lebo mnohí sú povolaní, ale málo je vyvolených.“ Na inom mieste Ježiš hovorí: „Mnohí budú chcieť vojsť, a nebudú môcť“ (Lk 13, 24). Toto podobenstvo neznamená, že Boh povolá veľa ľudí, vyberie si z nich a ponechá si len niekoľkých. Skôr to znamená, že Boh volá všetkých a svojou milosrdnou milosťou im dáva slobodnú vôľu odpovedať – byť vyvolenými – stať sa jeho obľúbenými… povolanými z povolaných. Aby sme v sebe zakúsili jeho život, musíme odpovedať na volanie, pričom musíme použiť energiu slobodnej vôle, ktorú nám Boh dal na tento účel.

Kristus je zároveň Ženíchom, pokrmom hostiny i svadobným odevom – to všetko je spôsob, ako opísať zjednotenie s Kristom… to, čo svätý Peter opisuje ako „účasť na Božej prirodzenosti“. Je hlúpe pýtať sa, či sa tu hovorí o viere, alebo o láske, alebo o ovocí, ktoré sa rodí z nášho života do života iných okolo nás. Nejde o nič z toho samostatne, ale skôr o to, že Božou milosťou a našou vlastnou slobodnou vôľou – vierou, ktorá pôsobí skrze lásku, prináša ovocie – je to všetko, čo od nás Boh vyžaduje, pričom v našich srdciach vládne Boh. Bez toho, aby sme celý svoj život zverili Bohu a bez toho, aby sme svoj život oddelili na plnenie Božej vôle, žiadny kresťan nezažije vo svojom živote milosť Božej radosti.

Bratia a sestry v Kristovi, všetci sme povolaní na svadobnú hostinu vždy, keď máme v Cirkvi eucharistickú bohoslužbu. Jediný spôsob, ako sa môžeme stať Božím vyvoleným ľudom, je: 1) prijať pozvanie, 2) zúčastniť sa každý týždeň na hostine a 3) prísť pripravení s vhodným svadobným odevom.

Podobne ako v podobenstve z minulého týždňa, aj tu nachádzame silné a dokonca zničujúce varovanie pre tých z nás, ktorí nie sú ochotní dovoliť Bohu, aby vládol v našich srdciach, pokiaľ ide o celý náš život. Toľko Ameriky 21. storočia sa točí okolo toho, aby sme zľahčovali svoj hriech (aby sme tvrdili, že hriech v skutočnosti nie je hriech a láska funguje inak, ako hovorí Boh). Toľko ľudí sa spolieha na Božie milosrdenstvo ako na len akúsi poistku. Populárna kultúra v Amerike nám ponúka veľmi skreslený vzťah k Bohu… a preto sme často ovplyvnení, aby sme takéto skreslenie praktizovali. Toto podobenstvo má byť pozvaním k Božiemu milosrdenstvu a zároveň výstrahou pred naším ležérnym prístupom k nemu.

Ak sa pozorne pozrieme, som si istý, že každý z nás sa môže nájsť v každej z týchto postáv v tomto podobenstve. Sú medzi nami takí, ktorí počúvajú evanjelium o Ježišovi Kristovi už od detstva. Aj my sa chabo ospravedlňujeme, že nevenujeme dôkladnú pozornosť Božiemu volaniu? Podobne sú medzi nami aj takí, ktorí ho berú na takú ľahkú váhu, že sme sa neobťažovali pripraviť si odev svojej duše cnosťou sebaobetovania sa Kristovej Cirkvi a druhým pre Krista? Každý z nás, ktorí sme boli povolaní na svadobnú hostinu, si plne uvedomuje Božiu štedrosť voči sebe a odpovedá na ňu primerane?

Modlime sa, aby nás náš milujúci a štedrý Boh vždy našiel náležite oblečených a hodných radosti zo svadobnej hostiny svojho Syna.

Zdroj: https://www.stbasil.com/news/2018/9/7/the-wedding-garment Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.

Zdroj obrázka: http://www.st-marymagdalene.org/parish-blog/2021/12/16/a-dinner-party-to-remember