Alexander Schmemann: Svätý štvrtok

Posledná večera

Liturgiu Veľkého a Svätého štvrtka formujú dve udalosti: Posledná večera a zrada Ježiša Judášom. Posledná večera je vrcholným zjavením vykupiteľskej lásky Boha k človeku. Judášova zrada odhaľuje, že hriech, smrť a sebazničenie sú tiež dôsledkom lásky – ale je to láska zameraná na to, čo si lásku nezaslúži. Tajomstvo tohto jedinečného dňa a jeho liturgia, v ktorej sa tak zvláštne mieša svetlo a tma, radosť a smútok, nás stavia pred voľbu, od ktorej závisí večný osud každého z nás.

„Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina… A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti…“ (Jn 13, 1) Aby sme pochopili zmysel Poslednej večere, musíme ju vnímať ako koniec veľkého hnutia Božej lásky, ktoré sa začalo stvorením sveta a teraz sa má zavŕšiť v Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní.


Odber nových článkov


Láska, život, spoločenstvo

„Boh je láska“ (1 Jn 4, 8). A prvým darom lásky bol život. Zmyslom, obsahom života bolo spoločenstvo. Aby človek mohol žiť, mal jesť a piť, zúčastňovať sa na svete. Svet bol teda Božou láskou premenenou na pokrm, premenenou na telo človeka. A súc nažive – teda majúc účasť na svete – človek mal byť v spoločenstve s Bohom, mal mať Boha ako zmysel, obsah a cieľ svojho života. Spoločenstvo s Bohom daným svetom bolo skutočne spoločenstvom s Bohom. Človek dostával svoj pokrm od Boha a tým, že z neho robil svoje telo a svoj život, obetoval celý svet Bohu, premieňal ho na život v Bohu a s Bohom. Božia láska dávala život človeku, láska človeka k Bohu premieňala tento život na spoločenstvo s Bohom. Toto bol raj. Život v ňom bol skutočne eucharistický. Prostredníctvom človeka a jeho lásky k Bohu malo byť celé stvorenie posväcované a premieňané na jednu všeobjímajúcu sviatosť Božej prítomnosti a človek mal byť kňazom tejto sviatosti.

Ale hriechom človek tento eucharistický život stratil. Stratil ho, pretože prestal vnímať svet ako prostriedok spoločenstva s Bohom a svoj život ako eucharistiu, ako adoráciu a vzdávanie vďaky. Miloval seba a svet kvôli nim samým, urobil zo seba obsah a cieľ svojho života. Myslel si, že jeho hlad a smäd – teda závislosť jeho života od sveta – môžu byť uspokojené svetom ako takým, jedlom ako takým. Ale svet a jedlo, akonáhle sú zbavené svojho pôvodného sviatostného významu byť prostriedkami spoločenstva s Bohom, akonáhle nie sú prijímané kvôli Bohu a nie sú naplnené hladom a smädom po Bohu – inými slovami, keď už Boh nie je ich skutočným „obsahom“ – už nemôžu dávať život, uspokojovať hlad, pretože nemajú život v sebe.

A tak človek tým, že do nich vložil svoju lásku, odklonil svoju lásku od jediného objektu všetkej lásky, všetkého hladu a všetkých túžob. A zomrel. Smrť je totiž nevyhnutný „…rozklad: života odrezaného od jeho jediného zdroja a obsahu. Človek si myslel, že nájde život vo svete a v jedle, ale našiel smrť. Jeho život sa stal spoločenstvom so smrťou, lebo namiesto toho, aby vierou, láskou a adoráciou premieňal svet na spoločenstvo s Bohom, úplne sa podriadil svetu, prestal byť jeho kňazom a stal sa jeho otrokom. A jeho hriechom sa celý svet stal cintorínom, kde ľudia odsúdení na smrť prijímali smrť a ‚sedeli v temnom kraji smrti‘“ (Mt 4, 16).

Ale aj keď človek zradil, Boh zostal verný človeku. Neodvrátil sa „navždy od svojho stvorenia, ktoré stvoril, ani nezabudol na diela svojich rúk, ale navštevoval ho rozličnými spôsobmi pre nežný súcit svojho milosrdenstva“ (Liturgia sv. Bazila). Začalo sa nové Božie dielo, dielo vykúpenia a spásy. Naplnilo sa v Kristovi, Božom Synovi, ktorý, aby obnovil človeka v jeho pôvodnej kráse a obnovil život ako spoločenstvo s Bohom, stal sa človekom, vzal na seba našu prirodzenosť s jej smädom a hladom, s jej túžbou po živote a láskou k nemu. A v ňom sa život zjavil, daroval, prijal a naplnil ako úplná a dokonalá Eucharistia, ako úplné a dokonalé spoločenstvo s Bohom. Odmietol základné ľudské pokušenie žiť „len z chleba“. Zjavil, že Boh a jeho kráľovstvo sú skutočným pokrmom, skutočným životom človeka. A tento dokonalý eucharistický život, naplnený Bohom, a teda božský a nesmrteľný, daroval všetkým, ktorí v neho uveria, ktorí v ňom nájdu zmysel a obsah svojho života.

