Milosrdný samaritán

od autora: Ján Krupa · 11 novembra, 2023

Keď ľudia čítajú Sväté písmo, často dokážu ľahko pochopiť základný zmysel úryvku. V podobenstve o milosrdnom Samaritánovi, napríklad, Kristus jasne vyzdvihuje súcit Samaritána nad nedostatok záujmu zo strany kňaza a levitu. Nepriateľstvo, ktoré existovalo medzi Židmi a Samaritánmi, je tiež všeobecne známe, takže ľudia ľahko pochopia Kristov názor, že tvoj nepriateľ je tvojím blížnym, keď je súcitný. Aj my si môžeme ľahko – hoci neradi – uvedomiť, že sme povolaní napodobňovať Samaritána, a to aj v styku s ľuďmi, ktorí nie sú ako my.

Keď sa však biblické pasáže nedajú tak ľahko vysvetliť, ľudia sa obracajú na druhých, aby im pomohli. Ľudia sa môžu obrátiť na svojho farára alebo iného duchovného či inštruktora. Mnohí budú surfovať po internete, aby zistili, čo druhí hovoria na danú tému. Ako východní kresťania máme ešte jeden – a uprednosťňovaný – zdroj pre poradenstvo pri čítaní Svätého písma. Pri vysvetľovaní posvätných textov sa spoliehame na tradíciu cirkevných otcov.

Od nástupu akademickej teológie namiesto pastoračnej v stredoveku Západ uprednostňoval súčasnú vedeckú teológiu pred pohľadmi Otcov na Sväté písmo. Akademická veda najskôr zdôrazňovala kontext biblických textov a potom hľadala dôkazy o ich historickom pôvode, aby určila ich pôvodný doslovný význam.

Jedným z prístupov, ktoré uprednostňovali Otcovia, ale v odborných kruhoch sú v nemilosti, je alegória, ktorá v mnohých biblických pasážach vidí akúsi rozšírenú metaforu celého evanjelia. Alegória bola prakticky všeobecným prístupom k Svätému písmu v celom ranom kresťanstve, ktoré ju zdedilo od judaizmu. Alegória sa snaží prostredníctvom mnohých známych pasáží Svätého písma upriamiť našu pozornosť na všeobecný stav ľudstva a všeobjímajúcu Božiu lásku. Rôznym spôsobom alegóriu používali Irenej, Klement Alexandrijský, Origenes a Ján Zlatoústy na Východe, ako aj Ambróz a Augustín na Západe.

Ján Zlatoústy o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 30 – 37)

Pomocou alegorickej metódy nám svätý Ján Zlatoústy (je sviatok sa slávi 13. novembra) pomohol vidieť v tomto texte stálu a všeobjímajúcu Božiu lásku k nám. Toto podobenstvo sa stáva slovným obrazom celého tajomstva spásy:

„Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha“ (v. 30) – Adam, ktorý dôveroval v seba a nie v Boha, zostúpil z raja do tohto sveta. Jericho, ktoré je 825 stôp pod úrovňou mora, je najnižšie položeným mestom na zemi, tak hlboko, ako sa len dá.

„A padol do rúk zbojníkov“ (v. 30) – Ľudstvo bez Boha je obkľúčené bandou démonických mocností vedených vládcom tohto veku.

„Ti ho ozbíjali“ (v. 30) – o rúcho nesmrteľnosti.

„Nechali ho polomŕtveho a odišli“ (v. 30) – bol degradovaný k polovičnému životu na tejto zemi, podlieha hriechu a smrti.

„Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita…“ (v. 31) – Izraelský ľud sa držal bokom a nepomáhal ľudstvu.

„No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich“ (v. 33 – 34a) – Kristus, ktorý nie je z tohto sveta a ktorého obvinili, že je Samaritán (Jn 8, 48), je tým súcitným cudzincom. On lieči ľudstvo svojím učením (obväzy), svojím pomazávaním Svätým Duchom (olej) a Eucharistiou (víno), ktorou začína naše liečenie.

„Vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň“ (v. 34b) – Kristus pripojil ľudstvo k svojej vlastnej ľudskej prirodzenosti, priviedol ho do nemocnice svojej Cirkvi a naďalej mu slúžil ako božský lekár.

„Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: Staraj sa oň…“ (v. 35) – po svojom nanebovstúpení Kristus zveril ľudstvo apoštolskej synode, ktorú zosobňuje jej veľký apoštol medzi pohanmi, svätý Pavol, a „cez Pavla veľkňazom, učiteľom a služobníkom každej cirkvi“, vraviac: „Starajte sa o pohanov, ktorých som dal vám v Cirkvi. Keďže ľudia sú chorí, zranení hriechom, liečte ich, prikladajte im kamennú náplasť, t. j. prorocké výroky a evanjeliové učenie, liečte ich napomenutiami a povzbudeniami zo Starého a Nového zákona.“ A tak podľa svätého Jána Zlatoústeho je Pavol tým, kto udržiava Božie cirkvi „a lieči všetkých ľudí duchovnými napomenutiami a rozdáva každému chlieb obety…“

„Ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať“ (v. 35b) – Pri mojom druhom príchode vám to odplatím.

Súčasný grécky metropolita Hierotheos Vlachos vo svojom významnom diele Pravoslávna psychoterapia vyjadruje život Cirkvi prostredníctvom týchto obrazov. „V Cirkvi sa teda delíme na chorých, tých, ktorí sa liečia, a tých – svätých – , ktorí už boli uzdravení. … Otcovia nekategorizujú ľudí na morálnych a nemorálnych alebo dobrých a zlých na základe morálnych zákonov. Toto delenie je povrchné. V hĺbke sa ľudstvo rozlišuje na chorých na duši, na tých, ktorí sa liečia, a na vyliečených. Všetci, ktorí nie sú v stave osvietenia, sú chorí na duši… Pravoslávneho človeka robí pravoslávnym nielen dobrá vôľa, dobré rozhodnutie, morálna prax a oddanosť pravoslávnej Tradícii, ale aj očistenie, osvietenie a zbožštenie. Tieto etapy uzdravenia sú cieľom pravoslávneho spôsobu života.“

+ + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + +

Na inom mieste svätý Ján Zlatoústy učil, že služba duchovne chorým v nemocnici Cirkvi prislúcha nám všetkým:

„Neprehliadnime takú tragédiu, ako je táto. Neponáhľajme sa okolo takého žalostného pohľadu bez toho, aby sme sa zľutovali. Aj keď druhí to robia, vy to nesmiete. Nehovorte si: ‚Nie som kňaz ani mních, mám ženu a deti. Toto je práca pre kňazov, toto je práca pre mníchov.‘ Samaritán nepovedal: ” ‚Kde sú teraz kňazi? Kde sú teraz farizeji? Kde sú židovskí učitelia?‘ Ale Samaritán sa podobá človeku, ktorý našiel nejakú veľkú zásobu koristi a mal zisk.

Preto, keď vidíte niekoho, kto potrebuje liečbu nejakej choroby tela alebo duše, nehovorte si: ‚Prečo sa oňho nepostaral ten a ten alebo tá a tá?‘ Ty ho osloboď od jeho choroby; nežiadaj od druhých vyúčtovanie za ich nedbalosť. Povedz mi toto. Ak nájdeš na zemi ležať zlatú mincu, povieš si: ‚Prečo ju ten a ten nezobral?‘ Nepopoženieš sa zodvihnúť ju skôr, ako to urobí niekto iný?

Rovnako zmýšľajte aj o svojich padlých bratoch; zvážte, že ošetrovanie rán padlého brata je ako hľadanie pokladu. Ak na jeho rany naleješ slovo poučenia ako olej, ak ich obviažeš svojou miernosťou a vyliečiš svojou trpezlivosťou, tvoj zranený brat ťa urobil bohatším človekom viac, ako by mohol akýkoľvek poklad. Jeremiáš povedal: ‚Ten, kto vyniesol vzácne z hanebného, bude ako moje ústa.‘ Čo by sme mohli prirovnať k tomu? Žiadny pôst, žiadne spanie na zemi, žiadne bdenie a celonočné modlitby, ani nič iné ti nemôže priniesť toľko, čo záchrana tvojho brata.“

Svätý Ján Zlatoústy, Ôsma homília proti judaizátorom 4, 1 – 3

Zdroj: https://melkite.org/faith/good-samaritan Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.