Druhá nedeľa po Pasche – o Tomášovi
„Videli sme Kristovo vzkriesenie, preto sa pokloňme Pánu Ježišovi, Svätému, jedinému bezhriešnemu: Klaniame sa tvojmu krížu, Kriste, a tvoje sväté vzkriesenie ospevujeme a oslavujeme.“ Tak čítame počas utierne Kristovho vzkriesenia.
V túto nedeľu po Svätej Pasche, nazývanú „o svätom Tomášovi“, sme pozvaní, aby sme osobitným spôsobom rozjímali o osobnosti Vzkrieseného a najmä o tajomstvách, ktoré sme s ním prežili.
Evanjeliový úryvok v prvých veršoch ukazuje obavu učeníkov po Kristovom vzkriesení. Udalosti, ktoré sa odohrali, ich zmiatli, ale predovšetkým sa obávali represálií, preto sa večer toho istého dňa spolu zavrú, pravdepodobne vo večeradle.
Sú veľmi otrasení a zjaví sa Ježiš! Nie je tu dialóg, ale monológ, len Ježiš hovorí a povie: „Pokoj vám.“ Určite si každý z nás pomyslí, že je to jasné: boli rozrušení z toho, že sa zjavil, a teraz upokojuje učeníkov.
Nie! Toto „pokoj vám“ má úplne iný význam: Pán je Pokojom a darúva sa učeníkom, ktorí sú poslaní, aby prinášali pokoj vo svete prostredníctvom Svätého Ducha, ktorého Vzkriesený na nich dýchol.
Ukazuje im svoje ruky a bok, aby dokázal, že on je ten istý Ježiš, ktorý pred niekoľkými dňami visel na kríži, prináša so sebou „znaky“, ktoré sú teraz jeho súčasťou, stigmy, ktoré mu patria. Týmto spôsobom sa vzkriesený Kristus ustanovuje ako večná pamiatka, aby sa prostredníctvom každodennej liturgie, slávenej v každej farnosti, odohrávala tá istá obeta, to isté ukrižovanie, tá istá smrť a to isté vzkriesenie.
Tomáš nie je s nimi a ani neverí zvesti učeníkov, hľadá plné zjavenie, Tomáš má strach uveriť alebo zveriť sa naveky Pánovi.
Osem dní po Pasche, presne dnes, sa Vzkriesený zjaví opäť a Tomáš môže mať svoje zjavenie, na ktoré môže len vykríknuť vyznanie viery: „Pán môj a Boh môj“, čo ho rehabilituje vo viere natoľko, že bude evanjelizovať Orient, konkrétne Indiu, kde sú kresťania dodnes nazývaní Tomášovi kresťania.
V poslednom verši je dané slovo ešte Ježišovi, ktorý zvolá: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Určite nehovorí o nás, ktorí ho môžeme vidieť a rozjímať o ňom na každej božskej liturgii, skôr hovorí o tých, ktorí sa nemôžu zúčastniť na božskej liturgii alebo ktorí ešte neprijali túto zvesť. Viera nie je spätá s osobným zjavením Pána, napríklad s prijatým zázrakom, ale skôr so zjednocujúcim spoločenstvom so Vzkrieseným.
Aktualizácia úryvku
Tomášova neviera je aj našou nevierou; vo vnútri sme všetci tak trochu Tomášmi, aj po tom, čo sme rozjímali o Kristovom vzkriesení. Často si kladieme rôzne otázky o Ježišovi, o evanjeliových úryvkoch, o pravde a pochybujeme o Kristovi a Cirkvi. Vytváranie presvedčenia, že všetko je fraška, je diablova hra. Zlý dnes koná podstatne dvoma spôsobmi:
Odvracia naše oči od Ježiša tým, že nás presviedča, že to, čo Cirkev učí, je len ľudský výmysel, a vedie nás k popieraniu existencie zla, a teda aj samotného diabla. Takto naša neviera, ktorá sa stáva nezáujmom, necháva otvorené pole pre pôsobenie démonov.
Tomáš je teda naším príkladom: videli sme, vložili sme ruky do jeho rán, zostáva nám už len uveriť.
Zdroj: http://www.eparchialungro.it/wp-content/uploads/sites/2/2022/02/24-aprile-2022.pdf
Z taliančiny preložil o. Ján Krupa
Publikované v denníku Postoj
Tretia nedeľa po Pasche – O myronosičkáchSobota vzkriesenia Lazára
