Svätý Ján Klimak (ca. 579 – ca. 659)
Asketický autor par excellence Ján Klimak (čo znamená Ján „od Rebríka“), žil na vrchu Sinaj ako pustovník a neskôr igumen v tamojšom veľkom monastieri svätej Kataríny. Presné dátumy jeho života je ťažké určiť, ale pravdepodobne je súčasníkom Maxima Vyznávača (580 – 662). Zdá sa, že je rozumné umiestniť jeho dátumy medzi roky 579 a 659.
Nie je známe, kde sa Ján narodil, ale na Sinaj prišiel, keď mal len 16 rokov. Keď už bol v pomerne pokročilom veku, súhlasil s napísaním „Rebríka“ na žiadosť iného Jána, opáta z Raithou. Pôvodne bol tento spis nazvaný Duchovné tabule, ako uvádzajú mnohé rukopisy, ale nakoniec prevládol titul Rebrík, ktorý dodáva tejto knihe jedinečnú príchuť a črtu. Rebrík pozostáva z tridsiatich stupňov (sekcií), ktoré obsahujú celý rad cností, ktoré si treba osvojiť, a nerestí, ktorým sa treba vyhnúť. Ako doplnok k nemu Ján napísal aj krátke pojednanie s názvom Pastierovi, v ktorom opisuje duchovnú úlohu igumena a ktoré je adresované takisto Jánovi z Raithou. Každý krok sa začína sériou stručných definícií, po ktorých nasleduje podrobný výklad témy s názornými anekdotami a záverečné zhrnutie s inšpiráciou.
Ján je hlboko ovplyvnený ranou púštnou tradíciou Egypta, ako aj mníchmi Gazy, napríklad Barsanufijom a Jánom. V istom zmysle kladie základy „školy“ sinajskej spirituality, ktorá sa bežne pripisuje Hesychiovi a Filotheovi. O jeho rozsiahlom vplyve svedčia spisy svätého Simeona Nového Teológa (najmä jeho učenie o slzách) a hesychastov 14. storočia, ako je svätý Gregor Palamas (najmä jeho učenie o tichu a modlitbe).
S výnimkou Svätého písma a liturgických kníh nebol žiadny iný spis vo východnom kresťanstve študovaný, kopírovaný a prekladaný v takom rozsahu ako Jánov Rebrík božského výstupu. Formoval nielen východné Pravoslávie a najmä jeho mníšsku tradíciu, ale aj celý kresťanský svet. Aj dnes je Rebrík určený na hlasné čítanie v chrámoch alebo v refektári, ako aj súkromne v celách pravoslávnych monastierov, každý rok počas Veľkého pôstu, čo je prax, ktorá môže pochádzať z čias autorovho života. Na Západe nemá Rebrík obdobu, ale jeho popularita sa dá porovnať s popularitou spisu Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského, hoci tieto dve knihy sa svojím charakterom výrazne líšia.
Medzi kľúčové doktríny Rebríka patrí pojem duchovného vedenia (samostatný traktát Pastierovi je niekedy známy ako „31. krok“), pozoruhodný koncept radostného smútku (azda najoriginálnejší a najvplyvnejší Jánov príspevok), dôraz na „božský eros“ alebo „svätú vášeň“ (na opis mystickej túžby duše po Bohu) a niektoré kľúčové vety, ktoré sa ukázali ako kľúčové pasáže vo vývoji Ježišovej modlitby (Ján hovorí o používaní „jedinej vety“ alebo „Ježišovho mena“). Svätý Ján Klimakos sa liturgicky pripomína 30. marca a vo štvrtú veľkopôstnu nedeľu.
Zdroj: John Chryssavgis: St. John Klimakos (ca. 579–ca. 659), in The Encyclopedia of eastern orthodox christianity. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://www.uncutmountainsupply.com/icons/of-saints/by-name/j/icon-of-st-john-of-the-ladder-1jl13/
Predstavujeme cirkevných otcov: Bazil VeľkýPredstavujeme cirkevných otcov: Atanáz Alexandrijský
