Vstup Bohorodičky (21. november)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Dá sa povedať, že väčšina ľudí si radšej prečíta príbeh než akademické pojednanie. Obe formy môžu vyjadrovať tú istú myšlienku, ale príbeh bude pravdepodobne presvedčivejší – a zapamätateľnejší – než dizertácia.
Vstup Bohorodičky do chrámu, veľký sviatok, ktorý dnes slávime, sa opiera o takéto rozprávanie. Príbeh sa nachádza v Jakubovom Protoevanjeliu, rozprávaní z druhého storočia o narodení a detstve Bohorodičky. Vieme, že v prvom a druhom storočí nášho letopočtu bolo napísaných množstvo kníh o Kristovi a jeho Matke. Niektoré z nich boli prijaté všetkými miestnymi cirkvami ako pravdivý obraz Mesiáša. Iné boli odmietnuté, pretože Kristus, ktorého zobrazovali, nebol ten, ktorého hlásali apoštoli. V niektorých bol gnostickým filozofom, v iných mágom. Tieto evanjeliá nazývame „apokryfné“ a nepovažujeme ich za hlas Svätého Ducha k nám. Ešte iné knihy, medzi nimi aj Jakubovo Protoevanjelium, si kresťania svojej doby vážili, ale nepovažovali ich za kanonické Písma, pretože ich obsah nebol jadrom apoštolského ohlasovania ani prvých vyznaní viery. Ich témou boli veci ako Ježišova fyzická podoba alebo rané obdobia Kristovho života, ktoré neboli zahrnuté v evanjeliách. Môžu byť pravdivé, ale nie sú ústredným bodom našej viery.
Zdroj tohto sviatku
Modlitby a ikona tohto sviatku sa zameriavajú na dve zložky protoevanjeliového príbehu.
V prvej zložke je Mária vo veku troch rokov predstavená Bohu v Jeruzalemskom chráme, sprevádzaná, ako sa píše v texte, „židovskými dcérami, ktoré sú neznesvätené“. Tam ju „kňaz prijal, pobozkal a požehnal“.
Druhá zložka protoevanjeliového rozprávania je zobrazená v pravom hornom rohu ikony tohto sviatku. Mária sedí v najvnútornejšej svätyni chrámu, Svätyni svätých, a posluhuje jej anjel. Podľa židovského zákona nikto nesmel vstúpiť do Svätyne svätých: „Do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu, ale do druhého iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu“ (Hebr 9, 8). Je nemysliteľné, aby nejakému dieťaťu dovolili vstúpiť do Svätyne svätých, a už vôbec nie, aby tam žilo, ako to ohlasuje Protoevanjelium.
V Liste Hebrejom sa dozvedáme dôvod, prečo nikto nesmel vstúpiť do Svätyne svätých: „Tým Svätý Duch naznačuje, že kým stojí prvý stánok, cesta do svätyne ešte nie je zjavná“ (Hebrejom 9, 9). Umiestnením Márie do Svätyne svätých Protoevanjelium hovorí, že cesta do Svätyne – do Božej prítomnosti – je teraz odhalená. Je to Kristus, ktorý sa vtelí v lone tej istej Márie Bohorodičky. Z tohto dôvodu tento príbeh a jeho slávenie boli prijaté Tradíciou ako tvrdenia evanjelia.
Máriin príchod do chrámu sa na kresťanskom Východe zobrazuje skôr ako „Vstup“ než ako „Predstavenie“, ako je to na Západe. Tento termín nám pripomína veci ako „Veľký vchod“ na našej božskej liturgii alebo vstupnú procesiu v západných obradoch. Máriin príchod nie je požehnaním bezvýznamného dieťaťa, ktoré sa udeľuje takpovediac v „bočnej kaplnke“, ale slávnostnou „predohrou“ alebo „ouvertúrou“, ktorá zahajuje hlavnú udalosť, samotný Nový zákon.
Pri slávení tohto sviatku sa zameriavame na Máriu ako na chrám vteleného Boha, pre ktorý bol jeruzalemský chrám len predobrazom. Po svojom vstupe s Kristom do Jeruzalema k nemu jeho učeníci pristúpili, aby ho upozornili na chrám a budovy v jeho areáli. Ježiš im odpovedal: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené“ (Mt 24, 2). Tento sviatok oslavuje naplnenie Kristovho proroctva. Boží ľud sa už nedostane do neba cez Jeruzalem, ale nebesá sa nám otvorili a Boží chrám, Bohorodička, sa pre nás stala cestou do neba svojím porodením dieťaťa.
„Raduj sa, milostiplná“
Azda najobľúbenejším hymnom tohto sviatku je kondák O katharotatos naos, ktorý v niekoľkých riadkoch zhŕňa teológiu, ktorú sme predstavili. Znie takto:
„Najčistejší chrám Spasiteľa, najvzácnejšia a najjasnejšia svadobná komnata – Panna, posvätná pokladnica Božej slávy – dnes vstupuje do Pánovho chrámu a prináša so sebou milosť Svätého Ducha. Preto Boží anjeli spievajú: ‚Toto je nebeský svätostánok!‘“ V tomto hymne sa tvrdia dve náuky. Mária je anjelmi vyhlásená za „nebeský svätostánok“. Vieme, že svätostánok bol prenosnou svätyňou, ktorú židia nosili so sebou na púšti, kým nedosiahli zasľúbenú zem. Do trvalejšej podoby ho pretvorili ako chrám. Teraz je Mária, nie nejaká budova, svätyňou, kde prebýva Boh.
V druhom rade sa dozvedáme, že Mária vstúpila do chrámu a „priniesla so sebou milosť Svätého Ducha“. Ľudia chodili do chrámu, aby sa stretli s Bohom, aby dostali jeho požehnanie. Mária, naopak, prináša so sebou Božiu milosť. Už ako dieťa ju samotní anjeli vyhlasujú za „milostiplnú“. Tento sviatok je teda pre východné cirkvi tým, čím je pre západné cirkvi sviatok Nepoškvrneného počatia: oslavou svätosti Márie, ktorá je posvätená od prvých dní svojho života Najsvätejším Duchom, ktorý v nej prebýva.
Ako sme už povedali, bolo nemysliteľné, aby do Svätyne svätých vstúpilo dieťa alebo ktokoľvek iný. Ale Márii ako milostiplnej žene, ktorá vo svojom vnútri mal obsahnuť Neobsiahnuteľného, právom patrí toto miesto. Tam ona zostáva na svätyniach našich chrámov: Platytera medzi zemou a nebom, napoprednejšia ctiteľka Pána, ktorého porodila.
„Nea“ chrám
Byzantský cisár Justinián, ktorý vládol v šiestom storočí, sa považoval za nového Šalamúna, ktorý má prekonať židovského kráľa toho mena v budovaní veľkolepých chrámov nášmu Pánovi. Prestaval jeruzalemský Chrám Vzkriesenia a dal nám Veľký konštantínopolský chrám Hagiu Sofiu.
Justinián postavil v Jeruzaleme na najvyššom bode mesta rozsiahly chrámový komplex, Nový (Nea) chrám Bohorodičky. Samotný chrám nevídanej veľkosti bol obklopený mnohými budovami: ubytovacími zariadeniami pre pútnikov, nemocnicou a monastierom. Hlavný historik tej doby Prokopios tento nový chrám opísal ako „svätyňu, s ktorou sa nedá porovnať žiadna iná“. Anton z Piacenzy, ktorý ju navštívil v roku 570, hovoril o „jej veľkom zhromaždení mníchov a o jej penziónoch pre mužov a ženy. Pri stravovaní pocestných majú obrovské množstvo stolov a viac ako tritisíc postelí pre chorých“.
Archeológovia dokázali, že Nea bol navrhnutý tak, aby bol dvakrát väčší než židovský chrám. Rovnako ako židovský chrám, aj Nea bol zdobený libanonskými cédrami. Rovnako ako židovský chrám, aj jeho vchod lemovali dva dômyselne vyrezávané stĺpy z červeného mramoru. Tak ako Bohorodička, nový chrám, bola katharotatos naos, tak aj Nea mal byť konečným chrámom, ktorý postavil nový Šalamún.
Podobne ako židovský chrám, ani Nea neprežil prvé tisícročie, bola zničená vojnami a zemetraseniami. Bohorodička však zostáva naším nebeským svätostánkom, v jej lone si Kristus vzal telo.
Zdroj: https://melkite.org/faith/entrance-of-the-theotokos-november-21 Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: http://www.iconsandechoes.com/2021/11/the-entrance-of-theotokos-into-temple.html
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Bohatý mladíkVstup Bohorodičky do chrámu sa v evanjeliách nespomína, ale má dlhú tradíciu
