Šiesta nedeľa po Pasche – o slepom

od autora: Ján Krupa · 5 mája, 2024

Kto je slepý? Táto otázka sa netýka mena muža, ktorého Pán Ježiš uzdravil zo slepoty v deviatej kapitole Jánovho evanjelia (v kresťanskom tradícii má meno Celidonius). V evanjeliovom rozprávaní sa jeho meno neuvádza, pretože pre význam úryvku je nepodstatné.

Otázka skôr znie: Kto zo všetkých ľudí, ktorí sú opísaní v tomto úryvku evanjelia, je slepý?

V evanjeliovom úryvku sa spomína niekoľko skupín: učeníci, susedia slepého, jeho rodičia a farizeji. Úryvok odhaľuje niečo o každej skupine.

Podporte nás

Učeníci

Kristovi nasledovníci sú znázornení, ako kladú teologickú otázku, keď vidia muža, ktorý sa narodil slepý: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý? (v. 2) Predpoklad, ktorý sa skrýval za ich otázkou, bol bežný pre ľudí v starovekom svete: ak si zažíval šťastie, bol si milý Bohu, ale ak si zažíval zlo, bol to dôsledok tvojej hriešnosti.

Toto bolo považované za pravdivé pre jednotlivcov i pre celý národ. Keď v prvom storočí nášho letopočtu Jeruzalem padol do rúk Rimanov, židovskí myslitelia to pripisovali hriechom národa. Izraelský ľud urážal Boha a Boh ho potrestal tým, že stiahol svoju ochranu. Keď kresťanský Jeruzalem v roku 614 padol do rúk Peržanov a potom v roku 638 do rúk Arabov, jeho vodcovia hovorili to isté:

Jeruzalem padol, pretože jeho cirkev zhrešila.

Hoci táto spojitosť môže byť v niektorých prípadoch priamo alebo nepriamo pravdivá, tu to tak nie je. Ani slepý od narodenia, ani jeho rodičia nezhrešili. Stav slepého od narodenia bol v súlade s Božou prozreteľnosťou: „Majú sa na ňom zjaviť Božie skutky“ (v. 3).

Dnes väčšina ľudí pravdepodobne povie, že naše šťastie alebo nešťastie nie je spôsobované priamym Božím zásahom, ale čisto prirodzenými príčinami. Stále je však dôležité povedať, že naše rozhodnutia pre dobro alebo zlo môžu mať a majú dôsledky. Spoločnosti padli, pretože prijali nemorálnu kultúru (založenú na násilí, otroctve alebo zvrátenosti). Umelý potrat je hriešny. Zároveň znižuje pôrodnosť a odsudzuje spoločnosti na zánik. Rozvod má dôsledky pre deti a vnúčatá manželov. Naše hriešne rozhodnutia majú účinky, ktoré nás presahujú.

Hoci reakcia učeníkov nie je zaznamenaná, dnes sa stretávame s tým, že kresťania automaticky spájajú svoje pozemské šťastie s Božím požehnaním alebo trestom. Moderné protestantské hnutie, ktoré je nazývané „evanjelium prosperity“ a je propagované kazateľmi ako Joel Osteen a Creflo Dollar, učí, že Boh chce, aby všetci jeho ľudia boli fyzicky zdraví a finančne úspešní. Tvrdia, že ak je človek chorý alebo sa mu nedarí, je to preto, lebo nie je „v poriadku s Bohom“.

Zatiaľ čo pýtajúci sa učeníci z deviateho kapitoly Jánovho evanjelia neboli „slepí“, dnes sa môžeme zamýšľať nad tými, ktorí prijímajú jeden z týchto extrémov: žijú tak, akoby ich rozhodnutia ovplyvňovali len ich samých, alebo nasledujú evanjelium prosperity.