Taký je úžasný zmysel Poslednej večere. Kristus ponúkol seba samého ako pravý pokrm človeka, pretože život, ktorý sa v ňom zjavil, je pravým životom. A tak sa hnutie Božej lásky, ktoré sa začalo v raji Božím „vezmite a jedzte…“ (lebo jedenie je životom človeka), teraz dochádza „až do úplného konca“ Božím „vezmite a jedzte, toto je moje telo…“ (lebo Boh je životom človeka…) Posledná večera je obnovením raja blaženosti, života ako eucharistie a spoločenstva.

Ale táto hodina najväčšej lásky je zároveň hodinou najväčšej zrady. Judáš opúšťa svetlo hornej siene a odchádza do tmy. „A bola noc“ (Jn 13, 30). Prečo odchádza? Pretože miluje, odpovedá evanjelium, a jeho osudová láska sa znova a znova zdôrazňuje v hymnoch Veľkého štvrtka. V skutočnosti nezáleží na tom, že miluje „striebro“. Peniaze tu znamenajú všetku odchýlenú a pokrivenú lásku, ktorá vedie človeka k zrade Boha. V skutočnosti je to láska ukradnutá Bohu, a preto je Judáš zlodejom. Keď človek nemiluje Boha a v Bohu, stále miluje a túži, lebo bol stvorený na lásku a láska je jeho prirodzenosťou, ale je to temná a sebazničujúca vášeň. Jej koncom je smrť.

Bohoslužby štvrtka

Liturgia Veľkého štvrtka zahŕňa utiereň a večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého. V katedrálnych chrámoch sa po liturgii koná osobitná bohoslužba umývania nôh: zatiaľ čo diakon číta evanjelium, biskup umýva nohy dvanástim kňazom, čím nám pripomína, že Kristova láska je základom života v Cirkvi a formuje všetky vzťahy v nej. Vo Svätý štvrtok prímasi (gr. protoi – prví) autokefálnych cirkví posviacajú myro, a to tiež znamená, že nová Kristova láska je dar, ktorý dostávame od Svätého Ducha v deň nášho vstupu do Cirkvi.

Na utierni tropár stanovuje tému dňa: protiklad medzi Kristovou láskou a Judášovou „nenásytnou túžbou“.

„Keď boli slávni učeníci osvietení umývaním pri večeri, bezbožný Judáš bol zatemnený láskou k striebru. A nespravodlivým sudcom zradí teba, spravodlivého Sudcu. Milovník peňazí, uvažuj o tom, ktorý sa vďaka nim obesil. Nenasleduj nenásytnú túžbu, ktorá si dovolila toto proti Vládcovi. Pane, ktorý si dobrý ku všetkým, sláva Tebe.“

Po evanjeliovom čítaní (Lk 12, 1 – 40) sa nám podáva kontemplácia, mystický a večný zmysel Poslednej večere v krásnom kánone svätého Kozmu. Jeho posledný „irmos“ (Deviata óda) nás pozýva k účasti na pohostinnosti Pánovej hostiny:

„Príďte, veriaci, s povznesenou mysľou si vychutnajme pohostinnosť Pána a hostinu nesmrteľnosti v hornej sieni…“

Na večierni stichira na „Pane, ja volám“ zdôrazňuje duchovný antivrchol Svätého štvrtka, Judášovu zradu:

„Judáša, sluhu a klamára, učeníka a zradcu, priateľa a diabla, preukázali jeho skutky, lebo keď nasledoval Učiteľa, vo svojom vnútri plánoval jeho zradu…“

Po Vchode tri čítania zo Starého zákona:

1) Exodus 19, 10 – 19: zostúpenie Boha z vrchu Sinaj k svojmu ľudu ako obraz Božieho príchodu v Eucharistii.

2) Jób 38, 1 – 23; 42, 1 – 5: Boží rozhovor s Jóbom a Jóbova odpoveď: „Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať veru som nemohol“ a „tieto veci veľmi vysoké na mňa, ktoré nechápem,“ sa dovŕšili v dare Kristovho tela a krvi.

3) Izaiáš 50, 4 – 11: začiatok proroctiev o trpiacom Božom služobníkovi.

Čítanie z apoštola je z 1 Korinťanom 11, 23 – 32: Pavlovo rozprávanie o Poslednej večeri a zmysle svätého prijímania. Toto evanjeliové čítanie je najdlhšie v roku a je vyňaté zo všetkých štyroch evanjelií. Je to celý príbeh Poslednej večere, Judášovej zrady a Kristovho zatknutia v záhrade. Cherubínsky hymnus a hymnus svätého prijímania sú nahradené slovami modlitby pred svätým prijímaním:

„Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvom tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

Zdroj: Alexander Schmemann, Liturgické vysvetlenie Svätého týždňa. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa





Alexander Schmemann: Veľký a Svätý piatok



Alexander Schmemann: Svätý pondelok, utorok a streda

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings