Ponáhľajme sa, veriaci, v ústrety Stvoriteľovi
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Roman Sladkopevec, ktorého pamiatka sa slávi 1. októbra, patrí do veľkého radu teológov, ktorí pretavili teológiu do poézie.
Po určitú dobu bola veľmi kontroverzná otázka, či najvýznamnejší byzantský autor cirkevných hymnov Roman Sladkopevec žil v dobe cisára Anastáza I. (491 – 518) alebo cisára Anastáza II. (713 – 716).
Tento problém sa definitívne vyriešil v roku 1905, keď bol objavený pôvodný grécky text zázrakov svätého Artémia, v ktorom sa hovorí o zázraku v dobe cisára Herakleia (610 – 641) v prospech mladého muža, ktorý spieval Romanove hymny. Ak teda v tej dobe boli známe a spievané Sladkopevcove lyrické kompozície, tak nemohol žiť v dobe Anastáza II. (713 – 716).
Rodák zo Sýrie
Existuje málo biografických správ o Romanovi Sladkopevcovi. Narodil sa v sýrskej Emese (dnešný Homs) koncom 5. storočia. Stal sa diakonom chrámu Vzkriesenia v Berytuse (dnešný Bejrút) a pravdepodobne v druhom desaťročí 6. storočia odišiel do Konštantínopolu, kde sa usadil a pripojil k chrámu Matky Božej v obvode Kyros (moderná Hexi-Marmara). Tam strávil zvyšok svojho života. Zdá sa, že Sladkopevcov odchod do večnosti treba umiestniť pred smrť cisára Justiniána (565), po roku 555.
Hymnograf
Roman Sladkopevec „patrí do veľkého radu teológov, ktorí pretavili teológiu do poézie, podobne ako svätý Efrém Sýrsky, svätý Ambróz, svätý Tomáš Akvinský, svätý Ján z Kríža a mnohí ďalší“ (Benedikt XVI.).
Roman zložil veľké množstvo posvätných liturgických hymnov, ktoré sú venované hlavným cirkevným sviatkom, staro- aj novozákonným postavám, mučeníkom, svätým a pod.
Sladkopovec je známy ako veľký popularizátor kontakionu – kázne spievanej z ambóna po speve evanjelia, so zborom a pravdepodobne s celým zhromaždením, ktoré sa pripájalo spevom refrénu.
Romanovho génia v týchto kontakia demonštrujú prinajmenšom dve veci: jeho sklon k živému rozprávaniu, prostredníctvom ktorého vstupuje do životov osobností v biblických úryvkoch, ktoré berie ako základ, a jeho schopnosť poskytovať starostlivý výklad doktríny, v ktorom prezrádza svoju hlbokú pripútanosť ku kristologickej definícii Chalcedónskeho koncilu.
| V roku 451 Chalcedónsky koncil (4. ekumenický) predniesol dogmu o dvoch prirodzenostiach v Ježišovi Kristovi, božskej a ľudskej, a o jednej osobe. Bolo zdôraznené, že „jedného a toho istého Krista Pána, Jednorodeného Syna je potrebné vyznávať v dvoch prirodzenostiach, bez zmiešania, bez zmeny, bez rozdelenia a odlúčenia. Nikdy nezanikli rozdiely prirodzeností skrze ich zjednotenie, alebo boli zachované vlastnosti oboch jednotiacich sa a jestvujúcich v jednej osobe a hypostáze“ (DH, 302). |
Sladkopevcova poézia často dosahuje momenty vysokej lyriky a intenzívnej účasti, ako napríklad v hymnoch o Máriinom veľkopiatkovom náreku pri Kríži, ktoré sú koncipované ako dramatický dialóg medzi Máriou a jej Synom, ktorý sa odohráva na krížovej ceste.
Mária hovorí: „Kam ideš, syn môj? Prečo tak rýchlo končíš beh svojho života? Nikdy by som neverila, synu, že ťa uvidím v takomto stave, ani by som si nikdy nepredstavovala, že by zúrivosť bezbožných mohla dospieť až tak ďaleko, že by vztiahli na teba ruky proti akejkoľvek spravodlivosti.“ Ježiš odpovedá: „Prečo plačeš, matka moja?… Či nemám trpieť? Či nemám umrieť? Ako by som potom mohol zachrániť Adama?“
Veľkej obľube sa tešia Sladkopevcove stichiry na predsviatok Kristovho narodenia v byzantskom obrade:
Ponáhľajte sa, nebeské mocnosti; vy z Betlehema, pripravte jasle: rodí sa Slovo, prichádza Múdrosť. Cirkev, prijmi jeho pozdrav a my národy pre radosť Božej Matky hovorme: Požehnaný je náš Boh, ktorý prichádza. Sláva Tebe.
Ponáhľajme sa, veriaci, v ústrety Stvoriteľovi, ktorý prichádza na zem, aby sa narodil z Panny. Zaskvejme sa čistotou, zažiarme cnosťami, s radosťou a chvením sa pripravme kontemplovať očami duše Krista, ktorý sa stane dieťaťom, aby svojou vznešenou dobrotou zbožštil nás smrteľných.
Publikované v denníku Postoj.
Zdroj obrázka: https://sk.pinterest.com/pin/71353975330838282/
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Svätý hieromučeník Gregor, biskup Veľkého Arménska (30. september)Zvestovateľ Slova života odišiel do večnosti (26. september)