Susedia

Tí, ktorí slepého poznali, žasli, že teraz vidí. Niektorí si nevedeli predstaviť túto možnosť a pýtali sa: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá“ (v. 8 a 9). Cirkevní otcovia, ako napríklad svätý Irenej, svätý Bazil Veľký a svätý Ján Zlatoústy, takto vysvetľovali ich zmätok: Ak sa tomu človeku vrátil zrak, mohli to akceptovať. Tento človek však bol slepý od narodenia, vôbec nemal oči. Ježiš mu vyplnil očné jamky hlinou, „pridal [oči] tam, kde predtým neboli“ (sv. Ján Zlatoústy), a daroval mu zrak.

Evanjelium hovorí, že Kristus „napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu (slepcovi) potrel oči“ (v. 6). Cirkevní otcovia priamo spájajú toto vytvorenie hliny s príbehom stvorenia v starozákonnej knihe Genezis. Svätý Ján Zlatoústy poznamenal: „Keď Kristus povedal, ‚že majú sa na ňom (slepcovi) zjaviť Božie skutky‘, hovoril o sebe… Povedať, že ja som ten, kto vzal prach zeme a stvoril človeka, by sa javilo ťažké jeho poslucháčom, ale keď to ukázal svojím aktuálnym pôsobením, už im to nestálo v ceste. Tým, že vzal zem a zmiešal ju so slinami, Kristus ukázal svoju skrytú slávu, lebo nie malou slávou bolo to, že mal byť považovaný za architekta stvorenia“ (sv. Ján Zlatoústy, Homília 56 na Jána).

Svätý Irenej povedal, že tento čin „zjavil Božiu ruku tým, ktorí mohli pochopiť, akou rukou bol človek stvorený z prachu“. A Irenej dodal: „To, čo Umelec – Slovo opomenulo vytvoriť v lone [totiž oči slepca], potom verejne dodalo, aby sa na ňom (slepcovi) zjavili Božie skutky“ (Proti herézam, V, 15, 2).

Rodičia

Rodičia tohto muža potvrdili jeho totožnosť: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý“ (v. 20), ale vyhli sa vyjadreniu svojho názoru na zázrak: „… Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte“ (v. 21). Ján vysvetľuje ich zdržanlivosť takto: potvrdiť zázrak by znamenalo priznať, že Ježiš je Mesiáš. „Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: ‚Má svoje roky, jeho sa spýtajte‘“ (v. 22 a 23).

Možno nám to bude treba vysvetliť, ale Židia predpokladali, že len Mesiáš splnomocnený Bohom sa môže zapojiť do stvoriteľského činu. Bolo jednoduchšie vyhlásiť, že nevedia, než tvrdiť, že v Ježišovi pôsobil Boh, a riskovať následky. Takýto prístup mohol byť múdrosťou vo svete, ale v duchovnej oblasti bol slepotou.

Farizeji

Farizeji sú tí „výrazní“ v tejto časti Jánovho evanjelia. V predchádzajúcej kapitole, Ján 8, ich Ježiš odsudzuje za to, že v ňom nevidia pôsobenie Boha, a nazýva ich synmi diabla (porov. Ján 8, 44). V 10. kapitole sa židovskí vodcovia opäť konfrontujú s Ježišom, pýtajú sa ho, či je Mesiáš. Ježiš odpovedá: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec“ (Ján 10, 25. 26).

Ježišovo uzdravenie slepého sa končí ďalším stretnutím s farizejmi (Ján 9, 39 – 41). Nepriamo im vyčíta: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“ No farizeji ho naďalej spochybňovali. „Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: ‚Sme azda aj my slepí?!‘ Ježiš im odpovedal: ‚Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: “Vidíme.” A tak váš hriech ostáva.‘“

Slepý bez vlastného zavinenia nemal zrak. Farizeji tvrdili, že vidia, a neuvedomovali si, že ich domýšľavosť ich urobila viac ako slepými.

Náboženská samospravodlivosť nás môže urobiť slepými rovnako, ako boli farizeji. Dôverovanie evanjeliu, ako je hlásané v Cirkvi, nás môže oslobodiť od slepoty, ktorá pochádza z toho, že sme sami sebe vodcami.

Zdroj: https://melkite.org/faith/the-man-born-blind Preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://www.uncutmountainsupply.com/icons/of-christ/his-miracles-and-parables/icon-of-christ-healing-the-man-born-blind-20th-c-11l57/