Byzantský obrad: Začína sa nový cirkevný rok, pozrite si jeho prehľad

od autora: Ján Krupa · 31 augusta, 2023

Zatiaľ čo v latinskom obrade sa nový cirkevný rok začína prvou adventnou nedeľou, v byzantskom obrade je to 1. septembra.

Cirkev má svoj vlastný kalendár, ktorý je vystavaný tak, aby sa v priebehu roka prostredníctvom série Pánových sviatkov dostali pred náš duchovný zrak všetky hlavné udalosti pozemského života Ježiša Krista.

A okrem toho každý deň cirkevného kalendára je venovaný spomienke na nejakého konkrétneho svätca.

Podporte nás

Nepohyblivé a pohyblivé sviatky

Cirkevný rok v byzantskom obrade obsahuje rovnako ako cirkevný rok v latinskom obrade dva okruhy nepohyblivých a pohyblivých sviatkov.

Nepohyblivé sviatky majú pevný dátum slávenia. Okruh nepohyblivých sviatkov sa riadi podľa solárneho kalendára, a keďže kopíroval civilný kalendár Byzantskej ríše, začína sa 1. septembra a trvá do 31. augusta.

Pohyblivé sviatky sa odvíjajú od dátumu Svätej a veľkej nedele Paschy, ktorá sa slávi v prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti (ide o nariadenie prvého ekumenického koncilu, ktorý sa uskutočnil v Nicei v roku 325).

Nedeľa Paschy môže pripadnúť na ktorýkoľvek z 35 dní od 4. apríla do 8. mája podľa juliánskeho kalendára a od 22. marca do 25. apríla podľa gregoriánskeho kalendára.

Okruh pohyblivých sviatok sa začína Svätou a veľkou nedeľou Paschy a končí sa nasledujúcou Svätou a veľkou sobotou.

Hierarchia sviatkov

Pascha je najväčším sviatkom cirkevného roka v byzantskom obrade. Po tejto „slávnosti nad slávnosti“ v hierarchii sviatkov nasleduje takzvaných dvanásť veľkých sviatkov, z ktorých niektoré majú aj obdobie predsviatku a posviatku:

Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (8. september),

Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom (14. september),

Vstup našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, do chrámu (21. november),

Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (25. december),

Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (6. január),

Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (2. február),

Zvestovanie našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne (25. marec),

Kvetná nedeľa (slávi sa týždeň pred nedeľou Paschy),

Pánovo nanebovstúpenie (slávi sa na 40. deň od nedele Paschy),

Nedeľa Päťdesiatnice – Zostúpenie Svätého Ducha (slávi sa na 50. deň od nedele Paschy),

Sväté premenenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (6. august),

Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (15. august).

Stredné a malé sviatky

Medzi stredné sviatky prvej kategórie patria sviatky:

sv. Jána Evanjelistu (26. september a 8. máj),

sv. Jána Zlatoústeho (13. november),

sv. Mikuláša z Myry (6. december),

troch veľkých učiteľov: sv. Bazila Veľkého, sv. Gregora z Nazianzu a sv. Jána Zlatoústeho (30. január),

sv. veľkomučeníka Juraja (23. apríl),

sv. apoštolov Petra a Pavla (29. jún),

narodenia a sťatia sv. Jána Krstiteľa (24. jún a 29. august),

patróna chrámu.

Opomenúc malé sviatky prvej a druhej kategórie, spomeňme ešte stredné sviatky druhej kategórie, ktoré sú venované ďalším udalostiam zo života a z cirkevnej úcty Božej Matky a Jána Krstiteľa, ako aj (arch)anjelom a apoštolom.

Pôstne obdobia

V byzantskom obrade sú významné aj štyri pôstne obdobia:

Filipovka pred Vianocami, ktorá sa začína 15. novembra (po sviatku sv. Filipa 14. novembra) a trvá do 24. decembra;

Nedeli Paschy predchádza Svätý a veľký týždeň a sedemtýždňový Veľký pôst alebo Svätá Štyridsiatnica, ktorej predchádza štvortýždňové predpôstne obdobie;

Apoštolský pôst alebo Petro-pavlovský pôst, ktorý sa začína v pondelok po Nedeli všetkých svätých a trvá do 28. júna. Dĺžka tohto pôstneho obdobia sa každoročne mení, pretože Nedeľa všetkých svätých je cez sviatok Svätej Päťdesiatnice – Zostúpenia Svätého Ducha zviazaná s pohyblivým sviatkom nedele Paschy, ktorá sa riadi podľa lunárneho kalendára;

Uspenský pôst alebo Pôst pred sviatkom Zosnutia (cirkevnoslovansky: Uspenija) presvätej Bohorodičky trvá od 1. do 14. augusta.

Úryvok z knihy Leva Gilleta Rok Pánovej milosti:

Liturgický rok je pre nás špeciálnym prostriedkom zjednotenia s Kristom. Nepochybne každá Eucharistia nás úzko spája s Kristom, lebo on je „prinášajúci a prinášaný“… Ale v liturgickom roku sme vyzvaní k tomu, aby sme nanovo zažili celý Kristov život: od Vianoc do Veľkej noci, od Veľkej noci do Zostúpenia Svätého Ducha sme nabádaní k tomu, aby sme sa zjednotili s Kristom pri jeho narodení a dospievaní, aby sme sa zjednotili s trpiacim Kristom, so zomierajúcim Kristom, s víťazným Kristom, s Kristom oživujúcim svoju Cirkev. Liturgický rok vytvára Krista v nás, od jeho narodenia až k veľkosti dokonalého človeka. Podľa slov jedného stredovekého latinského príslovia je liturgickým rokom samotný Kristus, annus est Christus.

Nielen spomínanie na udalosti v Pánovom živote v nás vytvára Ježiša Krista… Svätí sú oslávenými údmi Kristovho tela. Ich svätosť je len aspektom, vyžarovaním svätosti samotného Krista. Oslavovať svätého znamená oslavovať osobitnú milosť, ktorá od Ježiša Krista steká na tohto svätého a na nás. Oslavovať svätého znamená oslavovať nášho Pána, ktorý je kontemplovaný z osobitného aspektu, ktorý reprezentuje jeho svätý. Oslavovať svätého znamená (v náš prospech) vstúpiť do modlitbového vzťahu, ktorý spája tohto svätého s Kristom… Liturgický rok má jeden a ten istý objekt: Ježiša Krista, či už ho kontemplujeme priamo, alebo skrze údy jeho tela.

Liturgický rok nám ponúka veľké milosti a veľké duchovné príležitosti. Zaisťuje rámec a oporu kresťanskej zbožnosti; prepožičiava jej triezvy a objektívny štýl; udržiava puto jednoty medzi veriacimi. A predovšetkým dodáva inšpiráciu, sprostredkúva život… Liturgický život je prostriedkom na dosiahnutie Božieho kráľovstva, ktoré „je v nás“. Naša účasť na liturgickom roku je prázdna a klamlivá, keď sa vonkajšiemu okruhu nezodpovedá vnútorným okruhom a keď sa každým sviatkom predstavené udalosti v Kristovom živote nenachádzajú obnovené tajuplným spôsobom v našej duši. Liturgický rok dosahuje svoj pravý zmysel v takej miere, v akej je klaňaním sa v duchu a pravde.

Pôvodne publikované v denníku Postoj – o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://en.wikipedia.org/wiki/Iconostasis